Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 56/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Z. Č., R., J. B., R., a A. B., Česká republika,

zastúpených advokátom JUDr. V. Z., K., vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu

Rožňava č. k. -13 z 15. júna 1995 v znení uznesenia sp. zn. zo 6. júla

1995 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Z. Č., J. B. a A. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra

2010 doručená sťažnosť Ing. Z. Č., R., J. B., R., a A. B., Česká republika (ďalej len

„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a

rozsudkom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) č. k. -13

z 15. júna 1995 v znení uznesenia sp. zn. zo 6. júla 1995.

Sťažovatelia uviedli, že na okresnom súde sa vedie konanie o určenie, že sporná

nehnuteľnosť nimi označená patrí do dedičstva po poručiteľovi – ich právnemu

predchodcovi. Súčasťou oboznámenia sa v tomto konaní bolo aj oboznámenie sa so spisom

tohto súdu sp. zn. . Ďalej uviedli:

„Navrhovateľom v konaní boli právni predchodcovia žalovaného

v konaní . Na strane žalovaných vystupovali jedenásti účastníci, pričom

v 10.rade bol ako žalovaný označený B. B. a v 11. rade C. B. ..., t.j. rodičia sťažovateľov

v 1. až v 3. rade.

Predmetom žaloby bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, okrem iného

aj k parcele č. 2126, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 979, t. j. k parcele, ktorá je

predmetom súdneho sporu vedeného pod číslom 12C/65/2010...

Sťažovatelia zastávajú názor že žaloba v konaní neobsahovala zákonom

stanovené náležitosti podľa , najmä označenie bydliska účastníkov konania,

označenie dôkazov, pričom z návrhu petitu ani nebolo zrejmé čoho sa navrhovatelia

domáhali, nakoľko petit bol nejasný a nezrozumiteľný. Návrh neobsahoval také dôkazy, ako

je originál listu vlastníctva sporných nehnuteľností, identifikáciu parciel, ale ani iné dôkazy

nepochybne preukazujúce vlastnícke právo žalobcov. Ako z obsahu spisu vyplýva, návrh

neobsahoval ďalšie náležitosti, ustanovené v / Sťažovatelia v 1 . až 3. rade

zastávajú názor, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky konania, s ktorými sa

konajúci súd vôbec nevysporiadal. Keďže žalobný návrh neobsahoval riadne označenie

jedenástich žalovaných účastníkov konania, medzi inými aj rodičov sťažovateľov, títo

v žalobe boli označení, že sa nachádzajú na neznámom mieste a že sú zastúpení súdom

ustanoveným opatrovníkom...

Žaloba bola doručená súdu 30.5.1995. Do jedného týždňa od podania žaloby na súd,

Okresný súd v Rožňave Uznesením zo 6.6.1995 rozhodol o ustanovení

opatrovníka všetkým žalovaným.

Bez toho, že by uznesenie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť ešte

pred uplynutím 15-dňovej lehoty na odvolanie, dňa 15.júna.1995 Okresný súd v Rožňave vo

veci samej rozhodol rozsudkom i napriek tomu, že v spise sa nenachádzajú predvolánky na

pojednávanie.

Z vyššie označených dôkazov ďalej vyplýva, že súd v konaní ani

nevykonal žiadne relevantné dôkazy i napriek tomu v tak zložitom spore ako je určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rozhodol na šestnásty deň od termínu doručenia žaloby

na súd, pritom medzi tým stihol bez skúmania podmienok konania ešte v rozpore so

zákonom ustanoviť všetkým označeným žalovaným opatrovníka.

Vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase žalovaná v 11.rade C. B. už nežila, v tomto

konaní súd konal s účastníkom, ktorý účastníkom konania nemohol byť a nekonal so

skutočnými účastníkmi, t.j. sťažovateľmi v 1 . až 3. rade v tomto konaní, ako s dedičmi po

poručiteľke svojej matky.

Sťažovatelia v 1. až 3. rade poukazujúc na vyššie uvedený postup zo strany

konajúceho súdu sú presvedčení, že zo strany Okresného súdu v Rožňave došlo k vážnym

procesným pochybeniam voči sťažovateľom, pričom sťažovatelia nevylučujú ani podozrenie

zo spáchania trestného činu zo strany zákonného sudcu.

