Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 80/2011
PDF · 138.48 KB
No categories available
I. ÚS 80/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. V., Š., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 245/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. V. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára
2011 doručená sťažnosť J. V., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J.
F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 245/2007.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že: «Sťažovateľ... vedie od konca r. 2007
spor o spoluvlastníctvo k pozemku... OS v Nových Zámkoch... v konaní nepostupoval
primerane koncentrovane a procesne efektívne. Rozhodol až dňa 12. 6. 2009, i to právne
chybne...
KS v Nitre tento rozsudok zrušil a porušovateľovi vrátil na nové konanie so
záväzným právnym názorom... Okresný súd v Nových Zámkoch v opakovanom
prvostupňovom konaní však nesprávne... dospel k chybnému právnemu posúdeniu veci.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne nekorektne a vo svojich dôsledkoch zhodne s „prvým“
rozsudkom 6 C 245/2007 zo dňa 12. 6. 2009. Zdôrazňujeme však, že sudca Okresného súdu
v Nových Zámkoch pri svojom rozhodovaní bol viazaný záväzným právnym názorom
vyjadreným KS v Nitre v uznesení č. 9 Co 231/2009 z 29. 10. 2009...
Dnes je... sťažovateľ... v situácii, že po viac ako troch rokoch sa dostal opäť na
začiatok. Za danej situácie je sťažovateľ nútený – pri tak masívnom a kumulovanom
porušovaní práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces z pozície porušovateľa - podať
ústavnú sťažnosť. Išlo a ide najmä o celkovo neefektívnu činnosť (porušovanie práva na
súdnu ochranu a spravodlivý proces) a masívne prieťahy v konaní č. 6 C 245/2007...»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod sp. zn.: 6 C 245/2007
porušil právo p. J. V., nar. 10. 06. 1948, aby sa jeho vec prerokovala efektívne, spravodlivo
a bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu v Nových Zámkoch sa v konaní vedenom pod sp. zn.:
6 C 245/2007 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. V., nar. 10. 06. 1948, priznáva sa primerané finančné zadosťučinenie v sume
3.000,- € (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd v Nových Zámkoch povinný vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd v Nových Zámkoch je povinný uhradiť p. J. V., nar..., trovy konania,
tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu
na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. J. F...“
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh
preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 245/2007.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok
nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ mohol na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
využiť a podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu v súlade
so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na
verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sťažnosti na
predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom
zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu
a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou
(m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona
o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže zo sťažnosti nevyplýva, či bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní
predsedovi okresného súdu, ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania
sťažnosti na okresnom súde zistil, že sťažovateľ sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného
súdu nepodal. Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nesplnil
podmienku prípustnosti sťažnosti vyžadovanú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ zároveň v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukázal,
že podmienku využitia tohto prostriedku ochrany jeho základného práva nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, a preto mu ústavný súd nemôže nesplnenie tejto podmienky
v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
účinný právny prostriedok nápravy proti nečinnosti okresného súdu a nepreukázal ani to, že
uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti
sťažovateľa pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2011