Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 107/2011
PDF · 196.99 KB
No categories available
IV. ÚS 107/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. B., trvale bytom K., prechodne bytom K., zastúpenej
advokátkou JUDr. Z. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v K. vo veci vedenej
pod sp. zn. Kc 21/10 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. A. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 22. novembra 2010 doručená sťažnosť
Ing. A. B., trvale bytom K., prechodne bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátkou JUDr. Z. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajskej prokuratúry v K. (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Kc
21/10. V označenej veci krajská prokuratúra odložila podnet sťažovateľky, ktorým sa
domáhala podania mimoriadneho dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 CoP/266/2009 zo 14. októbra 2009
z dôvodov § 243f ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorým krajský súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola sťažovateľke uložená pokuta v sume
50 € z titulu nerešpektovania právoplatného rozhodnutia súdu č. k. 8 CoP/192/2008-120
z 24. septembra 2008 o styku maloletého P. B., s jeho otcom Ing. R. B.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 8. decembra 2009 podala na Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky podnet na podanie „mimoriadneho dovolania proti
právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, č. 8CoP/266/2009, zo dňa 14. 10.
2009, ktoré jej bolo doručené 4. 12. 2009 z dôvodov uvedených v ust. § 243f ods. 1 písm. c)
OSP.
Dňa 12. 1. 2010 Krajská prokuratúra v K. potvrdila prijatie podnetu, zaevidované
pod č. Kc 21/10 s tým, že o výsledku preskúmania bude sťažovateľka upovedomená.“.
Obsahom podnetu bolo «nevykonanie dôkazov zo strany súdu pred jeho rozhodnutím,
čím došlo aj k porušeniu práva maloletého dieťaťa na ochranu zdravia, nakoľko
z objektívnych zdravotných dôvodov na strane maloletého dieťaťa nebolo možné realizovať
jeho styk s otcom tak, ako to ukladá právoplatné rozhodnutie súdu.
Sťažovateľka takto namietala voči uloženej pokute v rámci súdneho výkonu
rozhodnutia s tým, že poukazovala na skutočnosť, že zdravotný stav dieťaťa neumožňuje
styk v intenciách súdneho rozhodnutia, čo doložila relevantnými lekárskymi správami.
Poukazovala na skutočnosť, že pred uložením sankcie za nedodržanie súdneho rozhodnutia
exekučný súd mal skúmať, či naozaj zdravotný stav dieťaťa nebráni plneniu súdneho
rozhodnutia alebo či len z dôvodov na strane matky došlo k svojvoľnému nerešpektovaniu
súdneho rozhodnutia.
Zároveň poukázala aj na skutočnosť, že uložením pokuty budú splnené podmienky
pre začatie trestného stíhania voči jej osobe, kde otec dieťaťa opakovane už takéto trestne
stíhanie inicioval.
Namietala teda, že súd rozhodol o uložení sankcie bez toho, aby skúmal, či existujú
objektívne dôvody brániace plneniu v intenciách právoplatného súdneho rozhodnutia.
Následne, keďže aj došlo k trestnému stíhaniu sťažovateľky pre marenie výkonu
úradného rozhodnutia, boli v trestnom konaní vypracované znalecké posudky na zistenie, či
naozaj zdravotný stav dieťaťa neumožnil plnenie súdneho rozhodnutia alebo či sa jednalo
o svojvoľné nerešpektovanie súdneho rozhodnutia.
Oba znalecké posudky zhodne deklarovali, že styk maloletého s otcom tak, ako je
upravený v právoplatnom rozhodnutí súdu je pre dieťa neprijateľný a oba znalecké posudky
potvrdili obranu sťažovateľky, že predložené lekárske správy sú pravdivé a pokiaľ nemá
dôjsť k poškodeniu zdravia dieťaťa, oba znalecké posudky navrhovali úpravu styku otca
s dieťaťom tak, ako to označovala sťažovateľka na základe lekárskych potvrdení.
Sťažovateľka doložila znalecké posudky preukazujúce pravdivosť a opodstatnenosť
jej obrany do spisu prokurátora podaním zo dňa 7. 9. 2010.
