Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 493/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. Ž., trvale bytom R., L., S., t. č. vo väzbe, zastúpeného

advokátom Mgr. P. O., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa

a základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd neudelením súhlasu na návštevy A. Ž. vo väzbe

z 13. júla 2012, 1. augusta 2012 a 23. augusta 2012, ako aj 6. septembra 2012

a na používanie telefónu z 13. júla 2012 postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Ž. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. septembra 2012 doručená sťažnosť A. Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

a práv na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2, Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozhodnutiami z 13. júla 2012, 1. augusta 2012 a 23. augusta 2012, ako aj

6. septembra 2012 o neudelení súhlasu na návštevy sťažovateľa vo väzbe a na používanie

telefónu z 13. júla 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Bratislava

(ďalej len „ÚBOK“ alebo „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-228/BOK-B1-2010 z 23. decembra

2010 trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

a , a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na

písm. b) a i) .

Okrem toho je proti nemu na základe uznesenia vyšetrovateľa ÚBOK z 2. júna 2011

začaté aj trestné stíhanie za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa a .

Uznesením sudcu okresného súdu pre prípravné konanie sp. zn. 66/2010

z 27. decembra 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 29. decembra 2010 bol sťažovateľ na základe návrhu Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad

špeciálnej prokuratúry“) sp. zn. VII/1/Gv 148/10 z 25. decembra 2010 vzatý do väzby

z dôvodov uvedených v

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Väzba začala plynúť

23. decembra 2010 a počas prípravného konania sťažovateľa v ústave na výkon väzby

pravidelne navštevovali jeho rodinní príslušníci a priatelia.

Dňa 30. mája 2012 bola okresnému súdu doručená obžaloba na sťažovateľa

a 18. júna 2012 okresný súd rozhodol o predĺžení jeho väzby do 30. júna 2012 z dôvodov

podľa , a a následne krajský súd jeho sťažnosť

uznesením sp. zn. z 28. júna 2012 zamietol.

Sťažovateľ požiadal v júli, auguste a septembri 2012 okresný súd, aby mu povolil

návštevu jemu blízkych osôb a priateľov v ústave na výkon väzby, ako aj telefonovanie

s jeho otcom, ale okresný súd opatreniami z 13. júla 2012, 1. augusta 2012

a 23. augusta 2012, ako aj 6. septembra 2012 nedal súhlas na návštevy osôb vo väzbe ani

13. júla 2012 súhlas na použitie telefónu s jeho otcom, ktoré iba stroho odôvodnil, že sa

nachádza v kolúznej väzbe.

Podľa sťažovateľa okresný súd mu „bez právneho dôvodu a bez akéhokoľvek

zrozumiteľného odôvodnenia bráni v kontakte“ s jeho najbližšími rodinnými príslušníkmi

a priateľmi, hoci mu predtým vyšetrovateľ v prípravnom konaní ich návštevy povoľoval.

V tejto súvislosti poukazuje na o výkone väzby v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“), ktorý mu umožňuje prijímať

návštevy, a podľa neho neexistuje iná právna norma, ktorá by zakazovala návštevu iných

osôb vo väzbe alebo upravovala zákaz používania telefónu, hoci uvádza, že je si vedomý

toho, že právo telefonovať je vo väzbe obmedzené.

Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu, ktorý svoje rozhodnutia ani

riadne neodôvodnil, došlo k porušeniu jeho označených základných práv zaručených mu

a práv, ktoré mu zaručuje dohovor.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho

základné práva „na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa

v spojení s právom na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa a právo na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1. ods. 2 dohovoru“ postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutiami z 13. júla 2012, 1. augusta 2012

a 23. augusta 2012, ako aj 6. septembra 2012 o neudelení súhlasu na návštevy sťažovateľa

vo väzbe a na používanie telefónu 13. júla 2012, 3. a 24. augusta 2012 a 14. septembra 2012

porušené boli.

Okrem toho žiada rozhodnutia (opatrenia) okresného súdu zrušiť a navrhuje, aby

ústavný súd zakázal okresnému súdu „pokračovať v porušovaní označených základných

práv sťažovateľa“.

Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov

konania v sume 263,53 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127

ods. 1 o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je determinovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého

ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc

všeobecných súdov, resp. iných orgánov verejnej moci, alebo v prípade, že účinky výkonu

tejto právomoci príslušným kompetentným orgánom verejnej moci nie sú zlučiteľné

so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

Sťažovateľ namieta v sťažnosti porušenie základného práva na nedotknuteľnosť

osoby a jej súkromia ( ), základného práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (

a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , k porušeniu ktorých malo dôjsť v dôsledku toho, že nebolo

vyhovené jeho žiadosti telefonovať z výkonu väzby jeho otcom a neboli povolené návštevy

rodinných príslušníkov sťažovateľa a jeho kamarátov vo výkone väzby.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Inými slovami, ak na ochranu označených práv je sťažovateľ podľa osobitných

právnych predpisov oprávnený využiť iné opravné prostriedky, ktoré pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre neprípustnosť.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či na ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, mal aj iné prostriedky predstavujúce účinné

právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa § 2a ods. 1 zákona o výkone väzby počas výkonu väzby je obvinený

obmedzený najmä vo výkone práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobody

pohybu a pobytu, zachovania listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných

písomností, práva slobodnej voľby povolania, práva na slobodné užívanie majetku a práva

slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo v iných

združeniach.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o výkone väzby obvinený má právo prijať návštevu raz

za tri týždne v trvaní najmenej jednej hodiny. Na návšteve sa môže zúčastniť najviac päť

osôb vrátane detí; ak má obvinený viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti

obvineného. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť prijatie návštevy

častejšie alebo návštevu viacerých osôb.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o výkone väzby obvinený má právo dvakrát za mesiac

v prítomnosti príslušníka zboru telefonovať 15 minút v čase určenom v ústavnom poriadku

prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave. Pritom sa vyžaduje

predchádzajúci súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže pri

udelení súhlasu vyhradiť svoju prítomnosť pri telefonovaní; to neplatí pre telefonovanie

obvineného s obhajcom. Obvinený môže s obhajcom telefonovať aj častejšie ako dvakrát

za mesiac.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o výkone väzby na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv

a oprávnených záujmov podľa tohto zákona má obvinený právo podávať žiadosti, sťažnosti

a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie

podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným

orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je

Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich

sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho,

aby zisťoval odosielateľa.

Podľa § 59 zákona o výkone väzby dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa

vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie,

ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu,

ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu

alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody

a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade sťažovateľ mal možnosť domáhať sa

preskúmania ním namietaného postupu okresného súdu využitím podnetu adresovaného

prokurátorovi príslušnej prokuratúry vykonávajúcej dozor nad zákonnosťou výkonu väzby,

avšak využitie tohto účinného prostriedku nápravy namietaného porušenia označených práv

sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepreukázal.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci iných orgánov verejnej moci, ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť podľa

(obdobne , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2012