Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 111/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. V., P., a O. V., P., zastúpených advokátom

JUDr. Ing. P. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov zaručeného a práva na

konanie v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom Obvodným pozemkovým úradom P. pod sp. zn.

OPÚ-2009/00935-19/Bd, Krajským súdom v Prešove v konaní vedenom pod

sp. zn. a Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. V. a O. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2011 doručená a 3. marca 2011 doplnená sťažnosť Ing. R. V. a O. V. (ďalej len

„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Obvodným

pozemkovým úradom P. (ďalej aj „obvodný úrad“) pod sp. zn. OPÚ-2009/00935-19/Bd,

v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z priložených príloh vyplynulo, že v konaní vedenom pod sp. zn.

OPÚ-2009/00935-19/Bd obvodný úrad podľa o navrátení

vlastníctva k pozemkom a doplnení o niektorých opatreniach na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov rozhodoval o nárokoch

sťažovateľov, ktorí spĺňali podmienky na navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. l)

citovaného zákona.

O nárokoch sťažovateľov rozhodol obvodný úrad rozhodnutím sp. zn. OPÚ-

2009/00935-19/Bd z 28. mája 2009. O odvolaní sťažovateľov proti tomuto rozhodnutiu

rozhodoval krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý rozsudkom

z 24. novembra 2009 potvrdil rozhodnutie obvodného úradu. O odvolaní sťažovateľov proti

rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

25. novembra 2010 tak, že potvrdil rozsudok krajského súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti podanej ústavnému súdu namietali porušenie svojho

základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru obvodným úradom, krajským súdom i najvyšším súdom, pretože v ich reštitučnej

veci, v ktorej konanie začalo v roku 2004, dochádza k prieťahom v konaní.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom ObPÚ P.,

Krajského súdu Prešov a Najvyššieho súdu SR Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn.:

OPÚ-2009/00935-19/Bd + + porušené bolo...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovatelia namietajú porušenie označených práv v konaní obvodného úradu,

ktorý vo veci rozhodol rozhodnutím sp. zn. OPÚ-2009/00935-19/Bd z 28. mája 2009

(nečinnosť tohto úradu mohli sťažovatelia napadnúť na príslušnom súde v správnom konaní

podľa ). Ak krajský súd rozhodol vo veci

24. novembra 2009 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 21. januára 2011 (a doplnená

3. marca 2011), bola doručená v čase, keď už nemohlo dochádzať k porušovaniu nimi

označených práv týmto súdom.

Proti tomuto rozhodnutiu sťažovatelia podali odvolanie, o ktorom v odvolacom

konaní rozhodoval krajský súd. Krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľov rozsudkom

č. k. -12 z 24. novembra 2009.

O odvolaní sťažovateľov proti rozhodnutiu krajského súdu č. k. -12

z 24. novembra 2009 rozhodoval najvyšší súd, ktorý rozsudkom sp. zn.

z 25. novembra 2010 potvrdil rozhodnutie krajského súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto

časti odmietol podľa ako oneskorene podanú.

2. Sťažovatelia namietajú porušovanie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľov aj podľa zistenia ústavného súdu vyplýva, že napadnuté

konanie bolo na najvyššom súde skončené 25. novembra 2010. Sťažovatelia sťažnosť

ústavnému súdu doručili 21. februára 2011, t. j. v čase, keď porušenie označeného

základného práva na najvyššom súde, ktorý sťažovatelia označili za účastníka konania, už

netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(mutatis mutandis ).

Vzhľadom na to, že sa sťažovatelia v predmetnej veci domáhali ochrany označených

práv v čase, keď v označenom konaní pred najvyšším súdom namietané porušenie práva už

netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, ústavný súd ich sťažnosť v tejto časti

odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011