Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 88/2011
PDF · 158.18 KB
No categories available
I. ÚS 88/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. Sz., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa práv čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 To/32/2008
z 27. novembra 2009, 25. februára 2010 a 3. júna 2010 a sp. zn. 3 Tos/89/2009
z 22. decembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Sz. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára
2011 doručená sťažnosť M. Sz. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 6 To/32/2008 z 27. novembra 2009, 25. februára 2010 a 3. júna 2010
a sp. zn. 3 Tos/89/2009 z 22. decembra 2009.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol 6. novembra 2009 na
podklade európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnutím predsedu senátu Mestského súdu
v P. vzatý do predbežnej väzby. Krajský súd svojím uznesením sp. zn. 6 To/32/2008 z 27.
novembra 2009 rozhodol o opätovnom vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods.
2 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Trestný poriadok“). Ostatným rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 3.
júna 2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trnava sp. zn. 5 T/90/2006 zo 7. novembra 2007, bol sťažovateľ právoplatne uznaný
vinným v časti z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1 a 5 zákona
č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra
2005 a z pokračujúceho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného od 1. januára 2006, za spáchanie
ktorých mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, ktorý sťažovateľ
v súčasnosti vykonáva vo výkone trestu odňatia slobody.
3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti brojil proti viacerým rozhodnutiam
krajského súdu, a to proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 27. novembra
2009, ktorým tento súd rozhodol o jeho opätovnom vzatí do väzby, uzneseniu krajského
súdu sp. zn. 3 Tos/89/2009 z 22. decembra 2009, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť
proti uzneseniu o jeho opätovnom vzatí do väzby, ďalej proti uzneseniam krajského súdu
sp. zn. 6 To/32/2008 z 25. februára 2010 a 3. júna 2010, ktorými boli zamietnuté jeho
žiadosti o prepustenie z väzby, a napokon v poradí ostatnému rozhodnutiu krajského súdu
sp. zn. 6 To/32/2008 z 3. júna 2010, ktorým krajský súd zamietol ním podané odvolanie
proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 5 T/90/2006 zo 7. novembra 2000.
4. Nosnou argumentáciou sťažovateľa proti predmetným rozhodnutiam je samotná
jeho nespokojnosť s postupom krajského súdu, ktorý ho v rozhodnutí z 27. novembra 2009
nesprávne poučil o opravnom prostriedku, čím porušil jeho práva „spôsobom akým
rozhodol KS-TT o pozbavení mojej osobnej slobody je poznamenaný neprípustnou
svojvôľou popierajúcou právo na súdnu ochranu a preto rozhodnutie KS-TT sp. zn.
6 To/32/2008 zo dňa 27. 11. 2009 je nezlučiteľné s inštitútom zákonnej väzby v zmysle
s článkom 17 ods. 2 ústavy SR.“. Ku konvalidácii tohto porušenia označených základných
práv nedošlo ani následným rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 3 Tos/89/2009
z 22. decembra 2009, k postupu ktorého sťažovateľ namietal, že „... senát KS-TT
rozhodoval len v snahe napraviť pochybenie svojej kolegyne, sudkyni tiež KS-TT, nakoniec
svedčí o tom aj úvaha súdu v predmetnom uznesení, ktorou bolo zdôvodnené uznanie
sťažnosti za riadne a včas podanú. Takýto spôsob rozhodovania súdu 2 - stupňa pri
naprávaní chýb v rozhodovacej činnosti súdu 1 – stupňa nemá oporu v zákone, navyše
v prípade akéhosi neidentifikovateľného navrátenia lehoty som nedostal možnosť svoju
sťažnosť odôvodniť.“. Sťažovateľ ďalej namietal pochybenia krajského súdu pri
prerokúvaní jeho trestnej veci, ktoré sa premietli do napadnutých rozhodnutí. K postupu
krajského súdu, ktorý predchádzal uzneseniu tohto súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 25. februára
2010, namietal: „Súd v rozpore s článkom 48 ods. 2 ústavy SR bezdôvodne a bez toho aby
o tejto otázke rozhodol uznesením, vylúčil z pojednávania verejnosť. V závere pojednávania
mi opätovne odňal právo na podávanie opravných prostriedkov v článku 46 ods. 1 ústavy
SR a právo na urýchlené preskúmanie pozbavenia osobnej slobody v zmysle s článkom 5
ods. 4 dohovoru...“ K postupu krajského súdu, ktorý predchádzal uzneseniu tohto súdu
sp. zn. 6 To/32/2008 z 3. júna 2010, namietal: „... v závere pojednávania mi opätovne odňal
právo na podávanie opravných prostriedkov v článku 46 ods. 1 ústavy SR a právo urýchlené
preskúmanie pozbavenia osobnej slobody v zmysle s článkom 5 ods. 4 dohovoru...“
5. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby nálezom takto rozhodol:
„1. Rozhodnutím KS-TT v uzn. sp. zn. 6 To/32/2008 zo dňa 27. 11. 2009 bolo
porušené právo na osobnú slobodu v zmysle článku 17 ods. 2 ústavy a práva na súdnu
ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 ústavy SR.