Pred vyhotovením znaleckých posudkov v trestnom konaní bola sťažovateľke uložená
druhá pokuta v rámci výkonu rozhodnutia, voči ktorej sa sťažovateľka odvolala
a z uvedeného dôvodu bol „exekučný spis“ Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25Em/9/2008
odstúpený na Krajský súd v Košiciach na rozhodnutie, od februára 2010.
Keďže spis sa nachádzal (ak dnešnému dňu sa aj nachádza na Krajskom súde
v Košiciach), prokurátor konajúci vo veci podnetu na podanie mimoriadneho dovolania
priebežne oznamoval sťažovateľke, že nakoľko sa nemá možnosť z uvedeného dôvodu
oboznámiť s obsahom spisu, nemôže zatiaľ o jej podnete rozhodnúť.».
Právnej zástupkyni sťažovateľky 21. septembra 2010 prokurátor krajskej prokuratúry
oznámil, že nevzhliadol dôvod na podanie mimoriadneho dovolania, keď ju ešte predtým
prípisom č. k. Kc 21/10-24 z 25. júna 2010 informoval, že „vo veci Vášho podnetu na
podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 27. 4. 2009
č. k. 25Em/9/2008-83 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.
8CoP/266/2009-213 zo dňa 14. 10. 2009, ktorým Vám bola uložená pokuta Vám
oznamujem, že ani v predĺženej lehote som Váš podnet nemohol vybaviť, lebo mi doposiaľ
súd nedoručil na vec sa vzťahujúci spis. Lehota na vybavenie podnetu preto bola opätovne
predĺžená. Zapožičanie spisu urgujem.“.
Sťažovateľka nahliadnutím do spisu zistila, že spis sa nachádza na krajskom súde,
nebol ešte expedovaný na krajskú prokuratúru, a podľa jej tvrdenia neexistuje žiadny iný
záznam preukazujúci, že prokurátor krajskej prokuratúry skutočne naštudoval spis, napriek
tomu, že vo svojej odpovedi uviedol, že po preskúmaní spisu nevzhliadol dôvody na
podanie mimoriadneho dovolania.
Sťažovateľka z dôvodu, že „zo strany konajúceho prokurátora nedošlo k vyžiadaniu
spisu ani nahliadnutiu do spisu, má zato, že tento rozhodol o jej podnete bez toho, aby sa
s vecou riadne oboznámil, čím porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie“.
Sťažovateľka tvrdí, že prokurátor krajskej prokuratúry mal vychádzať z dostatočne
naštudovaných podkladov, v danom prípade z exekučného spisu Okresného súdu Košice II
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 25 Em/9/2008 v spojení s rozhodnutím krajského súdu
sp. zn. 8 CoP 266/2010.
Z vybavenia podnetu sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania
prokurátorom krajskej prokuratúry prípisom č. k. Kc 21/10-32 zo 14. septembra 2010, ktoré
sťažovateľka priložila k sťažnosti, vyplýva, že prokurátor krajskej prokuratúry vybavoval
podnet sťažovateľky z poverenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“). V označenom prípise uviedol, že preskúmal spis okresného súdu
sp. zn. 25 Em/9/2008 a dospel k záveru, že: „Dôvod na podanie mimoriadneho dovolania
proti uzneseniu uvedeného súdu č. k. 25Em/9/2008-83 zo dňa 27. 4. 2009 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/266/2009-213 zo dňa 14. 10. 2009 som
ale nezistil.“
Znamená to, že na rozdiel od informácie poskytnutej sťažovateľke prípisom
z 25. júna 2010 pri vecnom posúdení jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania
prokurátor krajskej prokuratúry vychádzal z už uvedeného spisu. Svoje rozhodnutie
o odložení podnetu sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania odôvodnil takto:
„Predmetným uznesením súd vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. B., nar. ...
zastúpeného kolíznym, opatrovníkom, dieťaťa rodičov Ing. A. B. a Ing. R. B., v konaní o
výkon rozhodnutia uložil matke pokutu 50 €, ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia na účet súdu prvého stupňa. Dôvodom uloženia pokuty bolo
neplnenie povinnosti uloženej Vašej klientke rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k.
27P/221/2007-14 zo dňa 8. 4. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.
