Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/65/2010

Potvrdené rozhodnutím 5Co/175/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ján Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu vo veci žalobcov 1) G.. N. Č., H., P. XX, zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Štefánikova 26, 2) Y. W., Č.Á. H., P. XXX/ X, Ř. J. F. Y. X) U. W., H., X. X, žalobcovia v 2. a 3. rade zast. žalobkyňou v 1. rade, proti žalovanému U. P., H., N. C. XX, N.. JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Advokátksa kancelária, Rožňava, Hviezdoslavova 4, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 12C/65/2010-195 z 26.3.2012 Okresného súdu Rožňava rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcov, v 1. rade G.. N. Č., A.. XX. XX. XXXX, W. H., P. Č.. XX, práv. zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Štefánikova ulica č. 26, v 2. rade Y. W., A.. XX. XX. XXXX, W. Č. H., P. Č.. XXX/X, Ř. J. F. a v 3. rade U. W., A.. XX. XX. XXXX, W. H., X. Č.. X, žalobcovia v 2. a 3. rade splnomocnení žalobkyňou v 1. rade, proti žalovanému U. P., A.. XX. XX. XXXX, W. H., N. C. Č.. XX, práv. zast. JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalovanému vo výške 7.492,08 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1. až 3. rade sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosť, parc. č. XXXX/ X o výmere 9 300 m2 - orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, ako parcela registra „B.“, evidovaná ma mape určeného operátu, v časti B pod poradovým číslom 2/ na P. U. v 2/4 -inách, v rovnakom pomere, t.j. v 1 -ine z celku, patrí do dedičstva po I. W., A.. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX a v 1 - ine do dedičstva po poručiteľovi W. W., A.. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX.

Žalobu odôvodnili tým, že rodičia žalobcov, W. W. Y. I. W., H.. E. odkúpili od P. P., ako predávajúcej, okrem iných nehnuteľností, aj nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. H., mpč XXXX pod B3, vedenej síce v 2/4 - inách na mene vdovy W. P. (muž U.), ktorý podiel však patril do vlastníctva predávajúcej. Ľudový súd v Rožňave uznesením č.d. 0756/1956 zo dňa 30. 12. 1956 povolil zápis v pozemkovej knihe podľa uvedenej kúpnopredajnej zmluvy. Z citovaného uznesenia vyplynulo, že k prevodu nehnuteľností bol udelený súhlas Rozhodnutím Pôdohospodárskeho odboru Rady ONV v Rožňave zo dňa 18. 09. 1956, č. Pôd 578/56. Bol vykonaný vklad vlastníckeho práva v prospech W. W. a jeho manželky I. W., H.. E.. I. W. zomrela dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie bolo vedené na Štátnom notárstve v Rožňave pod č.k. D 210/88. W. W. zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie bolo vedené pod č.k. D 760/02 na notárskom úrade JUDr. Jozefa Farkašovského, na základe poverenia Okresného súdu v Rožňave. Zákonnými dedičmi boli ich deti - žalobcovia v 1. až 3. rade. Žalobcovia zistili, že predmetom dedičských konaní po rodičoch nebola parcela č. mpč. XXXX, pod B3, vedená v zápisnici č. XXX, k.ú. H.. Ľudový súd v Rožňave pri rozhodovaní o povolení vkladu totiž nezahrnul do prevodu vlastníctva aj podiel, ktorý bol písaný na W. P.. Rodičia žalobcov to nezistili ani do svojej smrti a spornú parcelu užívali v dobrej viere ako svoju vlastnú, ako celok. V apríli roku 1958 im boli

na základe protokolu o náhradnom užívaní pridelené náhradné pozemky aj za parcelu mpč. XXXX v rovnakej výmere 4 8172 m2. Prenechaním pozemkov do užívania Jednotného roľníckeho družstva platil režim, ako by ich užívali rodičia žalobcov. Ich držba bola oprávnená, dobromyseľná. Zo strany právnych predchodcov žalobcov došlo k vydržaniu parcely č. XXXX v pomere 2/4 - ín na mene W. P. najneskôr 03. 03. 1966.

Žalobcovia zistili, že ako vlastník parcely č. XXXX/X o výmere 9 300 m2, orná pôda, k.ú. H., LV č. XXXX, pod B2, je vedený U. P. v podiele 2/4 - ín, titulom Osvedčenia o dedičstve sp. zn.: . Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k spornej parcele, v záujme k zosúladenia právneho stavu so stavom skutkovým. Z toho dôvodu navrhli, aby súd určil, že sporná parcela patrí do dedičstva po rodičoch, ktorí ju vydržali.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný. Nesúhlasil so žalobou, navrhol žalobu zamietnuť, pretože žalobcovia sa mylne domnievali, že na základe kúpnej zmluvy z 03. 03. 1956 nadobudli ich rodičia spornú parcelu v celosti. Ľudový súd povolil vklad v súlade s právnym stavom, tzn. len v rozsahu, tak ako nehnuteľnosť nadobudli rodičia žalobcov, v zmysle kúpnej zmluvy, a túto nehnuteľnosť nadobudli len na podiel predávajúcej P. P. pod B10 v 1 -ine a B11 v 1 - ine. Kúpna zmluva sa nemohla týkať iného podielu, ktorý patril W. P., H.. N., pretože jej podielového spoluvlastníctvo ostalo zachované pod B3 v 2/4

- inách, až do uznesenia Okresného súdu Rožňava sp. zn. D 964/95. Týmto uznesením súd rozhodol, že nehnuteľnosť v tomto podiele patrí do dedičstva G.. U. P..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu sp. zn. , D 760/02, D 964/95, D 210/88, s overenou fotokópiou spisu Ľudového súdu v Rožňave č. 0756/56 zaslanou Štátnym archívom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Košiciach, pobočka Rožňava, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobcovia trvali na podanej žalobe, aj na dôvodoch v žalobe uvedených. Po oboznámení sa so spisom sp. zn. podali návrh na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti, pretože zistili, že súd v označenom konaní nekonal so žalobcami, ako dedičmi po I. W., mŕtvej od roku XXXX, ani s otcom žalobcov, ktorý v čase konania žil a miesto pobytu bolo možné zistiť. Rozhodnutie Ústavného súdu považovali za podstatné aj pre rozhodovanie v tejto veci. V konaní sp. zn. totiž nadobudol vlastníctvo k tejto spornej parcele otec žalovaného.

Súd konanie prerušil uznesením sp. zn. -74 zo dňa 04. 02. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 01. 03. 2011.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. -14 zo dňa 17. 02. 2011 sťažnosť žalobcov odmietol ako oneskorene podanú.