Súd porušil zákon tým že v konaní 6 C 558/95 nekonal so sťažovateľmi ako

s účastníkmi konania, ale konal s nežijúcou osobou teda s niekým, kto nemohol byť

účastníkom konania...

Súd nariadil pojednávanie a konal namiesto žalovaných s ním ustanoveným

opatrovníkom bez toho, že by v čase uskutočnenia pojednávania bolo uznesenie

o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť, t.j. konal s opatrovníkom, ktorý nebol

právoplatne ustanovený.

Súd bez vykonania akýchkoľvek relevantných dôkazov žalobe vyhovel, hoci parcely

označené v návrhu na petit a následne vo výroku rozhodnutia vo veci samej neboli

dostatočne identifikované.

Súd nakoniec vo veci nerozhodol na základe skutkového stavu, zisteného

z vykonaných dôkazov, ale iba na základe jednostranných tvrdení žalobcov. Zvlášť, keď

všetci označení žalovaní mali byť zastúpení opatrovníkom.

Tým, že Okresný súd v Rožňave v konaní 6 C 558/95 nekonal so skutočnými

účastníkmi po poručiteľke C. B., že rozhodol bez ich vedomia, hoci zákonný sudca mal

vedomostí o tom že žalovaná v 11. rade nie je nažive, neumožnil tak sťažovateľom zúčastniť

sa spravodlivého procesu proti ním.

Okresný súd v Rožňave týmto v konaní so skutočnými účastníkmi konania

vec verejne neprerokoval, konal v ich neprítomnosti, preto im neumožnil vyjadriť sa nielen

k meritu veci, ale ani k navrhovaným dôkazom, čím porušil ustanovenie článku 48 ods. 2/

SR, ako aj článku 6 ods. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

na spravodlivý proces.“

Sťažovatelia sú toho názoru, že okresný súd hrubo porušil ich práva, preto žiadali

vydať tento nález:

„1. Základné práva sťažovateľov v 1. rade Ing. Z. Č., v 2. rade J. B. a v 3. rade A. B.

na spravodlivý proces upravené v článku 48 odsek 2/ SR a v článku 6 odsek 1/

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

v Rožňave, v konaní spis. značky porušené boli.

2. Súd ruší Rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. -13 z 15. júna 1995

v znení Uznesenia č.k. zo dňa 6.7.1995 a vracia ho na nové konanie.

3. Ing. Z. Č., J. B. a A. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 Eur,

každému z nich po 10.000 Eur... , ktoré im je Okresný súd Rožňava povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ing. Z. Č., J. B. a A. B. priznáva úhradu trov konania 300,57 Eur, ktoré je Okresný

súd Rožňava povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. V. Z., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplávajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd vychádza pri posudzovaní predmetu konania pred ústavným súdom

z jeho vymedzenia sťažovateľom v petite sťažnosti. V tomto prípade z petitu sťažnosti, tak

ako bol formulovaný sťažovateľmi, vyplýva, že ich sťažnosť smeruje proti rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 15. júna 1995 v spojení s uznesením tohto súdu sp. zn.

zo 6. júla 1995, ktorým malo dôjsť k porušeniu ich základného práva podľa

a práva podľa dohovoru.

Podľa prvej vety sťažnosť možno podať v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. ,

), pretože jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Ako vyplýva zo sťažnosti, podľa názoru sťažovateľov je zákonná lehota na podanie

sťažnosti zachovaná, pretože podali sťažnosť v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa

dozvedeli, ako hrubo porušil okresný súd ich procesné práva v označenom konaní.

Uznávajú, že konanie nimi napadnuté bolo právoplatne skončené ešte v roku 1995, avšak

o hrubom porušení svojich procesných práv sa dozvedeli až v konaní, ktoré začali pod iným

číslom konania v roku 2010.

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľov, ako aj z pripojeného spisu vyplýva, že konanie

okresného súdu vedené pod sp. zn. bolo právoplatne ukončené ešte v roku 1995,

keď už dávno uplynula lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že v označenom konaní sťažovatelia

neboli účastníkmi konania, teda im nevzniklo ani oprávnenie podať sťažnosť na ústavnom

súde. Za týchto okolností bol dôvod na odmietnutie sťažnosti pre podanie neoprávnenými

osobami.

Z týchto dôvodov musel ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietnuť ako oneskorene podanú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011