8 CoP/192/2008-120 zo dňa 24. 9. 2008, ktorým bol mimo iného upravený styk otca s
maloletým tak, že otec je oprávnený mať dieťa u seba každý párny týždeň v mesiaci od
soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý rok 26. 12. od 9,00 hod. do 18,00 hod.
s tým, že si dieťa prevezme pred bytom v ktorom matka býva v určený čas, kde aj dieťa v
určený čas matke odovzdá. Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom
čase a na určenom mieste dieťa otcovi odovzdať a od neho aj prevziať.
Napriek výzve súdu zo dňa 18. 11. 2008 s upozornením na následky nerešpektovania
súdneho rozhodnutia matka dieťaťa opakovane túto povinnosť porušovala s odôvodnením,
že v dňoch určených súdnym rozhodnutím pre styk otca s dieťaťom bolo dieťa choré, čo
preukazovala aj lekárskymi správami. Súd toto konanie vyhodnotil ako účelové.
Ako dôvod na podanie mimoriadneho dovolania uvádzate nesprávne hodnotenie
dôkazov súdom, ak zdravotný stave maloletého podľa lekárskych správ nepovažoval súd za
prekážku, ktorá by neumožňovala styk maloletého s otcom. Nesúhlasíte ani s názorom súdu,
že nápadná zhoda chorobnosti maloletého s určenou dobou styku je účelová.
V priebehu šetrenia ste predložili aj lekárske správy predovšetkým MUDr. T. R. a
znalecké posudky PhDr E. K. a MUDr. K. A., ktoré by mali osvedčovať, že styk maloletého s
otcom nie je v záujme dieťaťa. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že tieto lekárske
správy a znalecké posudky boli spracované až po právoplatnosti napádaného rozhodnutia a
preto k nim nemožno prihliadnuť. Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 OSP, pre rozhodnutie je
totiž rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára
poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú
povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie ich tvrdení) a toto právo ste aj využili.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Mimoriadnym dovolaním nemožno úspešne napádať ani prípadné pochybenia súdu
spočívajúce v otázke správnosti a úplnosti skutkových zistení, zákon č. 353/2003 Z. z. účinný
od 1. 9. 2003 tento dovolací dôvod („rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré
nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní“) vypustil.
Dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. b, OSP by mohol byť daný za
predpokladu, že skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok
hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ustanoveniu § 132 OSP, lebo:
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
súd pominul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli za konania najavo,
v hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov,
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, resp.
vierohodnosti je logický rozpor,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 OSP.
V prejednávanej veci som však nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov.
Súdy vo svojich odôvodneniach uznesení sa vysporiadali s vykonanými dôkazmi, tieto
podrobne vyhodnotili a zaoberali sa aj skutočnosťami, pre ktoré k niektorým dôkazom
neprihliadli. Odôvodnenia uznesení sú vecne správne, výstižné a presvedčivé a zo zisteného
skutkového stavu súdy vyvodili aj správny právny záver.
S poukazom na uvedené dôvody som nezistil podmienky pre podanie mimoriadneho
dovolania a preto Váš podnet odkladám.“
Podľa názoru sťažovateľky „Keďže mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
sťažovateľka sa pokúsila využiť je prípustný len v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia voči ktorému podnet smeruje, je v zásade už vylúčená z možnosti jeho
uplatnenia, čím jej bola úplne odňatá možnosť využitia tohto inštitútu a je teda vylúčená
z ústavnej možnosti uplatnenia práva na spravodlivú právnu ochranu.
Z uvedeného dôvodu, kde postupom orgánu štátu bola definitívne vylúčená
z uplatnenia svojich ústavných práv žiada zároveň priznať finančné zadosťučinenie vo výške
10.000,-€.
Keďže spis bol nepretržite od podania podnetu na mimoriadne dovolanie na
Krajskom súde v Košiciach, čo deklaroval v konečnom dôsledku aj konajúci prokurátor,
v súdnom spise sa nenachádza žiadny doklad preukazujúci štúdium spisu zo strany
prokuratúry, kde o tejto skutočnosti by v zmysle kancelárskeho a spravovacieho poriadku
musel existovať doklad, má sťažovateľka zato, že je dôvodné tejto jej sťažnosti vyhovieť
a navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom.“.
Sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila podaním doručeným ústavnému súdu
11. februára 2011, v ktorom poukazuje na ďalšie skutočnosti, ktoré by mali preukazovať
dôvodnosť jej sťažnosti. Poukazuje na to, že prvostupňový súd rozhodol o uložení pokuty
rozhodnutím, ktoré nie je opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, ani podpisom zodpovednej
osoby, namieta skutočnosť, že voči rozhodnutiu prvostupňového súdu rozhodoval odvolací
senát „CoP“, pričom mal rozhodovať senát „CoE“, „súd“ nevyhovel jej žiadosti o odklad
výkonu rozhodnutia s tým, že podala mimoriadny opravný prostriedok, súdy nevykonávali
dôkazy navrhované matkou, paradoxne až v trestnom stíhaní, a potvrdili tvrdenia
sťažovateľky.
Pritom ale sťažovateľka tvrdí, že „nenapáda rozhodnutie po jeho meritórnej stránke,
(nevyhovenie jej podnetu) len poukazuje na skutočnosť, že v prípade dodržania postupu
zo strany prokurátora by tento taktiež mal možnosť dospieť aj k iným (objektívnym)
skutkovým zisteniam relevantným pre jeho rozhodnutie minimálne v časti, kde súd konal
v rozpore s paragrafovými zneniami záväzných noriem, ktoré spôsobovali napr. aj
zmätočnosť konania, kde takýto postup nemôže byť zhojený následným doručovaním
rozhodnutí súdu v priebehu, resp. po odvolacom konaní, naviac v čase, kedy odvolací súd
vo veci rozhodol na základe listín, ktoré nemajú charakter súdneho rozhodnutia.“.
Odvolávajúc sa na § 238 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku sťažovateľka tvrdí,
že „nemala kde inde uplatniť ako v mimoriadnom opravnom prostriedku uplatniť svoje
práva účastníka konania, ktoré ako sa už v súčasnosti preukázalo boli uplatňované
dôvodne.
Sťažovateľka má zato, že pokiaľ by prokurátor mal k dispozícii obsah súdneho spisu,
bol by vzhliadol aj procesné pochybenia súdu, kde táto skutočnosť má vplyv na jej právo na
spravodlivé súdne konanie a riadne využitie deklarovaného mimoriadneho opravného
prostriedku.“.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Postupom Krajskej prokuratúry v K. v konaní Kc 21/10 právo sťažovateľky
domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.
Priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € .
Priznáva sťažovateľke trovy konania titulom trov právneho zastupovania vo výške
254,88 € (2úkony: prevzatie, podanie sťažnosti, podľa § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.)
Sťažovateľka netrvá na verejnom pojednávaní senátu Ústavného súdu.“
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti 23. marca
2011 nahliadnutím do na vec sa vzťahujúceho spisu krajskej prokuratúry zistil, že vo veci
podnetu sťažovateľky príslušný prokurátor krajskej prokuratúry 13. septembra 2010
preskúmal „z hľadiska podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania“ na krajskom súde
spis okresného súdu vedený pod sp. zn. 25 Em/9/2008.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 21/10
neakceptovaním jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania bez náležitého
preskúmania spisov vedených okresným súdom pod sp. zn. 25 Em/9/2008 v spojení
s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 8 CoP 266/2009 zo 14. októbra 2009.
Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide
o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne
generálnemu prokurátorovi. To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by
bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1 ústavy (prípadne právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických
osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,
t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,
a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej
úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne
dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05). Vychádzajúc zo svojej
stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitím práva generálneho
prokurátora podať proti rozhodnutiu krajského súdu č. k. 8 CoP 266/2009-213
zo 14. októbra 2009 mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označeného
základného práva sťažovateľky, keďže platná zákonná úprava nezakladá jej právo (právny
nárok) na vyhovenie jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho
prokurátora.
Z citovaného textu § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne
neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím
orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno
považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Keďže v danom prípade nevyužitím práva
generálneho prokurátora podať proti označenému rozhodnutiu krajského súdu mimoriadne
dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva sťažovateľky
(a nadväzne na to aj v sťažnosti uvedených článkov ústavy a dohovoru), ústavný súd
sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2011