Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 87/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., trvale bytom B., prechodne bytom B., vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 523/10 a konaním, ktoré mu prechádzalo,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2011 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 523/10

a konaním, ktoré mu prechádzalo.

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť okrem iného odôvodnil tým, že „... podal na

Generálnu prokuratúru... podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu

Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -114 zo dňa 28. mája 2010.

Generálna prokuratúra... vybavila podnet sťažovateľa odstúpením na vybavenie

Krajskej prokuratúre Banská Bystrica. Krajská prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa...

písomnosťou Kc 149/10-7 zo dňa 13. 08. 2010 s odôvodnením, že súdne rozhodnutie, proti

ktorému sa sťažovateľ domáha podania mimoriadneho dovolania je vylúčené z predmetu

mimoriadneho dovolania. Zákon podanie mimoriadneho dovolania podľa názoru krajskej

prokuratúry proti takému rozhodnutiu výslovne nepripúšťa. Podnet sťažovateľa krajská

prokuratúra z uvedeného dôvodu odložila.

Sťažovateľ sa podnetom podaným dňa 19. 08. 2010 na Generálnu

prokuratúru ... domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia Krajskej prokuratúry Banská

Bystrica Kc 149/10-7 zo dňa 13. 08. 2010 a podania mimoriadneho dovolania.

Podnet vybavila Generálna prokuratúra... písomnosťou VI/2 Pz 523/10-7 zo

dňa 10. 09. 2010 tak, že... nezistila dôvod na podanie mimoriadneho dovolania, preto

podnet

na podanie mimoriadneho dovolania bez prijatia opatrení odložila.

Sťažovateľ sa opakovaným podnetom z 12. 11. 2010 domáhal preskúmania postupu

a rozhodnutia prokurátora Generálnej prokuratúry... VI/2 Pz 523/10-7 z... 10. 09. 2010.

Opakovaný podnet sťažovateľa vybavila Generálna prokuratúra... priamy

nadriadený prokurátora generálnej prokuratúry, riaditeľ netrestného odboru... Tento

zotrval na stanovisku, ktoré zaujala generálna prokuratúra listom z 10. septembra 2010 zn.

VI/2 Pz 523/10. Žiadosti sťažovateľa o podanie mimoriadneho dovolania vyhovené

nebolo.“.

3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že postupom generálnej prokuratúry došlo

k porušeniu jeho základných práv zaručených v a , ako aj

práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1

SR, práva na verejné prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov a v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa Čl. 48 ods. 2

SR, práva na spravodlivý proces, upraveného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, práva na rozhodnutie jeho veci podľa právnych noriem,

vykladaných ústavne konformným spôsobom a práva na účinný opravný prostriedok pred

národným orgánom upraveného v čl. 13 Dohovoru, postupom a rozhodnutím Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky vo veci VI/2 Pz 523/10 a konaním ktoré mu predchádzalo

boli porušené.

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa nariaďuje konať vo veci podnetu

sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Krajského súdu Banská

Bystrica č. k. zo dňa 28. mája 2010.“

5. Sťažovateľ zároveň požiadal o vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný

súd do vydania nálezu rozhodol, že „pozastavuje a odkladá vykonateľnosť exekúcie EX

415/08 vedenej na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. P. K...“. Ďalej sťažovateľ

požiadal o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Podľa môže

ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

8. Ústavný súd zo spisu a z jeho príloh, ako aj zo spisu generálnej prokuratúry zistil,

že sťažovateľ napáda oznámenie prokurátora generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 523/10-7

z 10. septembra 2010, ktorým mu bolo oznámené, že jeho podnet na podanie mimoriadneho

dovolania odkladá.

II.A

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

9. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní zaoberal časťou sťažnosti, ktorou

sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to nevyužitím práva generálneho prokurátora Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) podať mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. mája 2010,

keď podľa názoru sťažovateľa boli splnené podmienky na jeho podanie.

10. V napadnutom oznámení generálnej prokuratúry sa uvádza: „Preskúmal som

súdny spis zn. a dozorový spis krajskej prokuratúry... Z vecného hľadiska

som nezistil dôvod na postup podľa a preto Váš podnet odkladám.

Podstata Vášho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania je totožná s Vašim

odvolaním sa proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Stotožňujem sa s právnym názorom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením z 28. mája 2010 č. k.

114, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V podrobnostiach poukazujem najmä na stanovisko krajského súdu vyslovené na

strane dva posledný odsek a strane tri cit. uznesenia.“

11. Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e

a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Z uvedených procesných ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný

prostriedok, využitie ktorého patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. To znamená, že

nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod

(prípadne právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

12. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , ).

13. Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti

namietanému rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. z 28. mája 2010

mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva

sťažovateľa, ústavný súd túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

14. Nad rámec uvedeného – v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa

s napadnutým prípisom generálnej prokuratúry – ústavný súd konštatuje, že obsahom

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa nie je záruka,

že rozhodnutie súdu alebo iného orgánu verejnej moci (v danom prípade stanoviska orgánov

prokuratúry Slovenskej republiky) bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Podstatou je, aby postup súdu alebo iného orgánu, ktorý je nositeľom verejnej moci

(v danom prípade generálna prokuratúra), bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne

akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako dostatočne

odôvodnené, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade ústavný súd nemá dôvod

zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov a orgánov verejnej moci konajúcich v rámci

a podľa im zákonom zverených kompetencií, a tak vyslovovať porušenia základných práv

(obdobne napr. , ). Ústavný súd nezistil pochybenia ani v tomto

ohľade.

II.B

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 13 dohovoru

15. Následne sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tou

časťou, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutím generálnej prokuratúry vo veci

sp. zn. VI/2 Pz 523/10.

16. Porušenie označených práv vidí sťažovateľ v rozsahu uvedenom v časti II.A, teda

v tom, že generálna prokuratúra nevyhovela jeho opakovanému podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa

, ústavný súd konštatuje, že keďže nedospel k záveru o porušení

sťažovateľovho základného práva podľa a nezistil ani arbitrárnosť

namietaného postupu generálnej prokuratúry, nemožno jej postup ani napadnuté oznámenie

kvalifikovať ako ústavne nesúladné ani s porušením (namieta porušenie

základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa

ku všetkým vykonaným dôkazom). Ústavný súd napokon konštatuje, že generálna

prokuratúra postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami

o prokuratúre v znení neskorších predpisov a tiež s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku. To, že po posúdení všetkých okolností daného prípadu dospela generálna

prokuratúra k inému záveru, a tým sa nestotožnila s očakávaniami a predstavami

sťažovateľa, ešte neznamená, že mohlo dôjsť k porušeniu jeho práva podľa čl. 13 dohovoru.

Vo vzťahu k uvedenému namietanému porušeniu práva ústavný súd pripomína, že ak orgán

štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno považovať

za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ), a preto ani

napadnutý postup generálnej prokuratúry nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej

súvislosti s porušením práva sťažovateľa mať účinné právne prostriedky nápravy pred

národným orgánom podľa čl. 13 dohovoru.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto

časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

III.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bezpredmetné rozhodovať

o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

ako aj o vydanie dočasného opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011