Žalobcovia po rozhodnutí Ústavného súdu SR trvali na podanej žalobe. Poukázali na to, že v tomto prípade sa nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), pretože v predchádzajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k spornej parcele, právna predchodkyňa žalobcov, ich matka, nemala už v priebehu celého konania spôsobilosť byť účastníčkou konania. (Uznesenie NS SR z 24. 07. 2001, sp. zn.: 1 Cdo/1/01). Právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn. by tvorilo prekážku res iudicata vtedy, ak by išlo nielen o totožnosť predmetu konania, ale aj totožnosť osôb. V tomto prípade totožnosť osôb chýba, aj s poukazom na ust. (ďalej „“). Smrťou I. W. nadobudli jej majetok dedičia, tzn. jej pozostalý manžel a žalobcovia v 1. až 3. rade.

Žalobcovia trvali na tom, že ich rodičia nadobudli spornú nehnuteľnosť, spolu s ďalším nehnuteľnosťami, začiatkom 50. rokov, okolo roku 1951, odkedy ich začali užívať. Na základe tohto užívateľského stavu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 03. 03. 1956. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že predávajúca P. P. nadobudla aj podiel vdovy W. P.. Rodičia žalobcov sa stali dobromyseľnými a nerušenými držiteľmi a užívateľmi predmetnej nehnuteľnosti. Je to zrejmé aj z rozhodnutia Poľnohospodárskeho odboru rady

bývalého ONV, z 18. 09. 1956, s poukazom na výmeru uvádzanú v rozhodnutí, ktorá zodpovedala výmere 6319,23 m2. Aj zo žiadosti adresovanej JRD Rožňava, obsahom ktorej je vypustenie kúpených poľnohospodárskych nehnuteľností do súkromného užívania vrátane spornej parcely, vyplýva, že rodičia žalobcom v tomto období disponovali spornou parcelou, ako s vlastnou, v celosti, vrátane podielu, ktorý je predmetom sporu. Ďalším nadväzujúcim dôkazom bol Protokol o náhradnom užívaním pozemkov zo 04. 04. 1958, z ktorého je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcu disponovali s parc. č. XXXX ako s vlastnou, v celosti. Dôkazom podporujúcim tieto skutočnosti bola zápisnica napísaná v H. dňa 19. 03. 1959 pred komisiou zostavenou za účelom zjednotenia pôdy. V tejto zápisnice vyplýva, že rodičia žalobcov podľa evidenčného listu pôdy č. 171 mali na svojom mene 4,87 ha ornej pôdy, aj vrátane pozemku kúpeného od P. P.. Jednalo sa o hospodársky dvor JRD, maštaľ. Žalobcovia boli toho názoru, že podmienky pre nadobudnutie vlastnícke práva vydržaním boli splnené najneskôr k 01. 01. 1962, tým, že rodičia žalobcov užívali predmetnú nehnuteľnosť, vrátane sporného podielu po dobu najmenej 10 rokov, v zmysle ust. , 145 . V tomto prípade žalobcovia uviedli, že nie je možné v súvislosti s vyporiadaním k spornej parcele akceptovať rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. , ktorým bolo rozhodnuté že do dedičstva po nebohom U.D. P., zomrelom v roku XXXX, patrí sporná parcela. Nie je možné teda v tomto prípade zastaviť konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci z dôvodov vyššie uvedených. Právny predchodca žalovaného nemohol nadobudnúť vlastníctvo k spornej parcele vydržaním, ako to vyplynulo z rozsudku sp. zn. , v zmysle Stredného , pretože právny predchodca žalovaného (starý otec) zomrel v roku XXXX. Uvedený rozsudok sa stal právoplatným len na základe skutkového zistenia žalobcu - otca žalovaného, že pozemky mal v držbe. Nebolo však zrejmé, od kedy mal právny predchodca žalovaného pozemok v držbe, na základe akého titulu sa stal oprávneným držiteľom, ani k akému dátumu malo dôjsť k vydržaniu.

Žalovaný naďalej žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Opätovne poukázal na obsah kúpnej zmluvy z 03. 03. 1956, z ktorého možno vyvodiť, že predávajúca P. P. mala v úmysle predať jednak svoj podiel v 2/4

- inách, ale aj podiel vdovy W. P.. Aj v tom čase nebolo možné previesť viac práv, ako mal sám vlastník, na iný subjekt. Absentoval akýkoľvek právny titul, na základe ktorého P. P. nadobudla podiel W. P.. Ľudový súd po preskúmaní kúpnej zmluvy povolil vklad v súlade s platným právnym stavom, tzn. povolil vklad len na podiel P. P. a nie aj na podiel W. P.. Žalobcovia síce tvrdili, že ich právni predchodcovia sa stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti začiatkom 50. rokov, neuviedli však žiaden právny titul, na podklade ktorého počítali počiatok vydržacej doby. Takýmto titulom mohla byť len kúpna zmluva zo dňa 03. 03. 1956 a práve v tejto kúpnej zmluvy, v bode 3, bolo uvedené, že kupujúci, tzn. rodičia žalobcov „berú na vedomie, že predmetné nehnuteľnosti užíva Jednotné roľnícke družstvo v Rožňave, ktoré prehlasuje, že tieto nehnuteľnosti poťažne iné, ale v tej istej akosti a vo výmere vypustí k 01. októbru 1956“. Z toho je teda zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov nemohli užívať nehnuteľnosti od roku 1951. Neužívali ich ani v čase podpisu kúpnej zmluvy a neužívali ich ani do 01. 10. 1956, čo vyplynulo aj zo Žiadosti o vykúpenie uvedených nehnuteľností do súkromného vlastníctva zo dňa 16. 10. 1956. Navyše z protokolu o náhradnom užívaní pozemkov zo dňa 04. 04. 1958 vyplynulo, že na miesto pozemkov, ktoré kúpnou zmluvou nadobudli, im v apríli 1958 boli pridelené do užívania náhradné pozemky v tej istej výmere. Žalovaný naďalej trval na prekážke právoplatne rozhodnutej veci vyplývajúce z konania sp. zn. .

Žalobcovia trvali na tom, že ich rodičia užívali nehnuteľnosti od roku 1951, následná kúpna zmluva mala len deklaratórny charakter, svedčila o prevode pozemkov, ktoré už boli užívané rodičmi žalobcov. Podľa názoru žalobcov bolo potrebné započítať oprávnenú držbu žalobcov, teda rodičov žalobcov, v čase pred 01. 01. 1992, aj za predchádzajúce obdobia, pretože pokiaľ by vychádzali zo stavu, že od roku 1964, nebolo možné vôbec vydržanie a od roku 1983 len vo vymedzených zákonných prípadoch, vydržanie bolo upravené v zákonnej úprave až v roku 1992. Obdobie užívania nehnuteľností družstvom sa započítava do doby oprávnenej držby, aj s poukazom na všetky listiny označené žalobcami. Žalobcovia zistili aký je stav nehnuteľností až v roku 2009, keď si dali vypracovať geometrický plán. Poukázali aj na to, že v minulosti, pokiaľ mal niekto záujem o odkúpenie týchto nehnuteľností, komunikoval alebo s právnymi predchodcami žalobcov alebo so žalobcami. Tú skutočnosť, že rodičia žalobcov si nevšimli rozhodnutie Ľudového súdu vo vklade, možno vysvetliť určitou neznalosťou, alebo že prehliadli túto skutočnosť , pretože v tom období bolo iné právne vedomie, zrejme aj iný prístup, pretože preskúmavaním právneho stavu sa nezaoberalo ani ONV ani JRD, o čom svedčí skutočnosť, že JRD

poskytlo náhradné pozemky manželom W., aj z týchto skutočnosti mohli nadobudnúť rodičia žalobcov presvedčenie, že sú vlastníkmi celého pozemku.

