Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 113/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť E. H., M., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -162

zo 14. októbra 2010 vo výroku o náhrade trov konania a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára

2011 doručená sťažnosť E. H. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-162 zo 14. októbra 2010 vo výroku o náhrade trov konania.

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v súdnom konaní vedenom na

Okresnom súde Pezinok (ďalej len „okresný súd“) na základe návrhu na začatie konania

podaným A., S. (ďalej len „navrhovateľ“), vystupovala v pozícii odporcu. Predmetom

súdneho konania bolo zaplatenie 3 651,33 €, pričom okresný súd ako prvostupňový súd

žalobu proti sťažovateľke zamietol a priznal jej náhradu trov konania v sume 1 426,34 €.

Na základe odvolania navrhovateľa vo veci rozhodol krajský súd ako odvolací súd,

ktorý rozsudkom č. k. -162 zo 14. októbra 2010 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“) zmenil rozsudok okresného súdu tak, že uložil sťažovateľke zaplatiť 1 659,70 €,

vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

konania.

Podľa názoru sťažovateľky odvolací súd výrok o trovách konania „odignoroval“,

keďže „sťažovateľka mala vo veci plný úspech a záver súdu, že mala úspech len čiastočný,

je nezákonným“. Predmetom konania bola suma 110 000 Sk (3 651,33 €). Z tohto predmetu

suma 50 000 Sk (1 659,70 €) podľa sťažovateľky nebola medzi účastníkmi konania sporná,

keďže túto sťažovateľka zaplatila „už na počiatku“. V konkrétnom prípade ide teda

o situáciu, kde sa rozhodnutím odvolacieho súdu nezákonne zmenilo rozhodnutie súdu

prvého stupňa, a proti takémuto rozhodnutiu sťažovateľka, pokiaľ ide o trovy konania,

nemala možnosť podať dovolanie. Uvedené rozhodnutie považuje sťažovateľka za

svojvoľné a extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich konanie o trovách v dôsledku

nesprávnej interpretácie úspechu v konaní.

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne rozhodol, že

„... právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -162

zo dňa 14. 10. 2010 bolo porušené právo na spravodlivý proces a zruší označené

rozhodnutie vo výroku, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

V tejto zrušenej časti prikáže Ústavný súd SR Krajskému súdu... po vrátení veci, aby

tento rozhodol spravodlivo a v súlade so zákonom.

Podľa § 127 ods. 3 Ústavný súd priznáva sťažovateľke, ktorej právo bolo porušené,

finančné zadosťučinenie vo výške 500 (päťsto) EUR. Krajský súd v Bratislave je povinný

vyplatiť sťažovateľke na účet advokáta sumu 500 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Krajský súd v Bratislave je povinný E. H. zaplatiť trovy právneho zastúpenia...

314,18 Eur na účet advokáta... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ().

5. Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením označeného základného práva

návrhom na rozhodnutie ústavného súdu namietala časť rozsudku krajského súdu, v ktorej

žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov celého konania. Označený rozsudok

krajského súdu v napadnutej časti trov konania žiadala zrušiť a vrátiť vec v tomto rozsahu

krajskému súdu na ďalšie konanie, pretože podľa jej názoru mala vo veci plný úspech.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa (ďalej len „OSP“) účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu

súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom

prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta počíta z výšky súdom priznaného

plnenia.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa

platia i pre odvolacie konanie.

7. Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto

všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže postupom,

ktorý nie je v súlade so zákonom ( a ), porušiť základné

právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne ).

Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae aj

právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom

(Robins c. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 22410/93, Reports 1997-V). Právo na súdnu

ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len spôsobom

a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie ( ).

Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba v ojedinelých

prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za

celkom výnimočných okolností (, ). Je v zásade vo výlučnej

právomoci všeobecných súdov posúdiť mieru úspechu strán podľa a na

základe toho rozhodnúť o ich pomernom rozdelení alebo vyslovení, že žiaden z účastníkov

nemá na náhradu trov právo. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných

súdov o trovách konania iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo

k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho

konania.

8. V okolnostiach prípadu krajský súd ako odvolací súd napadnutým rozsudkom č. k.

-162 na základe odvolania zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že

vyhodnotil ako nesprávny jeho právny záver o neplatnosti sprostredkovateľskej zmluvy.

Sťažovateľke preto uložil povinnosť „zaplatiť navrhovateľovi ako sprostredkovateľovi

1.659,70 € (50.000,- Sk) keď mal za to, že takáto odmena bola dohodnutá a navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vyššej výšky dohodnutej odmeny.

Vzhľadom na to, že prvostupňový súd zamietol celý návrh (navrhovateľ sa pôvodným

návrhom domáhal zaplatenie sumy 110.000,– Sk, t. j. 3.651,33 € s úrokom z omeškania od

18. 4. 2005 vo výške 6 %), odvolací súd vo zvyšku napadnutý rozsudok v zmysle § 219 ods.

1 ako vo výroku správny potvrdil vrátane zamietnutia úrokov z omeškania.“.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku v súvislosti s rozhodnutím o trovách

konaniach dospel k záveru, že „O trovách celého konania rozhodol odvolací súd tak, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (§142 ods. 2, § 224 ods. 1, 2

). Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy, že z celkovej

uplatnenej sumy 3.651,33 € bolo návrhu vyhovené čo do sumy 1.659,70 € a vo zvyšku, t. j.

čo do sumy 1.991,63 € vrátane príslušenstva, bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Navrhovateľovi by tak z procesného hľadiska prináležala náhrada trov konania v časti

1.659,70 €, odporkyni (sťažovateľke, pozn.) by prináležala náhrada trov konania v časti

1.991,63 €, v ktorej dosiahla úspech, keďže v tejto časti bol návrh voči nej zamietnutý, t. j.

ako navrhovateľ, tak i odporkyňa dosiahla v konaní čiastočný procesný úspech, takmer

v rovnakej výške, čo podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňovalo aplikáciu ust. § 142

ods.2 tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, týkajúceho sa trov konania.“.

9. Uvedené odôvodnenie krajského súdu nemožno považovať podľa názoru

ústavného súdu za odporujúce citovanému článku . Podľa názoru ústavného súdu

odôvodnenie o trovách konania treba posudzovať v kontexte celého rozhodnutia

(, ). Ak krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

akcentoval najmä to, že podľa záverov, ku ktorým dospel (pomer úspechu a neúspechu

55 % : 45 % z pohľadu sťažovateľky), možno zo strany sťažovateľky hovoriť len o jej

čiastočnom úspechu v konaní ako celku, podľa názoru ústavného súdu krajský súd

odôvodnil namietané uznesenie ústavne akceptovateľným spôsobom.

10. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým

výrokom rozsudku krajského súdu a základným právom podľa

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala, že mohlo dôjsť k jeho porušeniu.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky aj v tejto

časti podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011