Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 493/2012
PDF · 159.07 KB
No categories available
III. ÚS 493/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť A. Ž., trvale bytom R., L., S., t. č. vo väzbe, zastúpeného
advokátom Mgr. P. O., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd neudelením súhlasu na návštevy A. Ž. vo väzbe
z 13. júla 2012, 1. augusta 2012 a 23. augusta 2012, ako aj 6. septembra 2012
a na používanie telefónu z 13. júla 2012 postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T 35/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. Ž. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. septembra 2012 doručená sťažnosť A. Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy
a práv na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2, Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 35/2012 a jeho
rozhodnutiami z 13. júla 2012, 1. augusta 2012 a 23. augusta 2012, ako aj
6. septembra 2012 o neudelení súhlasu na návštevy sťažovateľa vo väzbe a na používanie
telefónu z 13. júla 2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Bratislava
(ďalej len „ÚBOK“ alebo „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-228/BOK-B1-2010 z 23. decembra
2010 trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. b) a d), ods. 2 písm. c) a ods. 4 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138
písm. b) a i) Trestného zákona.
Okrem toho je proti nemu na základe uznesenia vyšetrovateľa ÚBOK z 2. júna 2011
začaté aj trestné stíhanie za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 1 a 2 Trestného zákona.
Uznesením sudcu okresného súdu pre prípravné konanie sp. zn. Tp 66/2010
z 27. decembra 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 5 Tpo/71/2010 z 29. decembra 2010 bol sťažovateľ na základe návrhu Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad
špeciálnej prokuratúry“) sp. zn. VII/1/Gv 148/10 z 25. decembra 2010 vzatý do väzby
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Väzba začala plynúť
23. decembra 2010 a počas prípravného konania sťažovateľa v ústave na výkon väzby
pravidelne navštevovali jeho rodinní príslušníci a priatelia.
Dňa 30. mája 2012 bola okresnému súdu doručená obžaloba na sťažovateľa
a 18. júna 2012 okresný súd rozhodol o predĺžení jeho väzby do 30. júna 2012 z dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku a následne krajský súd jeho sťažnosť
uznesením sp. zn. 5 Tos/84/2012 z 28. júna 2012 zamietol.
Sťažovateľ požiadal v júli, auguste a septembri 2012 okresný súd, aby mu povolil
návštevu jemu blízkych osôb a priateľov v ústave na výkon väzby, ako aj telefonovanie
s jeho otcom, ale okresný súd opatreniami z 13. júla 2012, 1. augusta 2012
a 23. augusta 2012, ako aj 6. septembra 2012 nedal súhlas na návštevy osôb vo väzbe ani
13. júla 2012 súhlas na použitie telefónu s jeho otcom, ktoré iba stroho odôvodnil, že sa
nachádza v kolúznej väzbe.
Podľa sťažovateľa okresný súd mu „bez právneho dôvodu a bez akéhokoľvek
zrozumiteľného odôvodnenia bráni v kontakte“ s jeho najbližšími rodinnými príslušníkmi
a priateľmi, hoci mu predtým vyšetrovateľ v prípravnom konaní ich návštevy povoľoval.
V tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“), ktorý mu umožňuje prijímať
návštevy, a podľa neho neexistuje iná právna norma, ktorá by zakazovala návštevu iných
osôb vo väzbe alebo upravovala zákaz používania telefónu, hoci uvádza, že je si vedomý
toho, že právo telefonovať je vo väzbe obmedzené.
Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu, ktorý svoje rozhodnutia ani
riadne neodôvodnil, došlo k porušeniu jeho označených základných práv zaručených mu
ústavou a práv, ktoré mu zaručuje dohovor.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho
základné práva „na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy
v spojení s právom na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a právo na rešpektovanie súkromného
a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1. ods. 2 dohovoru“ postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T 35/2012 a jeho rozhodnutiami z 13. júla 2012, 1. augusta 2012
a 23. augusta 2012, ako aj 6. septembra 2012 o neudelení súhlasu na návštevy sťažovateľa
vo väzbe a na používanie telefónu 13. júla 2012, 3. a 24. augusta 2012 a 14. septembra 2012
porušené boli.
Okrem toho žiada rozhodnutia (opatrenia) okresného súdu zrušiť a navrhuje, aby
ústavný súd zakázal okresnému súdu „pokračovať v porušovaní označených základných
práv sťažovateľa“.
Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov
konania v sume 263,53 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,
I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv a slobôd je determinovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého
ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc
všeobecných súdov, resp. iných orgánov verejnej moci, alebo v prípade, že účinky výkonu
tejto právomoci príslušným kompetentným orgánom verejnej moci nie sú zlučiteľné
so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.
Sťažovateľ namieta v sťažnosti porušenie základného práva na nedotknuteľnosť
osoby a jej súkromia (čl. 16 ods. 1 ústavy), základného práva na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 ústavy
a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 T 35/2012, k porušeniu ktorých malo dôjsť v dôsledku toho, že nebolo
vyhovené jeho žiadosti telefonovať z výkonu väzby jeho otcom a neboli povolené návštevy
rodinných príslušníkov sťažovateľa a jeho kamarátov vo výkone väzby.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Inými slovami, ak na ochranu označených práv je sťažovateľ podľa osobitných
právnych predpisov oprávnený využiť iné opravné prostriedky, ktoré pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom
prerokovaní odmietne pre neprípustnosť.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či na ochranu tých
práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, mal aj iné prostriedky predstavujúce účinné
právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.
Podľa § 2a ods. 1 zákona o výkone väzby počas výkonu väzby je obvinený
obmedzený najmä vo výkone práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobody
pohybu a pobytu, zachovania listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných
písomností, práva slobodnej voľby povolania, práva na slobodné užívanie majetku a práva
slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo v iných
združeniach.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o výkone väzby obvinený má právo prijať návštevu raz
za tri týždne v trvaní najmenej jednej hodiny. Na návšteve sa môže zúčastniť najviac päť
osôb vrátane detí; ak má obvinený viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti
obvineného. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť prijatie návštevy
častejšie alebo návštevu viacerých osôb.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o výkone väzby obvinený má právo dvakrát za mesiac
v prítomnosti príslušníka zboru telefonovať 15 minút v čase určenom v ústavnom poriadku
prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave. Pritom sa vyžaduje
predchádzajúci súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže pri
udelení súhlasu vyhradiť svoju prítomnosť pri telefonovaní; to neplatí pre telefonovanie
obvineného s obhajcom. Obvinený môže s obhajcom telefonovať aj častejšie ako dvakrát
za mesiac.
Podľa § 29 ods. 1 zákona o výkone väzby na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv
a oprávnených záujmov podľa tohto zákona má obvinený právo podávať žiadosti, sťažnosti
a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie
podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným
orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich
sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho,
aby zisťoval odosielateľa.
Podľa § 59 zákona o výkone väzby dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave
vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa
vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie,
ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu,
ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu
alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody
a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade sťažovateľ mal možnosť domáhať sa
preskúmania ním namietaného postupu okresného súdu využitím podnetu adresovaného
prokurátorovi príslušnej prokuratúry vykonávajúcej dozor nad zákonnosťou výkonu väzby,
avšak využitie tohto účinného prostriedku nápravy namietaného porušenia označených práv
sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepreukázal.
Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou
vo veciach patriacich do právomoci iných orgánov verejnej moci, ústavný súd preto
sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne II. ÚS 372/08, II. ÚS 102/2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2012