Žalovaný popieral tvrdenie, že by sa v prípade nakladania s týmto podielom, konalo len so žalobcami, konalo sa aj s právnym predchodcom žalovaného, v rozsahu jeho podielu. Ako dôkaz označil nájomné zmluvy uzavreté so spoločnosťou Corpora Agro a spoločnosťou Kras bio Rožňava, a. s. Trval na tom, že právny jeho právny predchodca najneskôr od roku 1992 uvedené nehnuteľnosti vydržal, uplynutím 10. ročnej vydržacej lehoty. Poukázal na to, že z rozprávania rodičov bol informovaný že p. P. P. odpredala svoj podiel v 1 - ici a na druhej časti, ktorá patrila rodine P., hospodáril starý otec žalovaného, ktorý zomrel v roku XXXX. Po jeho smrti sa na tomto pozemku ďalej pracovalo. Starý otec žalovaného, a neskôr aj jeho otec mali problémy, pretože starý otec nechcel predať družstvu tieto pozemky. Starý otec sa volal tiež U. P., meno starej mamy nevedel uviesť, bola rodená P.. Rodina žalovaných vlastnila v H. aj ďalšie pozemky, ktoré boli vyvlastnené štátom. Spochybňoval tiež obsah listiny zo dňa 16. 10. 1956, išlo o žiadosť o vypustenie kúpených poľnohospodárskych nehnuteľností, pretože uvedená listina nie je podpísaná takú listinu si mohol vyhotoviť ktokoľvek. Podľa poznatkov žalovaného v roku 1992 bývalý Štátny majetok v Rožňave odkúpil v 1-ici pozemok od otca žalobcov. Išlo o pozemok na ktorom sa stavala mliekareň. To znamená, že už v tomto čase musel otec žalobcov zistiť, že mál len 1 - ičný podiel z týchto nehnuteľností.

Z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX k. ú. H. vyplynulo, že v časti A - majetku, bola zaznamenaná parc. mpč. XXXX - orná pôda vo výmere 2 katastrálne jutrá, 310 siah. Z časti B bolo zistené, že pôvodným výlučným vlastníckom bol U. P. pod B1. Podiel U. P. nadobudli jeho manželka po jeho smrti, W. P., H.. N. v 2/4 - inách a ich synovia U. P. Y. Y. P. po 1 - ine, pod B3,4,5. Následne podiely U. Y. Y. P. boli prevedené na D. N. pod B 6. Po smrti D. N. prešiel jeho podiel na jeho manželku vdovu P. N. pod B 7 v 1 -ine, a na jeho dcéru G. N.Q. pod B 8 v 1 - ine. Na podiel G. N. v dôsledku jej úmrtia bol vykonaný vklad vlastníckeho práva v prospech L. N. pod B9 v 1 - ine. Na podiel vdovy P. N. bol vykonaný vklad v prospech P. P. pod B 10 na 1 - inu, na základe darovacej zmluvy z 02. 05. 1934. Na podiel L. N. bol tiež vykonaný vklad vlastníckeho práva, tiež v prospech P. P. pod B11 v podiele 1 - ina, na základe kúpnej zmluvy z 18. 10. 1937. Na podiely P. P. v 2/4 - inách bolo vložené vlastnícke právo v prospech W. W. v 1/4 - ine a I. W. v 1 - ine pod B 12 na základe kúpnej zmluvy z 03. 03. 1956.

Kúpno - predajnou zmluvou zo dňa 03. 03. 1956, predala P. P. kupujúcim, W. W., a jeho manželke I., H.. E., v tom čase bytom v D. - D. okre. O., inak bytom v H., X. XX, okrem iných nehnuteľností, aj nehnuteľnosť vedenú v zápisnici č. „XXX, A, r.č.1, mpč. XXXX pod B 3, vedenej síce v 2/4 - inách na mene vdovy W. P. (P. U.), H.. N., avšak tento podiel patrí predávateľke, ďalej svoje podiele pod B10,11, vyššie označeným kupiteľom“. Z bodu 3 vyplynulo, že kupujúci zobrali na vedomie užívanie predmetných nehnuteľností Jednotným roľníckym družstvom v Rožňave, ktoré súhlasilo, na základe potvrdenia zo dňa 22. 02. 1956, s odpredajom. Súčasne prehlásilo, že tieto nehnuteľnosti poťažne iné alebo v tej istej akosti a výmere vypustí k 01. októbru 1956, t. j. po ukončení tohto hospodárskeho roka. Kupujúci vstupovali do úžitku kúpených nehnuteľností až po ich vypustení Jednotným roľníckym družstvom v Rožňave. Zmluva podliehala v zmysle bodu 6 k schváleniu poľnohospodárskemu odboru rady ONV v Rožňave, pretože predmetné nehnuteľnosti tvorili hospodársky celok, ktorý bol v užívaní JRD. Obsah kúpnej zmluvy bol prečítaný a vysvetlený predávajúcej aj v maďarskom jazyku.

Uznesením Ľudového súdu v Rožňave č.d. 0756/1956, súd povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti k. ú. H., vedenej v zápisnici č. XXX, A, r.č.1, mpč. XXXX, na podiel P. P., pod B 10,11, podľa kúpno - predajnej zmluvy „vystavenej v H.“, dňa 03. 03. 1956, v prospech W. W. a manželky I.D., H.. E., v rovnakom pomere. Z uznesenia vyplynulo, že súhlas k prevodu nehnuteľností podľa Zákona č. 65/51 Zb., bol udelený rozhodnutím pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Rožňave zo dňa 13. septembra 1956, pod číslo Pôd.578/56. O tomto uznesení boli upovedomení W. W., I. W., P. P., a príslušné orgány: ONV - finančný odbor, ONV - odbor pôdohospodársky, Okresné meračské stredisko v Rožňave a MNV v Rožňave.

Z pripojeného protokolu o náhradnom užívaní pozemkov zo dňa 04. 04. 1958, vyhotoveného Jednotným roľníckym družstvom Rožňava, potvrdeného radou MNV Rožňava, vyplynulo, že W. W. Y. I. W. boli

pridelené náhradné pozemky namiesto pozemkov, okrem iného aj mpč. XXXX - ornej pôdy, vo výmere 12635 m2. Spolu im boli pridelené náhradné pozemky v celkovej výmere 47891 m2.

