Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 91/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. A., K., ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa až 4, a 2, a Slovenskej

republiky rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. z 29. júna 2005 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 20. decembra 2005, a

takto

rozhodol:

Sťažnosť M. A. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo doručené

podanie M. A., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať ako

sťažnosť podľa (ďalej len „“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 až 4, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47

ods. 2 a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) sp.

zn. z 29. júna 2005 (ďalej aj „namietaný rozsudok“) v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. decembra 2005

(ďalej aj „namietané uznesenie“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 29. júna 2005 uznaný za vinného zo spáchania

trestného činu násilia proti skupine obyvateľstva a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1

platného a účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“) na

skutkovom základe uvedenom v označenom rozsudku, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní 7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú

lehotu v trvaní 2 rokov. Okresný súd zároveň tým istým rozsudkom oslobodil sťažovateľa

spod obžaloby pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin ohovárania podľa § 206

ods. 1 .

Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 29. júna 2005 podal odvolanie

sťažovateľ, ako aj Okresná prokuratúra Topoľčany; o odvolaniach rozhodol krajský súd na

verejnom zasadnutí uznesením sp. zn. z 20. decembra 2005 tak, že ich

zamietol. Namietaný rozsudok okresného súdu v spojení s namietaným uznesením

krajského súdu nadobudol právoplatnosť 20. decembra 2005.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie tiež vyplýva, že v priebehu označeného

trestného konania bol sťažovateľ stíhaný aj väzobne. O jeho vzatí do väzby (po

predchádzajúcom príkaze na zatknutie z 21. januára 2005 vydanom sudcom okresného súdu

JUDr. V. V.) rozhodol okresný súd samosudcom uznesením sp. zn. zo 16.

marca 2005 z dôvodov uvedených v a platného a

účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“). Proti označenému

uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením 4 Tos

33/2005 zo 14. apríla 2005 tak, že sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a

na základe vzal sťažovateľa do väzby len z dôvodu podľa §

67 ods. 1 písm. c) s tým, že väzba sa počíta od 16. marca 2005.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že námietky sťažovateľa smerujú hlavne proti tomu, že

bol v priebehu trestného konania väzobne stíhaný. Sťažovateľ v tejto súvislosti najmä

uvádza:

„Tvrdím, že dňa 16. 03. 2005 sudca Okresného súdu Topoľčany V. V. zorganizoval

na moju osobu ÚNOS. Prišli do priestoru môjho domu dvaja Policajti, narušili moju

domovu slobodu, nepredložili mi žiaden doklad, ani od prokurátora ani od súdu. Neboli

označení žiadnym číslom, zobrali ma do auta...

Následne sme šli do Topoľčian na súd odkiaľ ma sudca V. poslal bez riadneho

výsluchu do väzby, ako Hitler posielal ľudí do koncentračných táborov, za jednu – jedinú

neprítomnosť na súdnom pojednávaní dňa 16. 11. 2004, ktorá bola ospravedlnená

a potvrdená od lekára zo zdravotných dôvodov. (osobne som odovzdal potvrdenie) Urobil

to až 16. 03. 2005 čo bolo až po 4 - mesiacoch, keď dostal pozornosť od S. D.!!! ...

Proti môjmu vzatiu do väzby som podal v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd v Nitre

Sudkyňa JUDr. Z. M. rozhodovala sama od zeleného stola uznesením

zo 14. 04. 2005 o mojej väzbe. Ako mohla sama spravodlivo rozhodnúť???...

Bez akéhokoľvek môjho výsluchu...

A hlavne bez mojej prítomnosti a výsluhu. Nedal som súhlas, aby sa konalo v mojej

neprítomnosti.

Hoci som bol vzatý do väzby dňa 16. 03. 2005! ALE rozhodla o mojej väzbe až dňa

14. 04. 2005!! Uznesením č. k. úmyselne a vedome predlžovala moju väzbu.

Okresný súd Topoľčanoch to prevzal až 28. 04. 2005...

Týmto konaním boli porušené moje ľudské práva.