2. Uzn. KS-TT sp. zn. 3 Tos/89/2009 zo dňa 22. 12. 2009 bolo porušené moje právo
na slobodu a bezpečnosť v zmysle práva na urýchlené rozhodnutie súdu o zákonnosti môjho
pozbavenia slobody vyplývajúce z článku 5 ods. 4 dohovoru a právo na spravodlivé súdne
konanie článku 6 ods. 1 dohovoru a článku 46 ods. 1 ústavy SR.
3. Rozhodnutím KS-TT sp. zn. 6 To/32/2008 zo dňa 25. 2. 2010 bolo moje právo na
osobnú slobodu podľa článku 17 ods. 2 ústavy a práva na súdnu ochranu v zmysle článku
46 ods. 1 ústavy SR.
4. Rozhodnutím KS-TT sp. zn. 6 To/32/2008 zo dňa 3. 6. 2010 bolo moje právo na
osobnú slobodu podľa článku 17 ods. 2 ústavy a práva na súdnu ochranu v zmysle článku
46 ods. 1 ústavy SR.
5. Na základe... uvedených skutočností žiadam aby ústavný súd mojej žiadosti
vyhovel... sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby v konaní vo veci samej... vydal
rozhodnutie:
I. zrušenie trestu prípadne zníženie trestu
II. požadujem primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000,- €
V súvislosti s mojou sťažnosťou žiadam o pridelenie právneho zástupcu na konanie
pred ústavným súdom.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov –
ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
7. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie
tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04). Z uvedeného je
zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo
neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.
III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).
8. Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti viacerým rozhodnutiam krajského súdu v jeho
trestnej veci, ktorá bola právoplatne skončená v poradí ostatným rozhodnutím krajského
súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 3. júna 2010, ktorým krajský súd zamietol sťažovateľom
podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 5 T/90/2006
zo 7. novembra 2000. Ostatné rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 4.
augusta 2010 a jeho právnemu zástupcovi 3. augusta 2010. Sťažnosť sťažovateľa bola
doručená ústavnému súdu 14. februára 2011, to znamená dávno po uplynutí zákonnej
dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene.
9. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v danom prípade taktiež
zistil, že sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže proti
uzneseniu krajského súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 3. júna 2010 môže/mohol podať dovolanie
podľa § 371 Trestného poriadku. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu
nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená
zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu
podľa § 371 Trestného poriadku. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až
vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej
ochrany svojich práv.
Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník
konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,
naopak čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi
dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Keďže proti napadnutému uzneseniu
krajského súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 3. júna 2010 je/bolo možné zo sťažovateľom
tvrdených pochybení krajského súdu pri rozhodovaní v jeho trestnej veci podať dovolanie
(§ 371 Trestného poriadku), právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam
sťažovateľa má/mal najvyšší súd ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc
ústavného súdu. Nesplnenie vyššie uvedených podmienok by malo za následok odmietnutie
sťažovateľom podanej sťažnosti z dôvodu neprípustnosti.
10. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd
nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa. Rovnako sa ústavný súd
nezaoberal požiadavkou sťažovateľa, aby zrušil alebo zmiernil všeobecným súdom uložený
trest, pretože takúto kompetenciu nemá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2011