Z LV č. XXXX k. ú. H., vyhotoveného ku dňu 12. 03. 2010, vyplynulo, že spoluvlastníkom parc. registra „B. XXXX/X - orná pôda o výmere 9300 m2 sú žalobkyňa v 1. rade v 2/4 - inách a žalovaný v 2/4 - inách. V prípade žalobkyne v 1. rade bolo titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve D 760/02 a v prípade žalovaného bolo titulom Osvedčením o dedičstve 12D/47/06.

Z oboznámením sa so spisom sp. zn. D 210/88 bolo zistené, že pod uvedenou spisovou značkou bolo vedené dedičské konanie po I. W., H.. E., A.. XX. XX. XXXX, N.. XX. XX. XXXX. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 03. 05. 1988 bolo zistené, že za trvania manželstva bol spoločne nadobudnutý rodinný dom s príslušenstvom v k. ú. H., a to kúpou, okrem toho poručiteľka vlastnila poľnohospodársku pôdu v užívaní socialistického sektoru. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Rožňave D 210/88 zo dňa 03. 05. 1988 boli prejednané nehnuteľnosti tvoriace vlastníctvo poručiteľky, aj zápisnica č. XXX, mpč. XXXX pod B 12/B v 1 - ine pričom táto nehnuteľnosť bola zaradená do časti poľnohospodárska pôda v užívaní socialistického sektoru.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. D 760/2002 vyplynulo, že v tomto konaní bol prejednaný majetok po poručiteľovi W. W., A.. XX. XX. XXXX, N.. T. XX. XX. XXXX. Súčasťou prejednaného majetku bola aj parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 9414 m 2, LV č. XXXX, pod B1,3 v 1 - ici, k. ú. H., ktorú nadobudla N. Č.E. - žalobkyňa v 1. rade, s povinnosťou vyplatiť v prípade prevodu alebo odplatného nájmu po 1/3

- ine U. W. Y. Y. W., žalobcov v 2. a 3. rade. Osvedčenie o dedičstve zo dňa 26. 03. 2003 nadobudlo účinnosť dňom 11. 04. 2003.

Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. D 964/95 bolo zistené, že v tomto dedičskom konaní bol prejednaný dodatočný majetok nebohého starého otca JÚ. P., N.. XX. XX. XXXX, na návrh navrhovateľov G.. U. P., G.. C. P., G. P., H.. P., G. Č.B.. Návrh na dodatočné prejednanie dedičstva bol zdokladovaný na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. , na základe ktorého bolo určené, že parc. mpč. XXXX, zapísaná v zápisnici č. XXX, okrem iných nehnuteľností, patrí do dedičstva po nebohom U.D. P., A.. XX. XX. XXXX Y. N.. XX. XX. XXXX. Spornú nehnuteľnosť nadobudol otec žalovaného v 1-ici, na základe Uznesenia tunajšieho súdu p. zn.: D 964/95 zo dňa 24. 10. 1995.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplynulo, že žalobcovia G.. U. P., A.. XX. XX. XXXX, G. Č., H.. P., A.. XX. XX. XXXX, obaja bytom H., C. J., G.. C. P., A.. XX. XX. XXXX, W. A., Y. G. P., H.. P., A.. XX. XX. XXXX, W. H., podali žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde na strane žalovaných v 10. a 11. rade vystupovali aj W. W. Y. I. W.. Žaloba bola podaná proti 11. žalovaným, ktorí sa všetci nachádzali na neznámom mieste, boli zastúpení opatrovníkom ustanovených súdom. Rozsudkom v tomto konaní bolo určené okrem iných nehnuteľností, že aj parc. mpč. XXXX, vo výmere 12636 m2, zapísaná v zápisnici č. XXX, roľa, patrí do dedičstva po nebohom U. P., N.. XX. XX. XXXX. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania, neboli usporiadané za života nebohého U. P., zomrelého v roku XXXX. Z toho dôvodu boli vynechané z prejednania dedičstva. Iným spôsobom nebolo možné usporiadať vlastnícke právo, z dôvodu, že žalovaní sa odsťahovali z H. na neznáme miesto. Bolo konštatované, že nebohý otec žalobcov, U.D. P., N.. XXXX, nadobudol sporné nehnuteľnosti na základe vydržania v zmysle s účinnosťou od 01. 01. 1951.

Z prefoteného spisu Ľudového súdu sp. zn. 0756/56, poskytnutého Štátnym archívom v Košiciach, pobočka Rožňava, bolo zistené, že dňa 06. 12. 1956 bol podaný knihovný návrh na uvedený Ľudový súd W. W. Y. I. W. a tiež P. P. o vklad vlastníckeho práva. Prílohu tvorili originálna kúpno - predajná zmluva zo dňa 03. 03. 1956 (totožná s vyššie oboznamovanou kúpnou zmluvou), rozhodnutie pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Rožňave zn.: Pôd 578/1956 zo dňa 18. 09. 1956. Z uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že na základe kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 03. 03. 1956 bol udelený súhlas k prevodu

nehnuteľností podľa ust. Výrok rozhodnutia obsahoval prepis časti kúpnej zmluvy v bode 1.

Dohoda o užívaní poľnohospodárskej pôdy medzi Kras bio, a. s., so sídlom v Rožňave a vlastníkom pôdy G.. P. U., A.. XX. XX. XXXX, číslo dohody 759/1996, zo dňa 01. 07. 1996, bola uzavretá za účelom užívania nehnuteľností vlastnícky patriacich vlastníkovi. Jednalo sa o nehnuteľnosti vedené v zápisnici č. XXX, mpč. XXXX, k. ú. H.. Z prílohy č. 1 k uvedenej dohode o dočasnom užívaní bolo zistené, že z parcely mpč. XXXX boli vytvorené parc. „B. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX, v celkovej výmere 12625 m2, patriace G.. U.D. P., otcovi žalovaného. Užívanie sa vzťahovalo na obdobie od 24. 06. 1991 do 31. 12. 1992.

G.. P., požiadal dňa 02. 05. 1996 o vyplatenie zastavanej plochy v k. ú. Mesta H., pozemnoknižná zápisnica č. XXX, mpč. XXXX, parc. č. „B. XXXX/XX, XXXX/XX Y. XXXX, vo výmere 6312 m2. Žiadosť odôvodnil tým, že Kras bio, a. s., Rožňava si postavil na tejto parcele mliekareň v roku 1993 a nezaplatil za uvedenú parcelu.

