Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7a0/365318.2e2475.pdf
PDF · 118.69 KB
No categories available
5Sžo/51/2010
Najvyšší súd 5Sžo/51/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Baricovej a z členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej
v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. R. V., nar. X., bytom v P., 2/ O. V., nar. X., bytom v P.,
3/ J. B., rod. Z., nar. X., bytom v P., 4/ D. Z., nar. X., bytom v P., 5/ Ing. Š. Z., nar. X., bytom
v P., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Prešove, Námestie mieru 2,
Prešov, o preskúmanie rozhodnutia odporcu z 28. mája 2009, č. OPÚ-2009/00935-19/Bd,
o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. novembra 2009,
č. k. 1Sp/44/2009-12, na pojednávaní konanom 30. novembra 2010, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. novembra 2009, č. k. 1Sp/44/2009-12
p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250q ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu
v Prešove z 28. mája 2009 č. OPÚ-2009/00935-19/Bd, náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. Z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že navrhovateľ 1/ si podaním
z 20. augusta 2004 uplatnil nárok na vrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003
Z. z., podanie bolo odporcovi doručené 10. novembra 2004. Výzvou z 10. januára 2005
vyzval odporca navrhovateľa 1/ na odstránenie nedostatkov podania a konanie vo veci
prerušil. Navrhovateľ 1/ postupne v období od 03. februára 2005 do 11. septembra 2005
doplnil svoje podanie v zmysle výzvy odporcu. Po výzve odporcu z 10. októbra 2007 Správa
katastra Prešov doručila v podaní z 15. decembra 2007 požadovanú grafickú a písomnú
identifikáciu parciel. Rozhodnutím z 12. novembra 2008 odporca opätovne vyzval
navrhovateľa 1/ na predloženie ďalších dôkazov vo veci, a to plnomocenstva na zastupovanie
ostatných oprávnených osôb, matričné doklady preukazujúce splnenie podmienky oprávnenej
osoby podľa zákona č. 503/2003 Z. z., doklady o štátnom občianstve Slovenskej republiky
a trvalom pobyte na území Slovenskej republiky, úmrtné listy a okruh dedičov, ako
aj písomný súhlas s použitím osobných údajov v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z..
Konanie opätovne prerušil na 30 dní. Podaním z 18. decembra 2008 navrhovateľ 1/ predložil
požadované doklady. Následne odporca vydal rozhodnutie, ktoré opravným prostriedkom
napadol navrhovateľ 1/ a následne aj ostatní navrhovatelia.
Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán v danej veci postupoval v intenciách
zákona č. 503/2003 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb., pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a jeho právny názor bol skutkovo a právne
odôvodnený. Záver, ku ktorému správny orgán dospel, korešponduje s platnou právnou
úpravou, zistené skutočnosti podrobne uviedol vo svojom rozhodnutí.
K námietke navrhovateľov, že v dôsledku odporcom zavinených prieťahov v konaní
im vznikla škoda, krajský súd konštatoval, že táto skutočnosť by nemohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 250j
ods. 2 OSP a účastníkom náhradu trov nepriznal, lebo navrhovatelia v konaní nemali úspech
a odporca zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1/ až 5/ v zákonnej lehote odvolanie.
Namietali, že im bolo znemožnené vydanie náhradného pozemku, a to prieťahmi v konaní
Obvodného pozemkového úradu v Prešove. V predpísanej lehote si podľa § 5 zákona
č. 503/2003 Z.z. uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva v troch konaniach:
zn. OPÚ-2005/00746-2, zn. OPÚ-2005/00727-3, zn. OPÚ-2005/00728-3, pričom
po viacerých sťažnostiach na prieťahy v konaní odporca rozhodol len v tretej z uvedených
vecí (preskúmavaným) rozhodnutím č. OPÚ-2009/00935-19/Bd. Bola im priznaná finančná
náhrada vo výške 100,- Sk/m² - 10,- Sk/m² (ktoré navrhovatelia vrátili), t. j. 2,99 eura/m²
za pozemok trhovej ceny 9.800,- Sk/m², t. j. 352,30 eura/m². V prípade, že by odporca konal
v zmysle predpisov, bolo by navrhovateľom umožnené dostať náhradný pozemok
a nie finančnú náhradu, čo im po účinnosti zákona č. 571/2007 Z. z., ktorým sa menil
a dopĺňal zákon č. 503/2003 Z. z., bolo znemožnené. Je zrejmé, že došlo k porušeniu
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolu č. 12, článku 1 - Všeobecný
zákaz diskriminácie. Z uvedených dôvodov navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a uložil Slovenskej republike v zmysle
zákona č. 503/2003 Z.z. povinnosť vyplatiť škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
a prieťahmi v konaní odporcu. Súčasne si uplatnili náhradu trov konania.
Odporca sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov stotožnil
s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove zotrvávajúc na stanovisku,
že rozhodnutie č. OPÚ-2009/00935-19/Bd bolo vydané orgánom príslušným podľa § 5 ods. 2
zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a v súlade s § 46 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Poukázal na to, že plnenie náhrady a ani výber lokalít
náhradných pozemkov nie je v jeho kompetencii, obvodný pozemkový úrad rozhoduje len
o priznaní či nepriznaní nároku, či už o navrátení vlastníctva, alebo o priznaní práva
na náhradu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.. Rovnako nie je povinnou osobou
pre navrátenie vlastníctva k pozemku č. 3788 mesto Prešov, ako subjekt špecifikovaný
v § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Tvrdenia navrhovateľov o úplnosti podkladov
pre rozhodnutie o ich nároku označil za nepravdivé.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250l
ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné
priznať úspech.
Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným zo zákonov
reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v jeho preambule je spolu s ostatnými
reštitučnými zákonmi (aj zákonom č. 229/1991 Zb. v platnom znení, zákonom č. 330/1991
Zb. v znení noviel - § 37 až § 39) zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých
majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu
k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov
straty majetku.
Účelom zákona č. 503/2003 Z. z. v znení zákona č. 571/2007 Z. z. je navrátenie
vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:
a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a
b/ lesný pôdny fond (§ 1 cit. zákona).
Podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola
vyvlastnená.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. povinnými osobami sú právnické osoby,
ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky
právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z. z. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho
častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve inej fyzickej a právnickej osoby
okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1 cit. zákona).
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej
osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len
„náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky,
a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov,
ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada.
Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok
na náhradu za pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto
nároku predstavuje výmeru nad 400 m² a ak nárok v peniazoch je väčší ako 5.000,- Sk.
Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky,
náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.
Podľa § 8a zákona č. 503/2003 Z. z. pri poskytnutí finančnej náhrady oprávnenej osobe
podľa § 6 ods. 2 sa postupuje podľa ustanovenia cenového predpisu platného ku dňu
nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako
aj spisu krajského súdu vedeného vo veci sp. zn. 1Sp/44/2009, vychádzajúc z citovaných
zákonných ustanovení a preukázaného skutkového stavu veci, dospel odvolací súd k záveru,
že závery súdu prvého stupňa majú oporu v náležitým spôsobom zistenom skutkovom stavu
a správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.
V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia sú oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 1
a ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a že spĺňajú
podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. l/ citovaného právneho predpisu, pričom im bol priznaný
nárok na náhradu z dôvodu, že pozemok po prechode na štát je vo vlastníctve právnickej
osoby (§ 6 ods. 1 písm. a/ citovaného právneho predpisu), pričom náhradu poskytne
Slovenský pozemkový fond.
Vo svojom odvolaní, ako aj v opravnom prostriedku podanom proti preskúmavanému
rozhodnutiu odporcu, navrhovatelia namietali nezákonnosť konania odporcu
predchádzajúceho vydaniu preskúmavaného rozhodnutia spočívajúcu v jeho neprimeranom
trvaní a v nimi nezavinených prieťahoch konania, v dôsledku čoho mali byť ukrátení na
svojich právach, ktoré im garantoval zákon č. 503/2003 Z. z. až do jeho zmeny zákonom
č. 571/2007 Z.z. Iné námietky voči rozhodnutiu a konaniu prvostupňového súdu,
ako aj odporcu neuviedli.
Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že odporca konanie
sp. zn. OPÚ-2005/00728 prerušil prvý raz rozhodnutím z 10. januára 2005,
č. OPÚ-2005/00728-2 s tým, že navrhovateľa 1/ súčasne vyzval na odstránenie nedostatkov
podania a súčasne ho poučil o tom, ktoré doklady treba do konania doložiť, respektíve ktoré
skutočnosti uviesť. Počas konania zomrela matka navrhovateľov 1/ a 2/a bolo potrebné
doložiť ďalšie doklady a zisťovať ďalšie údaje. Rozhodnutím z 12. novembra 2008,
č. OPÚ-2008/01036-8/Bd odporca opätovne prerušil konanie a vyzval navrhovateľa
1/ na odstránenie nedostatkov jeho podania. Následne 28. mája 2009 vydal preskúmavané
rozhodnutie, ktorým rozhodol, že navrhovatelia sú oprávnenými osobami podľa § 3 ods. 1
písm. l/ zákona č. 503/2003 Z. z. a priznal im právo na náhradu podľa § 6 ods. 1 písm. a/
a ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.. O konkrétnej forme náhrady, respektíve o výške finančnej
náhrady odporca nerozhodoval, keďže toto oprávnenie mu zo zákona neprislúcha.
Rozhodnutie (správneho orgánu) musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 zák č. 71/1967 Zb. Správny
poriadok). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva správnemu orgánu okrem iného
povinnosť rozhodnúť v súlade s predpismi platnými a účinnými v čase vydania rozhodnutia.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu
v medziach opravného prostriedku bolo vydané v súlade so zákonom, a teda krajský súd
rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil.
Odvolanie navrhovateľov neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej
veci inak, než ako ho posúdil súd prvého stupňa (§ 220 a § 221 v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací nezistil v konaní súdu
prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým
by bol povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 ods. 3 v spojení s 246c ods. 1veta prvá OSP).
K námietke navrhovateľov ohľadom neprimeraného trvania konania predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia odporcu odvolací súd uvádza, že dĺžka správneho konania ani prípadné
prieťahy v konaní nezakladajú nezákonnosť rozhodnutia vo veci. Prieťahy v konaní však
môžu byť dôvodom na podanie sťažnosti v zmysle § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
pre rozpor s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky či čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 250j ods. 3 veta druhá OSP a § 250l ods. 1
OSP potvrdil. Stotožnil sa pritom so závermi Krajského súdu v Prešove uvedenými
v odôvodnení jeho rozsudku rešpektujúc tiež viazanosť odvolacieho súdu rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľom ich náhradu nepriznal, pretože
v tomto konaní neboli úspešní, a odporcovi preto, že mu žiadne trovy z dôvodu podania
neúspešného odvolania navrhovateľov nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25.novembra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková