Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 109/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Š. C., L., zastúpeného JUDr. P. V., Advokátska kancelária,

R., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46

ods. 1 a 3 rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn.

zo 4. februára 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 9. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2011 doručená sťažnosť Š. C., L. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného a 3

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Ružomberok (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. februára 2009 a rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. apríla 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Dňa 14. 11. 2007 som podal na Okresný súd v Ružomberku návrh o zrušenie

opatrenia a zaplatenia nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

Konanie na Okresnom súde v Ružomberku sa viedlo pod číslom konania .

Pôvodne som v mojom návrhu uvádzal ako odporcu Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2

v Bratislave. Dňa 06. 05. 2008 som podaním na Okresný súd v Ružomberku k číslu konania

-23 riadne označil odporcu a to Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR

v Bratislave. Ďalej som uviedol, že podľa zákona číslo 514/2003 štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nečinnosťou orgánu verejnej moci. Napriek takejto úprave a presného

upresnenia odporcu ako pasívne legitimovaného v tomto spore Okresný súd

v Ružomberku rozsudkom zo dňa 04. 02. 2009 môj návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku

som podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote, ale Krajský súd v Žiline rozsudkom

zo dňa 31. 07. 2009 pod číslom konania -280 rozsudok Okresného súdu

potvrdil. Tento rozsudok sa stal právoplatný a vykonateľný dňom 14. 09. 2009.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a rozhodnutia súdov som voči týmto

nezákonným rozhodnutiam podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania a to

na Generálnu prokuratúru SR do Bratislavy dňa 21. 06. 2010, ako aj môj podnet som

opakoval novým podnetom na podanie mimoriadneho dovolania dňa 09. 08. 2010. Zároveň

som podal dňa 09. 08. 2010 aj sťažnosť na rozhodovaciu činnosť Okresného súdu

v Ružomberku a Krajského súdu v Žiline v právnej veci vedenej na uvedenom Okresnom

súde pod spisovou značkou . ...

Na základe podania podnetu na Generálnu prokuratúru v Bratislave zo dňa 21. 06.

2010 bolo porušené ústavné právo na spravodlivý súdny proces, kde nečinnosť zákonnej

sudkyne hraničila so zaujatosťou a neprofesionálnym prístupom.

Chcem poukázať na záverečné stanovisko Generálnej prokuratúry v Bratislave

na moje podané mimoriadne dovolanie kde na strane 2 ods. 3 je uvedené čo citujem

„nezaloženie podania zo dňa 06. mája 2008, správne označenie odporcu, možno považovať

za inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

táto skutočnosť nie je právne podstatná. A podanie mimoriadneho dovolania by

neprichádzalo do úvahy.“ Kto mal hlavný dôvod aby sa správne označený odporca nedostal

do spisu, alebo aby sa len nedostal pod nasledujúce číslo v súdnom spise a mohlo sa

na súde s týmto dôkazom manipulovať, týmto sa Generálna prokuratúra nezaoberala, alebo

sa nesmela. Na tomto skutkovom základe sa celé súdne pojednávanie na Okresnom súde

v Ružomberku odohralo, že bol zle označený odporca...

Neprofesionálny prístup zákonnej sudkyne a jej zaujaté konanie je dôvodom

na konanie pred Ústavným súdom v Košiciach a na dôvodnosť podania mojej ústavnej

sťažnosti...

Som toho názoru, že táto moja ústavná sťažnosť má zásadný význam pre posúdenie

celého prípadu a dovolím si tvrdiť, že je v celom rozsahu dôvodná a opodstatnená, lebo

v tomto mojom výnimočnom prípade mi zostáva len táto posledná možnosť mojej nápravy

a uvedenia celého prípadu do správneho svetla a len touto ústavnou sťažnosťou ju môžem

uviesť do pôvodného právneho stavu.»

Sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd takto nálezom rozhodol:

„Zamietnutím žaloby sťažovateľa na základe rozsudku Okresného súdu

v Ružomberku pod č. k. a Krajského súdu v Žiline pod č. k. -280

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu upravenú

v článku 46 ods. 1 a 3 .

Rozsudky Okresného súdu v Ružomberku v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Žiline sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Slovenská republika Okresný súd Ružomberok je povinný nahradiť sťažovateľovi

všetky trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom

okresného súdu ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1

, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane

základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá

právomoc preskúmať rozhodnutie okresného súdu.

Prvostupňový rozsudok okresného súdu bol napadnuteľný odvolaním ako riadnym

opravným prostriedkom. Túto možnosť sťažovateľ aj využil. Ochranu jeho označeným

právam poskytoval v odvolacom konaní krajský súd, a tak ústavný súd už nemôže

za žiadnych okolností podrobiť svojmu prieskumu napadnutý rozsudok okresného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému rozsudku okresného súdu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m.

, , ).

2. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd priamo z obsahu

sťažnosti a jej príloh zistil, že tento rozsudok sp. zn. z 9. apríla 2009 sa stal

právoplatným 14. septembra 2009.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd stabilne zotrváva na stanovisku, že nedodržanie uvedenej lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

podľa . V prípade podania sťažnosti po uplynutí

zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty

odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie neumožňuje

(napr. m. m. , , ).

Rozsudok krajského súdu z 9. apríla 2009 nadobudol právoplatnosť 14. septembra

2009. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 25. februára 2011, teda zjavne po uplynutí

lehoty ustanovenej na podanie sťažnosti. V tejto časti tak

ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na odmietnutie predloženej sťažnosti ako celku nepovažoval ústavný súd

za potrebné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa v petite sťažnosti (zrušenie

napadnutých rozsudkov okresného súdu a krajského súdu, žiadosť o náhradu trov konania).

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd o sťažnosti tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2011