Nájomnou zmluvou zo dňa 10. 12. 2009, uzavretou medzi žalovaným a spoločnosťou Corpora Agro spol. s r. o., ev. č. 9/49DV, boli prenechané pozemky zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, do užívania nájomcovi spoločnosti Corpora Agro, spol. s r. o., na obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2014. V zmysle prílohy č. 1 k uvedenej zmluve išlo o nehnuteľnosti vytvorené z parcely B. XXXX/X, a to parc. B. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.

Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia č. URaŠSS404/1992 - Ka z 12. 05. 1992 bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „výrobňa kŕmnych zmesí a skladové hospodárstvo 2000 ton“, v k. ú. H., na pozemkoch W. W., F.. Č.. XXXX časť. Z výroku rozhodnutia, z bodu 4, vyplynulo, že W. W. súhlasil s umiestnením stavby, ale až po vyporiadaní vlastníckych vzťahov. Žiadal, aby dotknuté územie parc. č. B. XXXX bolo pred zahájením stavby finančne vyporiadané.

Žalobcovia predložili do spisu čestné prehlásenia s overenými podpismi osôb, ktoré dávali čestné prehlásenie, a to Q.H. B., P. B., Q. Q.. Z čestného prehlásenia Q.H. B. bolo zistené, že mala vedomosti o užívaní pôdy rodiny P., nebohým W. W. a manželkou I. W., od roku 1951. Pomáhala vlastníkom spolu s manželom pri obrábaní tejto pôdy, kým im ju nezobralo družstvo. Jej manžel P. B. potvrdil totožné údaje.

Q. Q. v čestnom prehlásení zo dňa 18. 07. 2011 prehlásil, že p. W. W. pracoval od roku 1955 až do roku 1964 ako povozník pri približovaní dreva, býval v Obci D. v Č. H., kde býval aj Q.Í. Q.. V roku 1956, pravdepodobne v mesiacoch február a marec odcestoval na X., za pár dní sa vrátil do Č.. Za ním docestovala aj manželka I., na jar alebo v lete, na návštevu a od jesene prišla spoločne s malým synom U.. V roku XXXX sa jej v Č. W. narodili v dvojčatá a z toho dôvodu p. I. W. odcestovala až po narodení dvojčiat v určitom čase s tromi deťmi na X.. P. W. naďalej pracoval v lese v Č. H., až do roku 1964.

Súd požiadal Správu katastra v Rožňave o zaslanie fotokópie kúpnej zmluvy registrovej pod č. RI 551/1992. Správa katastra doručila vo fotokópii uvedený spis, s doložkou, že jednotlivé listiny doslovne súhlasia s prvopisom. Súčasťou týchto listín bola kúpno-predajná zmluvy č. uzavretá medzi predávajúcim W. W., v zastúpení dcéry G.. Č., so Štátnym majetkom Rožňava, v zastúpení G.. X. S.. Predmetom kúpno-predajnej zmluvy boli nehnuteľnosti v k. ú. H., zapísané aj v pozemnoknižnej vložke č. XXX, konkrétne mpč. XXXX, parc. č. B. XXXX/XX vo výmere 628 m 2 - kultúra, orná pôda, podiele v 1 -ici, a mpč . XXXX, parc. č. B. XXXX/XX o výmere 400 m2 v 1 - ici. Pre účely uzavretia kúpnej zmluvy boli pripojené pozemnoknižné zápisnice č. XXXX Y. XXX zo dňa 17. 03. 1992, dedičské rozhodnutie po I. W. a geometrický plán vypracovaný Geodéziou Rožňava zo dňa 15. 05. 1992.

Z pripojenej zápisnice č. XXX k. ú. H., založenej v spise, z 01. 06. 1992, je zrejmé, že parc. mpč. XXXX bola v spoluvlastníctve vdovy W., označenej ako P., rod. N., titulom dedenia z roku 1984 v podiele 2/4 - inách a spoluvlastníkov W. W. Y. I. W. H.. E., titulom kúpy, v podiele po 1 - ine.

Z pripojeného geometrického plánu zo dňa 15. 05. 1992, č. 243-363-033/92, overeného Správou geodézie a kartografie, stredisko Rožňava, dňa 15. 05. 1992, súd zistil vo výkaze výmere, že týmto geometrickým plánom bolo zaznamenané rozčlenenie parc. mpč. XXXX na jednotlivé ďalšie parcely vedené v evidencii nehnuteľností, a to parc. č. XXXX/X Y. XXXX/XX, kde bol v časti vlastník, užívateľ vedený Štátny majetok Rožňava. V pripojenom situačnom pláne boli vyznačené parc. č. XXXX/XX Y. XXXX/XX, ktoré boli predmetom kúpy na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy medzi Štátnym majetok a p. W..

Svedok G.. Ľ. L. uviedol, že je príbuzným žalovaného. G.. P. bol jeho nevlastným otcom. Vedel, že v k. ú. H. mal poľnohospodársku pôdu, na ktorej hospodáril ako samostatne hospodáriaci roľník. Svedok mu pravidelne pomáhal a pracoval na týchto pozemkoch, keď to bolo potrebné. Presne identifikovať sporné pozemky na mape nevedel. Asi v rokoch 1991 až 1992 si v rámci reštitúcii vyberali vlastníci svoje pozemky. Urobil tak aj G.. P. a hospodáril na nich. Boli to pozemky nielen v k. ú. H., ale aj k. ú. W., a O. F.. Nevlastný otec neustále niečo v súvislosti s pozemkami vybavoval, zisťoval, chodil po katastri. Svedok vedel, že na časti pozemku pozemku otca, ktorý užívala spoločnosť Kras Bio sa stavala mliekareň. Svedok sa veľmi nezaujímal o tieto záležitosti, ale v súvislosti s vlastníctvom počul, že sa tam spomínali nejaké mená, aj p. W. Y. G.. P.. On osobne nikdy s p. W. nehovoril napriek tomu, že pracoval v spoločnosti Kras Bio, nakoľko tieto záležitosti nepatrili do jeho pracovnej kompetencie. Mal poznatky o tom, že namiesto pozemkov, ktoré užívala spoločnosť Kras Bio, boli vyčlenené jeho nevlastnému otcovi náhradné pozemky na tzv. W. Q. H.Y., na ktorých pozemkoch hospodáril otec žalovaného až do svojej smrti v roku XXXX. Pestoval tam jednoročné krmoviny. Pozemok, na ktorom bola zriadená stavba mliekarne nemohol užívať, pretože plochy boli zastavané a zabetónované.