Lebo: ma úmyselne a vedome podľa § 232 ods. (1) - (2) Trest. zákon 4. 140/1961 Zb

Pozbavila osobnej slobody...“

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že po právoplatnom skončení svojho trestného stíhania

sa sťažovateľ viacerými podaniami označenými ako odvolanie („zo dňa 07. 10. 2009“)

a dovolanie („zo dňa 28. 12. 2009“) a tiež návrhmi na obnovu konania domáha nápravy

stavu, ku ktorému došlo v priebehu jeho trestného stíhania, ktorý považuje za porušovanie

svojich ľudských práv. V súvislosti s návrhmi na obnovu konania sťažovateľ uvádza, že

„Najvyšší súd Slovenskej republiky už 5-krát postúpil vec Okresnému súdu Topoľčany, ale

Okresný súd vôbec ale vôbec nerešpektuje Najvyšší súd a stále mi obnovu konania zamieta

a vec sa točí dookola. Ako v Kocúrkove a zdráha sa povoliť obnovu konania...“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

okrem toho, že vysloví porušenie ním označených základných práv namietaným rozsudkom

okresného súdu v spojení s namietaným uznesením krajského súdu, „zrušil rozsudok

Okresného súdu Okresného súdu Topoľčany z 29. 06. 2005 sp. zn. , ktorý

nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 20. 12. 2005,

sp. zn. a pridelil vec Obnovy konania inému súdu I. st. (Partizánske), Lebo

Okresný súd Topoľčany sa zdráha povoliť Obnovu konania i keď som uviedol dostatočné

dôvody.

Aby Ústavný súd uznal v plnom rozsahu vinných sudcu Okresného súdu Topoľčany

JUDr. V. V. a sudkyňu Krajského súdu v Nitre JUDr. Z. M. podľa § 158 ods. (1) písm. a) b)

c) ods. (2) písm. a) c) ..“.

Sťažovateľ si sťažnosťou tiež podľa uplatňuje „právo na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, kde mi bol spôsobený obzvlášť

závažný následok.

Ujma na zdraví

Veľká škoda na mojom hospodárstve. Som súkromne hospodáriaci roľník. Mal som

pripravenú pôdu na siatie jarného jačmeňa. Tato pôda ostala neobsiata, keď som bol

prepustený z väzby musel som vynaložiť veľké úsilie a financie, aby som to dal do

pôvodného stavu.

V plnom rozsahu žiadam zaplatenie väzby spojené z mojou obhajobou a vrátenie

poplatkov za podanie návrhu na obnovu konania. Poníženie u mojich spoluobčanov. A iná

Škoda ktorá mi vznikla počas mojej väzby. Suma 100 000 € slovom Sto tisíc Eur.

Súčasne navrhujem, aby mi túto sumu uhradili JUDr. V. V. spolu z JUDr. Z. M.“.

Sťažnosť v predloženom znení neobsahovala náležitosti predpísané zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), a preto ústavný súd prípisom z 8. februára

2011 vyzval sťažovateľa na doplnenie jeho sťažnosti o chýbajúce náležitosti. Sťažovateľ

reagoval na výzvu ústavného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 1. marca 2011,

ktorým upresnil niektoré svoje tvrdenia uvedené v sťažnosti, doložil k nim dokumentáciu

a zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou predovšetkým domáha vyslovenia porušenia

svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 až 4, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 48

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 29. júna 2005 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 20. decembra 2005.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo spisovej dokumentácie priloženej k sťažnosti ústavný súd zistil, že namietaný

rozsudok okresného súdu v spojení s namietaným uznesením krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 20. decembra 2005, pričom sťažovateľ doručil ústavnému súdu svoju

sťažnosť 28. januára 2011, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími

procesnými návrhmi sťažovateľa, ktoré bezprostredne nadväzujú na ním namietané

porušenie jeho základných práv rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 29. júna

2005 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 20. decembra 2005.

Napriek tomu ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia v záujme informovania

sťažovateľa považoval za potrebné uviesť, že do jeho právomoci nepatrí:

a) rozhodnúť o pridelení (t. j. o odňatí a prikázaní veci) jeho návrhu na obnovu

konania inému ako miestne príslušnému všeobecnému súdu, keďže o tejto otázke je

oprávnený rozhodnúť len nadriadený všeobecný súd (pozri

platného a účinného od 1. januára 2006),

b) uskutočňovať trestné stíhanie a rozhodovať o vine a treste fyzických osôb, tak ako

navrhuje sťažovateľ vo vzťahu k ním označeným sudcom okresného súdu a krajského súdu,

keďže rozhodovanie o týchto otázkach patrí do výhradnej právomoci všeobecných súdov

(pozri v spojení s nasl. platného a účinného

od 1. januára 2006),

c) rozhodovať podľa o náhrade škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, keďže o nej rozhodujú všeobecné súdy postupom ustanoveným v zákone

č. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2011