Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 113/2011
PDF · 166.14 KB
No categories available
II. ÚS 113/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť E. H., M., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 160/10-162
zo 14. októbra 2010 vo výroku o náhrade trov konania a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára
2011 doručená sťažnosť E. H. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.
9 Co 160/10-162 zo 14. októbra 2010 vo výroku o náhrade trov konania.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde Pezinok (ďalej len „okresný súd“) na základe návrhu na začatie konania
podaným A., S. (ďalej len „navrhovateľ“), vystupovala v pozícii odporcu. Predmetom
súdneho konania bolo zaplatenie 3 651,33 €, pričom okresný súd ako prvostupňový súd
žalobu proti sťažovateľke zamietol a priznal jej náhradu trov konania v sume 1 426,34 €.
Na základe odvolania navrhovateľa vo veci rozhodol krajský súd ako odvolací súd,
ktorý rozsudkom č. k. 9 Co 160/10-162 zo 14. októbra 2010 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) zmenil rozsudok okresného súdu tak, že uložil sťažovateľke zaplatiť 1 659,70 €,
vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konania.
Podľa názoru sťažovateľky odvolací súd výrok o trovách konania „odignoroval“,
keďže „sťažovateľka mala vo veci plný úspech a záver súdu, že mala úspech len čiastočný,
je nezákonným“. Predmetom konania bola suma 110 000 Sk (3 651,33 €). Z tohto predmetu
suma 50 000 Sk (1 659,70 €) podľa sťažovateľky nebola medzi účastníkmi konania sporná,
keďže túto sťažovateľka zaplatila „už na počiatku“. V konkrétnom prípade ide teda
o situáciu, kde sa rozhodnutím odvolacieho súdu nezákonne zmenilo rozhodnutie súdu
prvého stupňa, a proti takémuto rozhodnutiu sťažovateľka, pokiaľ ide o trovy konania,
nemala možnosť podať dovolanie. Uvedené rozhodnutie považuje sťažovateľka za
svojvoľné a extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich konanie o trovách v dôsledku
nesprávnej interpretácie úspechu v konaní.
3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po predbežnom
prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne rozhodol, že
„... právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co 160/10-162
zo dňa 14. 10. 2010 bolo porušené právo na spravodlivý proces a zruší označené
rozhodnutie vo výroku, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V tejto zrušenej časti prikáže Ústavný súd SR Krajskému súdu... po vrátení veci, aby
tento rozhodol spravodlivo a v súlade so zákonom.
Podľa § 127 ods. 3 Ústavný súd priznáva sťažovateľke, ktorej právo bolo porušené,
finančné zadosťučinenie vo výške 500 (päťsto) EUR. Krajský súd v Bratislave je povinný
vyplatiť sťažovateľke na účet advokáta sumu 500 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
Krajský súd v Bratislave je povinný E. H. zaplatiť trovy právneho zastúpenia...
314,18 Eur na účet advokáta... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (III. ÚS 138/02).
5. Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením označeného základného práva
návrhom na rozhodnutie ústavného súdu namietala časť rozsudku krajského súdu, v ktorej
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov celého konania. Označený rozsudok
krajského súdu v napadnutej časti trov konania žiadala zrušiť a vrátiť vec v tomto rozsahu
krajskému súdu na ďalšie konanie, pretože podľa jej názoru mala vo veci plný úspech.
6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu
súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta počíta z výšky súdom priznaného
plnenia.
Podľa § 224 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa
platia i pre odvolacie konanie.
7. Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto
všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom,
ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné
právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).
Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj
právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom
(Robins c. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 22410/93, Reports 1997-V). Právo na súdnu
ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len spôsobom
a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie (čl. 51 ods. 1 ústavy).
Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba v ojedinelých
prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za
celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09). Je v zásade vo výlučnej
právomoci všeobecných súdov posúdiť mieru úspechu strán podľa čl. 142 ods. 2 OSP a na
základe toho rozhodnúť o ich pomernom rozdelení alebo vyslovení, že žiaden z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných
súdov o trovách konania iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo
k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho
konania.
8. V okolnostiach prípadu krajský súd ako odvolací súd napadnutým rozsudkom č. k.
9 Co 160/10-162 na základe odvolania zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že
vyhodnotil ako nesprávny jeho právny záver o neplatnosti sprostredkovateľskej zmluvy.
Sťažovateľke preto uložil povinnosť „zaplatiť navrhovateľovi ako sprostredkovateľovi
1.659,70 € (50.000,- Sk) keď mal za to, že takáto odmena bola dohodnutá a navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vyššej výšky dohodnutej odmeny.
Vzhľadom na to, že prvostupňový súd zamietol celý návrh (navrhovateľ sa pôvodným
návrhom domáhal zaplatenie sumy 110.000,– Sk, t. j. 3.651,33 € s úrokom z omeškania od
18. 4. 2005 vo výške 6 %), odvolací súd vo zvyšku napadnutý rozsudok v zmysle § 219 ods.
1 O. s. p. ako vo výroku správny potvrdil vrátane zamietnutia úrokov z omeškania.“.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku v súvislosti s rozhodnutím o trovách
konaniach dospel k záveru, že „O trovách celého konania rozhodol odvolací súd tak, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (§142 ods. 2, § 224 ods. 1, 2
O. s. p.). Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy, že z celkovej
uplatnenej sumy 3.651,33 € bolo návrhu vyhovené čo do sumy 1.659,70 € a vo zvyšku, t. j.
čo do sumy 1.991,63 € vrátane príslušenstva, bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
Navrhovateľovi by tak z procesného hľadiska prináležala náhrada trov konania v časti
1.659,70 €, odporkyni (sťažovateľke, pozn.) by prináležala náhrada trov konania v časti
1.991,63 €, v ktorej dosiahla úspech, keďže v tejto časti bol návrh voči nej zamietnutý, t. j.
ako navrhovateľ, tak i odporkyňa dosiahla v konaní čiastočný procesný úspech, takmer
v rovnakej výške, čo podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňovalo aplikáciu ust. § 142
ods.2 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, týkajúceho sa trov konania.“.
9. Uvedené odôvodnenie krajského súdu nemožno považovať podľa názoru
ústavného súdu za odporujúce citovanému článku ústavy. Podľa názoru ústavného súdu
odôvodnenie o trovách konania treba posudzovať v kontexte celého rozhodnutia
(I. ÚS 230/04, III. ÚS 53/06). Ak krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
akcentoval najmä to, že podľa záverov, ku ktorým dospel (pomer úspechu a neúspechu
55 % : 45 % z pohľadu sťažovateľky), možno zo strany sťažovateľky hovoriť len o jej
čiastočnom úspechu v konaní ako celku, podľa názoru ústavného súdu krajský súd
odôvodnil namietané uznesenie ústavne akceptovateľným spôsobom.
10. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým
výrokom rozsudku krajského súdu a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala, že mohlo dôjsť k jeho porušeniu.
Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky aj v tejto
časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2011