P. L. uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že pôsobil v určitom období, v rokoch 1991 až 1992 ako pôdny fondár na Štátnom majetku v Rožňave. Pamätal si, že z dôvodu výstavby mliekarne bolo potrebné vysporiadať pozemky vlastníkov. Mal s tým určité problémy, pretože sa tam vyskytovali viacerí majitelia. Jedna vetva bola známa, ku ktorej sa dopátral prostredníctvom G.. Č. a jej brata ktorého osobne poznal. Známym vlastníkom bol p. W., jednali s ním, aj mu vyplatili kúpnu cenu. Ďalší vlastníci boli na neznámom mieste, z toho dôvodu riešili záležitosť až po súdnom rozhodnutí. Poznal aj G.. P., lebo pracoval tiež na štátnom majetku. Neustále pátral po nejakých pozemkoch, zisťoval údaje. Pamätal si aj to, že mu nejaké pozemky aj vydali. Dokonca spomínal aj to, že pri W. majú nejaké pozemky, ale z existujúceho pozemnoknižného stavu sa to nedalo presne zistiť. Svedok po nahliadnutí do predloženého protokolu o náhradnom užívaní zo dňa 04. 04. 1958 a do listiny Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 27. 04. 1992 uviedol, že na dvore, kde sa nachádzali aj sporné pozemky, sa realizovala výstavba mliekarne, pozberovej linky, a mala sa realizovať aj výstavba mlyna, ktorá nebola nikdy dokončená. Svedok po nahliadnutí do nákresu na č. l. 114, uviedol zhodne s účastníkmi, že vstup na sporné plochy sa nachádzal na parc. č. XXXX/X, s tým, že parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX sú spornými parcelami žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov po pozdĺžnej línii po parc. č. XXXX/X. Po pravej strane tejto línie sa nachádzali pozemky XXXX/X, XXXX, čiastočne XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, časť parc. č. XXXX, ktoré patrili do vlastníctva W..

Svedok G.. S. X. uviedol, že bol zamestnaný na Štátnom majetku v Rožňave od roku 1985 do roku 2002. Bol pôvodne zaradený do funkcie zootechnika, neskôr do funkcie vedúceho závodu a od roku 1991 riaditeľa Štátneho majetku. Pamätal sa na to, že Štátny majetok mal investičný zámer vystavať mliekareň. V tom čase bol daný pokyn kompetentným pracovníkom zistiť vlastníkov pozemkov. Bol informovaný o tom, že sú problémy so zistením vlastníkov druhej časti pozemku. O aké konkrétne problémy sa jednalo, už si nepamätal. Svedok sa dostal do kontaktu s IA.. Č.. Neskôr sa konalo v týchto veciach aj s G.. P., bolo to v 90 - tich rokoch, v období kedy sa uplatňovali veľké počty reštitučných nárokov. Aj z toho dôvodu sa nepamätal na konkrétnejšie údaje a či sa uzatvárala zmluva s p. P.. V akom rozsahu sa vydávali pozemky G.. P. sa už nepamätal. Predpokladal, že sa vychádzalo zo toho, čo bolo uvedené v katastri. Zisťovaním vlastníkov bolo poverený G.. L.. Dokonca zvažovali možnosť, že

príslušné finančné prostriedky za ďalšiu časť pozemkov by vložili do depozita, aby bolo možné pozemky vyporiadať. Či konkrétne v prípade G.. P. boli nejaké sumy vyplatené na základe kúpnych zmlúv, k tomu sa nevedel vyjadriť. Na výzvu súdu svedok nahliadol do geometrického plánu z mája 1992, aby uviedol, ktoré pozemky kúpou nadobudol Štátny majetok v čase jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa, a svedok vyznačil pozemky vedené na parc. č. XXXX/XX Y. XXXX/XX.

Po vykonaní dokazovania žalobcovia trvali na tom, že ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z roku 1956, avšak v období už pred týmto rokom nehnuteľnosti užívali. Poukázali na čestné prehlásenie p. Q., u ktorého pracoval otec žalobcov, z ktorého je zrejmé, že p. W. sa vrátil s manželkou vo februári až v marci 1956 na X., zrejme za účelom uzavretia kúpnej zmluvy. Žalobcovia pripustili, že Ľudový súd nezapísal spornú časť nehnuteľností, ale v odôvodnení rozhodnutia nebolo napísané, z akého dôvodu táto časť nebola zapísaná. S odstupom času žalobcovia nevedia už preukázať, či tieto rozhodnutia boli doručované, a komu, takže je z toho možné vyvodiť, že právni predchodcovia žalobcov boli objektívne dobromyseľní. Od uvedeného obdobia neexistoval zápis, od ktorého by bolo možné vyvodzovať vlastníctvo, ako je to v prípade súčasných vkladov, vykonávala sa len registrácia, ktorá mal len deklaratórny účinok. Vypočutí svedkovia si nepamätali celkom konkrétne skutočnosti, ale s odstupom času si nechceli priznať omyl pri zisťovaní vlastníckeho stavu, pretože aj v tom čase existovali pozemnoknižné doklady, z ktorých bolo možné zistiť tento stav. Poukázali aj na prekvapujúci fakt, že i napriek tomu, že otec žalovaného bol v kontakte s G.. L., Y. X. G.. X., svedkov nenapadlo jednať s ním vo veci pozemkov. Zrejme aj to bol dôvod, prečo si dal G.. P. vyporiadať pozemok v roku 1995 rozsudkom Okresného súdu Rožňava. Žalobcovia sa po dedičskom konaní v roku 1988 a uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1992 nedomáhali vyporiadania celého pozemku, pretože sa domnievali, že polovica ktorá bola v užívaní socialistického sektoru sa nevyporiadava. Žalobkyňa v 1. rade sa nepamätala, aké prílohy boli pripojené ku kúpnej zmluve z roku 1992 a v akom rozsahu sa s nimi oboznamovala. Žalobcovia napokon poukázali aj na to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy z roku 1956, táto nepodliehala v tom čase registrácii na Štátnom notárstve, až od roku 1964. Zrejme aj z toho dôvodu bolo možné, že v minulosti nadobudla p. P. P. podiel W. P. tak, že medzi sebou uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá nebola registrovaná a od toho bolo možné odvíjať presvedčenie P. P., že jej patrí aj podiel W. P..

Žalovaný naďalej trval na tom, že i napriek tvrdeniu žalobcov nedošlo k vydržaniu spornej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov do roku 1964, nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by mali nehnuteľnosť v oprávnenej držbe od roku 1951. Už v roku 1956, kedy odkupovali časť nehnuteľností, bolo zrejmé, že boli v užívaní JRD Rožňava. Poukázal na samotný obsah kúpno-predajnej zmluvy z roku 1992, z ktorej vyplynulo, že nehnuteľnosti zo zápisnice č. XXX, mpč. XXXX, boli odpredávané len v 1 -ici, pričom ostatné nehnuteľnosti z iných zápisníc, ktoré boli odpredané, boli odpredané v celosti. Z prehlásenia p. Q. vyplynulo tiež, že k oprávnenej držbe manželov W. nemohlo dôjsť, pretože v období rokov 1955 až 1964 pracoval p. W. v Č.. Okrem toho že nebola naplnená ani vydržacia doba od uzavretia kúpnej zmluvy, nepreukázali ani dobromyseľnosť na počiatku, kedy mali podľa ich tvrdenia vstúpiť do oprávnenej držby, od roku 1951. Ľudový súd povolil vklad len k tomu, čo bolo v súlade s kúpnou zmluvou z roku 1956 a s pozemnoknižným stavom. Aj za predpokladu, že by po uvedenom období, tzn. po roku 1964 následne, mali rodičia žalobcu presvedčenie, že aj sporný pozemok je ich, najneskôr v roku 1988 v dedičskom konaní po I. W., už mohli zistiť, čo je predmetom dedičstva, že sa jedná len o časť pozemku, a napokon z kúpno-predajnej zmluvy z roku 1992, bolo zrejmé, čo je predmetom, takže je nemožné, že by takéto skutočnosť prehliadli.

