Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 88/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. Sz., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a podľa práv čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 27. novembra 2009, 25. februára 2010 a 3. júna 2010 a sp. zn.

z 22. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Sz. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára

2011 doručená sťažnosť M. Sz. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 27. novembra 2009, 25. februára 2010 a 3. júna 2010

a sp. zn. z 22. decembra 2009.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol 6. novembra 2009 na

podklade európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnutím predsedu senátu Mestského súdu

v P. vzatý do predbežnej väzby. Krajský súd svojím uznesením sp. zn. z 27.

novembra 2009 rozhodol o opätovnom vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods.

2 písm. a) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“). Ostatným rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 3.

júna 2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Trnava sp. zn. zo 7. novembra 2007, bol sťažovateľ právoplatne uznaný

vinným v časti z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1 a 5 zákona

č. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra

2005 a z pokračujúceho prečinu sprenevery podľa

v znení neskorších predpisov účinného od 1. januára 2006, za spáchanie

ktorých mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, ktorý sťažovateľ

v súčasnosti vykonáva vo výkone trestu odňatia slobody.

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti brojil proti viacerým rozhodnutiam

krajského súdu, a to proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 27. novembra

2009, ktorým tento súd rozhodol o jeho opätovnom vzatí do väzby, uzneseniu krajského

súdu sp. zn. z 22. decembra 2009, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť

proti uzneseniu o jeho opätovnom vzatí do väzby, ďalej proti uzneseniam krajského súdu

sp. zn. z 25. februára 2010 a 3. júna 2010, ktorými boli zamietnuté jeho

žiadosti o prepustenie z väzby, a napokon v poradí ostatnému rozhodnutiu krajského súdu

sp. zn. z 3. júna 2010, ktorým krajský súd zamietol ním podané odvolanie

proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. zo 7. novembra 2000.

4. Nosnou argumentáciou sťažovateľa proti predmetným rozhodnutiam je samotná

jeho nespokojnosť s postupom krajského súdu, ktorý ho v rozhodnutí z 27. novembra 2009

nesprávne poučil o opravnom prostriedku, čím porušil jeho práva „spôsobom akým

rozhodol KS-TT o pozbavení mojej osobnej slobody je poznamenaný neprípustnou

svojvôľou popierajúcou právo na súdnu ochranu a preto rozhodnutie KS-TT sp. zn.

zo dňa 27. 11. 2009 je nezlučiteľné s inštitútom zákonnej väzby v zmysle

s článkom 17 ods. 2 SR.“. Ku konvalidácii tohto porušenia označených základných

práv nedošlo ani následným rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 22. decembra 2009, k postupu ktorého sťažovateľ namietal, že „... senát KS-TT

rozhodoval len v snahe napraviť pochybenie svojej kolegyne, sudkyni tiež KS-TT, nakoniec

svedčí o tom aj úvaha súdu v predmetnom uznesení, ktorou bolo zdôvodnené uznanie

sťažnosti za riadne a včas podanú. Takýto spôsob rozhodovania súdu 2 - stupňa pri

naprávaní chýb v rozhodovacej činnosti súdu 1 – stupňa nemá oporu v zákone, navyše

v prípade akéhosi neidentifikovateľného navrátenia lehoty som nedostal možnosť svoju

sťažnosť odôvodniť.“. Sťažovateľ ďalej namietal pochybenia krajského súdu pri

prerokúvaní jeho trestnej veci, ktoré sa premietli do napadnutých rozhodnutí. K postupu

krajského súdu, ktorý predchádzal uzneseniu tohto súdu sp. zn. z 25. februára

2010, namietal: „Súd v rozpore s článkom 48 ods. 2 SR bezdôvodne a bez toho aby

o tejto otázke rozhodol uznesením, vylúčil z pojednávania verejnosť. V závere pojednávania

mi opätovne odňal právo na podávanie opravných prostriedkov v článku 46 ods. 1

SR a právo na urýchlené preskúmanie pozbavenia osobnej slobody v zmysle s článkom 5

ods. 4 dohovoru...“ K postupu krajského súdu, ktorý predchádzal uzneseniu tohto súdu

sp. zn. z 3. júna 2010, namietal: „... v závere pojednávania mi opätovne odňal

právo na podávanie opravných prostriedkov v článku 46 ods. 1 SR a právo urýchlené

preskúmanie pozbavenia osobnej slobody v zmysle s článkom 5 ods. 4 dohovoru...“

5. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby nálezom takto rozhodol:

„1. Rozhodnutím KS-TT v uzn. sp. zn. zo dňa 27. 11. 2009 bolo

porušené právo na osobnú slobodu v zmysle článku 17 ods. 2 a práva na súdnu

ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 SR.

2. Uzn. KS-TT sp. zn. zo dňa 22. 12. 2009 bolo porušené moje právo

na slobodu a bezpečnosť v zmysle práva na urýchlené rozhodnutie súdu o zákonnosti môjho

pozbavenia slobody vyplývajúce z článku 5 ods. 4 dohovoru a právo na spravodlivé súdne

konanie článku 6 ods. 1 dohovoru a článku 46 ods. 1 SR.

3. Rozhodnutím KS-TT sp. zn. zo dňa 25. 2. 2010 bolo moje právo na

osobnú slobodu podľa článku 17 ods. 2 a práva na súdnu ochranu v zmysle článku

46 ods. 1 SR.

4. Rozhodnutím KS-TT sp. zn. zo dňa 3. 6. 2010 bolo moje právo na

osobnú slobodu podľa článku 17 ods. 2 a práva na súdnu ochranu v zmysle článku

46 ods. 1 SR.

5. Na základe... uvedených skutočností žiadam aby ústavný súd mojej žiadosti

vyhovel... sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby v konaní vo veci samej... vydal

rozhodnutie:

I. zrušenie trestu prípadne zníženie trestu

II. požadujem primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000,- €

V súvislosti s mojou sťažnosťou žiadam o pridelenie právneho zástupcu na konanie

pred ústavným súdom.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov –

ďalej len „“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený ( ).

7. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2

), pričom neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , ). Z uvedeného je

zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo

neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.

, ).

8. Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti viacerým rozhodnutiam krajského súdu v jeho

trestnej veci, ktorá bola právoplatne skončená v poradí ostatným rozhodnutím krajského

súdu sp. zn. z 3. júna 2010, ktorým krajský súd zamietol sťažovateľom

podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.

zo 7. novembra 2000. Ostatné rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 4.

augusta 2010 a jeho právnemu zástupcovi 3. augusta 2010. Sťažnosť sťažovateľa bola

doručená ústavnému súdu 14. februára 2011, to znamená dávno po uplynutí zákonnej

dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene.

9. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v danom prípade taktiež

zistil, že sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže proti

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 3. júna 2010 môže/mohol podať dovolanie

podľa . daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu

nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená

zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu

podľa . Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až

vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv.

ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi

dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Keďže proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu sp. zn. z 3. júna 2010 je/bolo možné zo sťažovateľom

tvrdených pochybení krajského súdu pri rozhodovaní v jeho trestnej veci podať dovolanie

( ), právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam

sťažovateľa má/mal najvyšší súd ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu. Nesplnenie vyššie uvedených podmienok by malo za následok odmietnutie

sťažovateľom podanej sťažnosti z dôvodu neprípustnosti.

10. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa. Rovnako sa ústavný súd

nezaoberal požiadavkou sťažovateľa, aby zrušil alebo zmiernil všeobecným súdom uložený

trest, pretože takúto kompetenciu nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011