Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 66/2011
PDF · 156.97 KB
No categories available
III. ÚS 66/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R., obaja bytom K., zastúpených
advokátom JUDr. M.S., K., vedené pod sp. zn. Rvp 148/2011 a sp. zn. Rvp 189/2011,
ktorými namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40
C 145/2007, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R. vedené pod sp. zn. Rvp 148/2011 a sp. zn. Rvp
189/2011 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS
66/2011.
2. Sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. januára
2011 a 26. januára 2011 doručené sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R., obaja bytom K. (ďalej
len „sťažovateľ“, len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom
JUDr. M. S., K., vedené pod sp. zn. Rvp 148/2011 a sp. zn. Rvp 189/2011, ktorými
namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007.
Z obsahu sťažností a príloh k nim pripojených vyplýva, že 14. januára 2003 bola
okresnému súdu podaná žaloba A. N. a spol., proti Mestu K. o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. 14 C 26/2003.
Na základe návrhu žalobcov z 18. júla 2007 okresný súd uznesením č. k.
40 C 145/2007-13 z 25. júla 2007 pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpili
sťažovateľ ako žalovaný v 3. rade a sťažovateľka ako žalovaná vo 4. rade.
Dňa 10. augusta 2007 okresný súd určil termín pojednávania na 28. september 2007,
ktoré bolo zrušené.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3 Co 320/2007-77 z 19. júna 2008 odmietol
odvolanie žalovaných v 5., 6., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 20. a 21. rade
a zrušil uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej pripustil, aby do konania pristúpil
žalovaný v 19. rade, a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie.
Dňa 15. júla 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 29. október 2009.
Okresný súd uznesením č. k. 40 C 145/2007-196 zo 16. októbra 2009 pripustil, aby
do konania na strane žalobcov pristúpili ďalší žalobcovia.
Dňa 27. októbra 2009 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že mu
nebol doručený návrh na začatie konania v súlade s ustanovením § 114 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), a nemal tak možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť
a vyjadriť sa k nemu.
Dňa 28. októbra 2009 sťažovateľka požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu
kolízie s iným pojednávaním.
Dňa 16. decembra 2010 sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní, na ktorú reagoval listom sp. zn. Spr 119/10 z 29. decembra 2010
doručeným 3. januára 2011 sťažovateľke a 10. januára 2011 sťažovateľovi.
Dňa 17. januára 2011 okresný súd určil termín pojednávania na 5. máj 2011.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:
„Sťažovateľ si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že napriek tomu, že jeho sťažnosť
predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní sp. zn. 40C/145/07 bola vyhodnotená ako
dôvodná, podstatnejšou je skutočnosť, že z nej nevyplýva, že by v konaní došlo k náprave
uvedeného protiprávneho stavu, najmä s poukazom na akceptáciu nariadenia pojednávania
o takmer pol roka a nevyjadrenie sa k nedoručeniu návrhu na začatie konania za tri roky...
Sťažovateľ je formálne účastníkom konania od roku 2007, byt nachádzajúci sa
v dome, ktorý je predmetom konania však nadobudol na základe kúpnej zmluvy v roku 2003.
Sťažovateľ je z uvedeného dôvodu v stave právnej neistoty od roku 2003. Sťažovateľ
nadobudol uvedenú nehnuteľnosť krátko po tom, čo bolo začaté konanie vo veci. V prípade,
že by bol účastníkom konania už od roku 2003, mohol sa vzhľadom na ustanovenia
Občianskeho zákonníka dovolať neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy v trojročnej
premlčacej lehote. Vzhľadom na to, že do konania pristúpil až v roku 2007, bola mu táto
možnosť odopretá. Významným je predmetné konanie vedené u odporcu pre sťažovateľa aj z
dôvodu, že v prípade, ak by mal vedomosť o začatom súdnom konaní malo by to vplyv na
rozhodovanie, či kúpnu zmluvu na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k bytu
nachádzajúcemu sa v dome, ktorý je predmetom konania sp. zn. 40C/145/2007 uzavrie
alebo nie.
Sťažovateľ je presvedčený o tom, že konanie Okresného súdu Košice I nesmeruje
k odstráneniu jeho právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim
postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodné predlžuje a odďaľuje tým
poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľovi.“
V podstate totožné skutočnosti uviedla vo svojej sťažnosti aj sťažovateľka.
Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 148/2011 a sp. zn. Rvp 189/2011 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy
o spojení sťažností na spoločné konanie.
2. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovatelia sa sťažnosťami domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007.
Ako vyplýva z uvedeného, sťažovatelia sú účastníkmi napádaného konania
od 25. júla 2007, keď okresný súd rozhodol o ich pristúpení do konania na strane
žalovaných, a ochrany svojich práv sa domáhali aj podaním sťažností na prieťahy v konaní
okresného súdu podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, na ktoré reagoval predseda okresného súdu listom
sp. zn. Spr 119/10 z 29. decembra 2010, pričom ich vyhodnotil ako dôvodné, za vzniknuté
prieťahy sa ospravedlnil a zároveň uviedol, že vo veci bol určený termín pojednávania
na 5. máj 2011.
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovatelia podali
predtým, ako sa obrátili na ústavný súd (21. januára 2011 a 26. januára 2011), sťažnosti na
prieťahy v konaní okresného súdu (16. decembra 2010), takéto využitie právneho
prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepredstavuje dostatočný
časový priestor na poskytnutie možnosti okresnému súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený jeho nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou. Z odpovede predsedu
okresného súdu navyše vyplýva, že boli vykonané opatrenia, aby k zbytočným prieťahom
viac nedochádzalo.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti
zastáva názor, že podanie predmetných sťažností bolo v danom prípade zo strany
sťažovateľov iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak
takéto sťažnosti mohli mať, ak by okresný súd dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení
proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06,
III. ÚS 126/2010, III. ÚS 256/2010).
Sťažovatelia podali sťažnosti bez toho, aby poskytli všeobecnému súdu možnosť
vykonať účinné opatrenia na napravenie zistených nedostatkov v konaní, a z tohto dôvodu
ústavný súd považuje ich sťažnosti za neprípustné.
Z dôvodu odmietnutia sťažností ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľov
nerozhodoval.
V prípade, ak by okresný súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by
vykazoval určitú nečinnosť, sťažovatelia majú možnosť opakovane podať sťažnosť
ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania,
to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa
Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2011