Súd vo veci konal napriek tvrdenej prekážke právoplatne rozhodnutej veci, pretože z konania sp. zn. bolo zrejmé, že v konaní o určenie vlastníckeho práva, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, nemala od počiatku spôsobilosť byť účastníčkou konania I. W., v dôsledku úmrtia v roku XXXX. Účastníkmi konania mali byť nepochybne právni nástupcovia - dedičia, poručiteľky. Aj keď v oboch konaniach je totožný predmet konania, rozhodne nie sú totožné osoby v týchto dvoch konaniach z vyššie uvedených dôvodov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov na základe kúpno- predajnej zmluvy zo dňa 03. 03. 1956 nadobudli od predávajúce P. P., okrem iných nehnuteľností, aj pozemky vedené v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX mpč. XXXX pod B3 v 2/4 -inách s tým, že v

uvedenej zmluve bolo tiež uvedené, že predávajúca odpredáva aj podiel na mene W. P., H.. N. v 1 - inách. Ľudový súd v Rožňave uznesením č. d. 756/1956 zo dňa 30. 12. 1956 povolil v pozemkovej knihe zápis výlučne na podiel P. P. pod B 10, 11, pozemnoknižnej zápisnice č. XXX, na základe uvedenej kúpnej zmluvy. Pred rozhodnutím o povolení vkladu bol pripojený súhlas k prevodu nehnuteľností, rozhodnutím pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Rožňave zo dňa 18. 09. 1956. Uvedený odbor dával súhlas k prevodu vlastníctva, nezasahoval však do obsahu kúpnej zmluvy, a z toho dôvodu bez akýchkoľvek zmien tento obsah bodu 1 prebral aj do svojho písomne udeleného súhlasu. Vlastnícky stav bol zaznamenaný v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. H..

Keďže žalobcovia tvrdili, že k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním došlo v období od roku 1951 do roku 1964. Ak boli splnené všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa z roku 1950, nie je namieste ich splnenie posudzovať podľa neskoršie platných predpisov.

Do roku 1950 platila na území terajšej Slovenskej republiky intabulačná zásada, v zmysle ktorej vlastníctvo k pozemkom vzniklo až zápisom príslušných skutočností do pozemkovej knihy. Počnúc 01. januárom 1951, kedy nadobudol účinnosť , , zanikla na našom území platnosť intabulačnej zásady. Hoci jednotlivé ustanovenia tohto zákona predpokladali zápis vlastníckych vzťahov do pozemkovej knihy, právna úprava už neviazala vznik vlastnícke práva na vykonanie zápisu. K 01. aprílu 1964 nadobudol účinnosť - , notársky poriadok , o evidencii nehnuteľností. Tieto právne úpravy priniesli ukončenie zápisov do pozemkových kníh, avšak bol zachovaný deklaratórny charakter evidencie nehnuteľností, ktoré sa stali podkladom pre spísanie zmlúv, týkajúcich sa nehnuteľností. Tento stav trval do 01. januára 1993, kedy zápis do katastra nehnuteľností získal konštitutívny charakter pre vznik, zmenu vlastníckeho práva.

Súd teda posudzoval vznik vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov v zmysle príslušných ustanovení , keďže podľa tvrdenia žalobcov malo dôjsť k vydržaniu do roku 1964.

Podľa ust. Zákona č. 141/1950 Sb. , vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa ust. § 116 ods. 1 uvedeného zákona, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa ust. , pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, na základe dlhodobej oprávnenej držby oprávnenou osobou. K zákonným predpokladom vydržania patrí oprávnená držba, ktorou sa rozumie faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že vec držiteľovi patrí. Skutočnosť, či je držiteľ veci dobromyseľný je potrebné hodnotiť objektívne, nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie takejto osoby, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolnosti, za ktorých sa tento psychický stav prejavuje navonok. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že držiteľ v tomto presvedčení vstúpil do držby a toto presvedčenie si uchoval počas celej vydržacej doby.

Právni predchodcovia žalobcov odkúpili nehnuteľnosť mpč. XXXX, vedenú v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, v 1 - ici od P. P. dňa 03. 03. 1956. To, že užívali nehnuteľnosť mpč. XXXX v celosti už v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy nebolo nijakým spôsobom preukázané. Z čestného vyhlásenia manželov Q. Y. P. B. síce vyplynulo, že títo mali pomáhať pri obrábaní tejto pôdy už niekedy v roku 1951, ale tieto skutočnosti okrem tohto tvrdenia neboli nijakým spôsobom preukázané. Pokiaľ by tomu skutočne tak bolo, súd nevidí dôvod na to, aby si právni predchodcovia žalobcov neusporiadali svoje vzťahy už v období pred uzavretím kúpnej zmluvy, pretože aj zo samotnej kúpnej zmluvy vyplynulo, že v čase pred jej uzatvorením, bola parc. mpč. XXXX v užívaní Jednotného roľníckeho družstva v Rožňave /bod 3/. Užívania sa mohli ujať až od 01. 10. 1956, kedy ich malo JRD vypustiť zo svojho užívania. Pozemky boli do uzavretia kúpnej zmluvy v užívaní Jednotného roľníckeho družstva. Aj z toho vyplýva, že nie je možné odvodiť užívanie pozemkov rodičmi žalobcov už od roku 1951. Ľudový súd v zmysle platných predpisov povolil vklad prevodu vlastníctva len k tej časti nehnuteľnosti, ktorá v zmysle pozemnoknižného stavu svedčila vlastníckemu podielu P. P., keďže nijakým spôsobom nebol ani v tom období preukázaný prevod vlastníckych práv z W. P., H.. N. A. P. P.Ú.. Táto skutočnosť musela byť známa rodičom žalobcov už v čase, kedy bol vklad povolený uznesením, nakoľko uvedené uznesenie bolo dané na vedomie účastníkom kúpnej zmluvy a príslušným orgánom. Dodatočné tvrdenie, že je otázne, či mali poznatky rodičia žalobcov o znení uznesenia, súd považuje za účelové a tendenčné.

