Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 102/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe Ž., zastúpeného advokátom Mgr. R.

T., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súkromný a rodinný život

zaručeného v a , ako aj v

a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Ústavu na výkon väzby Žilina a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2011 doručená sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súkromný a rodinný život zaručeného v čl. 16

ods. 1 a (ďalej len „“), ako aj v

a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a tiež

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Ústavu na výkon väzby Žilina (ďalej len „ústav na

výkon väzby“).

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd v trestnej veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn.

uznesením z 18. októbra 2010 rozhodol o ponechaní sťažovateľa, ako aj

ďalších jeho spoluobvinených v danej trestnej veci vo väzbe a súčasne zamietol ich žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu, pretože podľa jeho záveru naďalej pretrvávali dôvody,

pre ktoré boli vzatí do väzby, a to dôvodná obava, že budú pôsobiť na svedkov,

spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie,

resp. budú pokračovať v trestnej činnosti. V súvislosti s výkonom predmetnej väzby

sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 6. decembra 2010 „... na predpísanom tlačive Zboru

väzenskej a justičnej stráže požiadal...“ okresný súd o povolenie, aby mohol z väzby

telefonovať svojej družke, pričom 13. decembra 2010 referent Zboru väzenskej a justičnej

stráže sťažovateľovi oznámil, že okresný súd mu telefonovať s družkou „zakázal“.

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta: „Zo strany Okresného súdu v

Považskej Bystrici som nebol nijakým spôsobom oboznámený na základe akého zákona a z

akých dôvodov mi bolo zakázané telefonovať mojej družke.“

Podľa sťažovateľa uvedeným postupom okresného súdu malo dôjsť k zásahu do jeho

základného práva a práva na rodinný a súkromný život, pretože podľa jeho názoru žiadne

zákonné ustanovenie nedávalo okresnému súdu oprávnenie, aby mu neumožnil telefonovať

s jemu blízkou osobou, takže podľa sťažovateľa možno postup okresného súdu vyhodnotiť

ako nezákonný, a tým zasahujúci aj do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v .

V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Legálnosť a legitímnosť obmedzenia telefonovania obvineného umiestneného

v ústave na výkon väzby v Slovenskej republike stanovená citovanými ustanoveniami zákona

o výkone väzby a Poriadku výkonu väzby spočíva v možnosti počúvania hovoru obvineného

príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej „ZVJS“), prípadne aj orgánom

činným v trestnom konaní (ďalej „OČTK“) alebo súdom a obmedzením frekvencie volaní

a dĺžkou hovoru.

Žiaden zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis nedáva súdu možnosť

telefonovanie obvineného zakázať. Práve zákonom stanovená prípustnosť účasti OČTK

alebo súdu pri telefonickom hovore obvineného vylučuje „nevyhnutnosť v demokratickej

spoločnosti“, ktorou by bolo možné takýto zásah do práva na súkromie odôvodniť.

Ak teda obvinený ani nemôže telefonovať bez prítomnosti príslušníka ZVJS a OČTK

alebo súd má možnosť sa tiež telefonovania zúčastniť, zákaz telefonovania nikdy nemožno

označiť za legitímny a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

Na telefonovanie má obvinený právo (§ 21 ods. 1 a ods. 2 zákona o výkone väzby

veta prvá), pričom súhlas OČTK alebo súdu, ktorý sa vyžaduje, v podstate slúži na

informovanie OČTK alebo súdu o tom, že sa obvinený takto svojho práva dožaduje a je na

zvážení OČTK alebo súdu, či vydá súhlas, alebo sa bude dožadovať svojej prítomnosti pri

výkone tohto práva obvineného. ...

V tomto prípade ja ako subjekt práva na telefonovanie blízkej osobe (družke) nemám

žiadnu možnosť urobiť si predstavu o svojej právnej situácii, teda z akých dôvodov a na

základe akého zákona mi bolo toto právo úplne odopreté, čo nesporne vytvára stav právnej

neistoty. ...

Pre úplnosť sa žiada dodať, že hoci tlačivo na používanie telefónu obsahuje aj

alternatívu „nesúhlasím“ s používaním telefónu obvineným, toto nekorešponduje so

zmyslom právnej úpravy a so zásadami Dohovoru o prípustnosti zásahu do práva na

súkromie.

Forma tlačiva na používanie telefónu v nijakom prípade nezbavuje súd

zodpovednosti za správny výklad zákona o výkone väzby, pričom tento výklad musí byť v

súlade s SR a medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným

zákonom, v tomto prípade s Dohovorom a naň sa vzťahujúcou judikatúrou.»

Podľa sťažovateľa do jeho práva na súkromný a rodinný život, ako aj do práva na

súdnu a inú právnu ochranu bolo zasiahnuté aj postupom ústavu na výkon väzby, ktorý má

dohliadať a niesť zodpovednosť za dôsledné uplatnenie zákonom garantovaných práv

obvineného.

V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

„Je vecou Ústavu na výkon väzby zabezpečiť uplatnenie práva obvineného na

telefonovanie blízkej osobe podľa § 21 ods. 1 zákona o výkone väzby veta prvá.

Keďže vyjadrenie súdu, že nesúhlasí s telefonovaním obvineného, nie je procesným

rozhodnutím, takýmto stanoviskom nie je Ústav na výkon väzby viazaný a nemôže sa

zbavovať zodpovednosti za nenaplnenie práva obvineného odkazom na takéto zamietavé

stanovisko súdu.

Ústav na výkon väzby ako realizátor práv obvinených podľa zákona o výkone väzby

je pri výkone svojej činnosti viazaný platnými a účinnými právnymi predpismi, ktoré je

povinný vykladať ústavne konformným spôsobom tak, aby nedochádzalo k porušovaniu

základných práv obvinených.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

postupom a rozhodnutím porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa SR a právo sťažovateľa na súkromný a rodinný život

podľa a a a ods. 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s právom sťažovateľa

telefonovať v prítomnosti príslušníka zboru družke.

2. Ústav na výkon väzby Žilina postupom a rozhodnutím porušil základné právo

sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR a právo

sťažovateľa na súkromný a rodinný život podľa a

Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v súvislosti s právom sťažovateľa telefonovať v prítomnosti príslušníka

zboru družke.

3. Okresnému súdu Považská Bystrica sa zakazuje pokračovať v porušovaní

označených základných práv sťažovateľa.

4. Ústavu na výkon väzby Žilina sa zakazuje pokračovať v porušovaní označených

základných práv sťažovateľa.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 10 000 €, ktorú mu je povinný zaplatiť Okresný súd

Považská Bystrica, a peňažnú sumu vo výške 5 000 €, ktorú mu je povinný zaplatiť Ustav na

výkon väzby Žilina, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Považská Bystrica a Ustav na výkon väzby Žilina sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., so sídlom B. do 15

dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základných práv a práv

na ochranu súkromného a rodinného života zaručených v čl. 16 ods. 1 a v čl. 19 ods. 2

, ako aj v a 2 dohovoru a tiež o porušení jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu zaručeného v postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom ústavu na výkon väzby, k porušeniu ktorých

malo dôjsť v dôsledku toho, že nebolo vyhovené jeho žiadosti telefonovať z výkonu väzby

jeho družke.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Inými slovami, ak na ochranu označených práv je sťažovateľ podľa osobitných

právnych predpisov oprávnený využiť iné opravné prostriedky, ktoré pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre neprípustnosť.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či na ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, mal aj iné prostriedky predstavujúce účinné

právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa o výkone väzby v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“) počas výkonu väzby je obvinený obmedzený

najmä vo výkone práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobody pohybu a pobytu,

zachovania listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, práva

slobodnej voľby povolania, práva na slobodné užívanie majetku a práva slobodne sa

zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo v iných združeniach.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o výkone väzby obvinený má právo dvakrát za mesiac

v prítomnosti príslušníka zboru telefonovať 15 minút v čase určenom v ústavnom poriadku

prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave. Pritom sa vyžaduje

predchádzajúci súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže pri

udelení súhlasu vyhradiť svoju prítomnosť pri telefonovaní; to neplatí pre telefonovanie

obvineného s obhajcom. Obvinený môže s obhajcom telefonovať aj častejšie ako dvakrát za

mesiac.

Podľa § 59 zákona o výkone väzby dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa

vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie,

ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu,

ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu

alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody

a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade sťažovateľ mal možnosť domáhať sa

preskúmania ním namietaného postupu okresného súdu, ako aj postupu ústavu na výkon

väzby využitím podnetu adresovaného prokurátorovi príslušnej okresnej prokuratúry

vykonávajúcej dozor nad zákonnosťou výkonu väzby, avšak využitie tohto účinného

prostriedku nápravy namietaného porušenia označených práv sťažovateľ pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nepreukázal.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci iných orgánov verejnej moci, ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd

o tejto časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011