Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 66/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R., obaja bytom K., zastúpených

advokátom JUDr. M.S., K., vedené pod sp. zn. a sp. zn. ,

ktorými namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40

C 145/2007, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R. vedené pod sp. zn. a sp. zn. Rvp

189/2011 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS

66/2011.

2. Sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. januára

2011 a 26. januára 2011 doručené sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R., obaja bytom K. (ďalej

len „sťažovateľ“, len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom

JUDr. M. S., K., vedené pod sp. zn. a sp. zn. , ktorými

namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažností a príloh k nim pripojených vyplýva, že 14. januára 2003 bola

okresnému súdu podaná žaloba A. N. a spol., proti Mestu K. o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. .

Na základe návrhu žalobcov z 18. júla 2007 okresný súd uznesením č. k.

-13 z 25. júla 2007 pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpili

sťažovateľ ako žalovaný v 3. rade a sťažovateľka ako žalovaná vo 4. rade.

Dňa 10. augusta 2007 okresný súd určil termín pojednávania na 28. september 2007,

ktoré bolo zrušené.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -77 z 19. júna 2008 odmietol

odvolanie žalovaných v 5., 6., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 20. a 21. rade

a zrušil uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej pripustil, aby do konania pristúpil

žalovaný v 19. rade, a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie.

Dňa 15. júla 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 29. október 2009.

Okresný súd uznesením č. k. -196 zo 16. októbra 2009 pripustil, aby

do konania na strane žalobcov pristúpili ďalší žalobcovia.

Dňa 27. októbra 2009 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že mu

nebol doručený návrh na začatie konania v súlade s ustanovením § 114 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), a nemal tak možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť

a vyjadriť sa k nemu.

Dňa 28. októbra 2009 sťažovateľka požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu

kolízie s iným pojednávaním.

Dňa 16. decembra 2010 sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní, na ktorú reagoval listom sp. zn. Spr 119/10 z 29. decembra 2010

doručeným 3. januára 2011 sťažovateľke a 10. januára 2011 sťažovateľovi.

Dňa 17. januára 2011 okresný súd určil termín pojednávania na 5. máj 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„Sťažovateľ si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že napriek tomu, že jeho sťažnosť

predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní sp. zn. bola vyhodnotená ako

dôvodná, podstatnejšou je skutočnosť, že z nej nevyplýva, že by v konaní došlo k náprave

uvedeného protiprávneho stavu, najmä s poukazom na akceptáciu nariadenia pojednávania

o takmer pol roka a nevyjadrenie sa k nedoručeniu návrhu na začatie konania za tri roky...

Sťažovateľ je formálne účastníkom konania od roku 2007, byt nachádzajúci sa

v dome, ktorý je predmetom konania však nadobudol na základe kúpnej zmluvy v roku 2003.

Sťažovateľ je z uvedeného dôvodu v stave právnej neistoty od roku 2003. Sťažovateľ

nadobudol uvedenú nehnuteľnosť krátko po tom, čo bolo začaté konanie vo veci. V prípade,

že by bol účastníkom konania už od roku 2003, mohol sa vzhľadom na ustanovenia

dovolať neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy v trojročnej

premlčacej lehote. Vzhľadom na to, že do konania pristúpil až v roku 2007, bola mu táto

možnosť odopretá. Významným je predmetné konanie vedené u odporcu pre sťažovateľa aj z

dôvodu, že v prípade, ak by mal vedomosť o začatom súdnom konaní malo by to vplyv na

rozhodovanie, či kúpnu zmluvu na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k bytu

nachádzajúcemu sa v dome, ktorý je predmetom konania sp. zn. uzavrie

alebo nie.

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že konanie Okresného súdu Košice I nesmeruje

k odstráneniu jeho právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim

postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodné predlžuje a odďaľuje tým

poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľovi.“

V podstate totožné skutočnosti uviedla vo svojej sťažnosti aj sťažovateľka.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy

o spojení sťažností na spoločné konanie.

2. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia sa sťažnosťami domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ako vyplýva z uvedeného, sťažovatelia sú účastníkmi napádaného konania

od 25. júla 2007, keď okresný súd rozhodol o ich pristúpení do konania na strane

žalovaných, a ochrany svojich práv sa domáhali aj podaním sťažností na prieťahy v konaní

okresného súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, na ktoré reagoval predseda okresného súdu listom

sp. zn. Spr 119/10 z 29. decembra 2010, pričom ich vyhodnotil ako dôvodné, za vzniknuté

prieťahy sa ospravedlnil a zároveň uviedol, že vo veci bol určený termín pojednávania

na 5. máj 2011.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovatelia podali

predtým, ako sa obrátili na ústavný súd (21. januára 2011 a 26. januára 2011), sťažnosti na

prieťahy v konaní okresného súdu (16. decembra 2010), takéto využitie právneho

prostriedku nápravy podľa nepredstavuje dostatočný

časový priestor na poskytnutie možnosti okresnému súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený jeho nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou. Z odpovede predsedu

okresného súdu navyše vyplýva, že boli vykonané opatrenia, aby k zbytočným prieťahom

viac nedochádzalo.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti

zastáva názor, že podanie predmetných sťažností bolo v danom prípade zo strany

sťažovateľov iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak

takéto sťažnosti mohli mať, ak by okresný súd dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení

proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. , ,

, ).

Sťažovatelia podali sťažnosti bez toho, aby poskytli všeobecnému súdu možnosť

vykonať účinné opatrenia na napravenie zistených nedostatkov v konaní, a z tohto dôvodu

ústavný súd považuje ich sťažnosti za neprípustné.

Z dôvodu odmietnutia sťažností ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľov

nerozhodoval.

V prípade, ak by okresný súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by

vykazoval určitú nečinnosť, sťažovatelia majú možnosť opakovane podať sťažnosť

ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania,

to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa

.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011