Súd konštatuje, že v danom prípade právni predchodcovia žalobcov nesplnili ani jednu z podmienok pre vydržanie v zmysle účinného od roku 1951 do 1964. Nebolo preukázané užívanie spornej nehnuteľnosti po dobu 10 rokov, pretože najskôr by bolo možné vyvodiť počiatok plynutia vydržacej lehoty od uzavretia kúpnej zmluvy, tzn. od roku 1956, za predpokladu, že by bola naplnená aj podmienka dobromyseľnosti držiteľov k uvedenej nehnuteľnosti počas celého obdobia. Aj pokiaľ boli ich rodičia žalobcov subjektívne možno presvedčení o tom, že vlastnia celú mpč. XXXX, z príslušných pozemnoknižných dokladov a rozhodnutia Ľudového súdu je zrejmé, že pri vynaložení náležitej opatrnosti mali zistiť skutočný vlastnícky stav. S poukazom na vykonané dokazovanie je možné vyvodiť, že najneskôr od rozhodnutia Ľudového súdu právni predchodcovia žalobcov bez ohľadu na to, aké bolo ich právne vedomie, museli nadobudnúť presvedčenie o tom, že nadobudli vlastnícke právo len k časti parcely mpč. XXXX. Teda z toho hľadiska nie je možné konštatovať, že pri držbe nehnuteľností boli dobromyseľní. Aj za predpokladu, že by boli žalobcovia tvrdili, že k vydržaniu došlo v neskoršom období, súd poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že od roku 1988 v dedičskom konaní po I. W. bola predmetom prejednania dedičstva len časť mpč. XXXX a to v zodpovedajúcom podiele tak ako to vyplýva z pozemnoknižného stavu. Aj v čase uzatvárania kúpnej zmluvy v roku 1992 medzi p. W. a Štátnym majetkom bolo tiež zrejmé, že časti vyčlenených parciel boli zahrnuté do kúpnej ceny len v polovičnom podiele. Tvrdenie, žalobcov že sa domnievali, že pokiaľ je pozemok v užívaní socialistického sektora, nie je možné ho zahrnúť do dedičského konania alebo ho previesť, nie je akceptovateľné. Súd konštatuje, že aj napriek užívaniu nehnuteľností socialistickým sektorom právo vlastníka nehnuteľností je zachované a len vlastník môže nehnuteľností predávať a pokiaľ tvoria jeho majetok je aj predmetom dedičského konania. Pokiaľ by teda boli právni predchodcovia žalobcov vlastníkmi celej mpč. XXXX, bolo by sa s nimi konalo ako s vlastníkmi celej parcely, a nie len polovice. Napokon aj zo svedeckých výpovedí G.. L. Y. G.. X. vyplynulo, že pri vyporiadaní pozemkov v súvislosti s výstavbou mliekarne a ďalších objektov, mali problémy s vyhľadaním vlastníkov druhej časti nehnuteľnosti, pretože známymi vlastníkmi len časti nehnuteľností bol manželia W.. Ďalších vlastníkov museli zisťovať.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože právni predchodcovia žalobcov nenadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal náhradu trov úspešnému žalovanému. Žalovaný si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 8.200,- Eur, pričom vychádzal z hodnoty pozemku 20,- Eur za m2.

Súd sa pri určení hodnoty konania v prípade určenia vlastníckeho práva, riadil ust. Vyhl. č. , v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a počtu úkonov právnej služby ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Neuplatnil hodnotu predmetu konania používanú pre účely vyrubenia súdneho poplatku.

Súd vychádzal pri stanovení hodnoty ornej pôdy nachádzajúcej sa v k. ú. H., v intraviláne, pričom sa súd riadil východiskovou jednotkovou cenou ornej pôdy vyplývajúcou z Vyhl. č. , ktorá je pre okresné mestá so sídlom okresných alebo obvodných úradov vo výške 9,96 Eur. Súd porovnával aj hodnoty ornej pôdy v zmysle sadzieb pre určenie dane z nehnuteľností 0,02472 Eur/m2, všeobecnú cenu obvyklú pri predaji ornej pôdy v meste H., ktorá sa pohybuje rádovo od 2,47 Eur do 16,20 Eur. Súd teda vychádzal pri výpočte hodnoty právneho úkonu zo sumy 9,96 Eur za 1 m2 ornej pôdy, ktorá sa javí primeranou, vzhľadom na vykonané porovnanie. Žalovaný nepreukázal na základe čoho stanovil hodnotu ornej pôdy 20,- Eur za 1 m2. Hodnota konania po prepočte predstavuje výške 46.314,- Eur, ktorá tvorila výpočtový základ pre hodnotu právneho úkonu. Hodnota právneho úkonu v zmysle ust. uvedenej vyhlášky

Súd priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za 12 úkonov právnej pomoci, a to nasledovne :

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom,

- účasť na pojednávaniach v dňoch 13. 09. 2010 (v trvaní 45 minút), 15. 06. 2010 ( v trvaní 20 minút), 27. 06. 2011 (v trvaní 1 hodiny), 07. 02. 2012 (v trvaní 1 hodina, 45 minút), 27. 02. 2012 (v trvaní 1 hodiny, 20 minút), 26. 03. 2012 (v trvaní 1 hodiny, 50 minút),

- porada s klientom dňa 20. 06. 2011, 29. 06. 2011, 12. 03. 2012,

- písomné podanie na súd dňa 24. 06. 2011, 01. 07. 2011.

Hodnota úkonu podľa ust. § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky predstavovala výšku 512,82 Eur, režijný paušál pripočítaný ku každému úkonu právnej pomoci, podľa ust. 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, bol priznaný diferencovane podľa jednotlivých rokov, kedy boli úkony vykonané. Za rok 2010 bol priznaný režijný paušál k trom úkonov v celkovej sume 21,63 Eur (á 7,21 Eur). Za rok 2011 bol priznaný režijný paušál k 5 úkonov v sume 37,05 Eur (á 7,41 Eur). Za rok 2012 bol priznaný režijný paušál k 4 úkonom v sume 30,52 Eur (á 7,63 Eur). Spolu tarifná odmena a režijný paušál predstavovali sumu 6.243,40 Eur.

Súd nepriznal odmenu za úkon - písomné podanie na súd zo dňa 18. 07. 2011 z toho dôvodu, že išlo o úkon, ktorý bolo možné zahrnúť do písomného podania zo dňa 01. 07. 2011, v ktorom tiež bol podaný návrh na doplnenie dokazovania.

Právny zástupca žalovaného preukázal že je platiteľom DPH Osvedčením o registrácii pre DPH vydaným dňa 27. 10. 2008 č. SK XXXXXXXXXX. Z toho dôvodu súd priznal k tarifnej odmene a k režijnému paušálu DPH vo výške 20 % v sume 1.248,68 Eur.

Celková náhrada trov právneho zastúpenia predstavovala sumu 7.492,08 Eur, ktorú sú žalobcovia povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne v zmysle ust. , na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.