Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 129/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Obce V., zastúpenej starostom obce M. T., a právne

zastúpenej advokátom JUDr. P. P., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa , a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. júna 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Obce V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2011

faxom a 14. marca 2011 poštou doručená sťažnosť Obce V. (ďalej aj „sťažovateľka“),

zastúpenej starostom obce M. T., a právne zastúpenej advokátom JUDr. P. P., K., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. z 22. júna 2010 (ďalej aj

„namietaný rozsudok“).

Zo sťažnosti sťažovateľky a z priloženej dokumentácie vyplýva, že Obecné

zastupiteľstvo obce V. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) uznesením č. z 20.

decembra 2006 určilo starostovi obce plat „ako úväzkový vo výške 70 % s tým, že ak sa

príjmová časť rozpočtu obce dodatočne navýši, plat starostu sa doplatí do výšky 100 %...“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že „Starosta J. T. následne podal dňa 12. 11. 2008, teda

takmer dva roky po prijatí predmetného uznesenia podnet na preskúmanie uznesenia

obecného zastupiteľstva Obce V. č. na Okresnú prokuratúru v T.“. Na základe

uvedeného podnetu podala Okresná prokuratúra T. 12. decembra 2008 protest, ktorým

žiadala označené uznesenie obecného zastupiteľstva zrušiť. „Obec jej protestu nevyhovela,

nakoľko starosta J. T., ktorý podal v tejto veci podnet... neinformoval obecných poslancov

o tomto podanom proteste doručenom obci, a neskôr rovnako ani o skutočnosti, že na

Krajskom súde v Košiciach sa voči obci vedie konanie o preskúmanie rozhodnutia

obecného zastupiteľstva. Krajský súd v Košiciach hrubo zanedbal základné procesné

pravidlá, keď akceptoval zastúpenie obce starostom J. T., hoci jeho záujmy boli zjavne

v rozpore so záujmami obce ako odporcu. Krajský súd ignoroval podanie poslancov

obecného zastupiteľstva zo dňa 27. 01. 2010 a dňa 28. 01. 2010 vydal rozsudok, ktorým

preskúmavané uznesenie č. 5/3M/2006 zrušil.“

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal odvolanie zástupca starostu Obce V.

Mgr. J. N., ktoré „Najvyšší súd Slovenskej republiky napriek námietkam Okresnej

prokuratúry v T. prijal a rozhodol bez nariadenia pojednávania vo veci meritórne tak, že

potvrdil rozsudok Krajského súdu. V odôvodnení uviedol, že v tomto konkrétnom

a špecifickom prípade samotné meritum veci stavia obecné zastupiteľstvo a starostu obce do

pozície sporových strán, a preto s použitím analógie iuris je potrebné vychádzať z princípov

ústavnej rovnosti strán pred správnym súdom a zachovania dvojinštančnosti správneho

súdnictva. Napriek uvedenej konštatácii a akceptovaniu odvolania podaného zástupcom

starostu Mgr. J. N., však Najvyšší súd Slovenskej republiky neustanovil obci tohto zástupcu

starostu ako opatrovníka pre dané súdne konanie, ani žiadnu inú osobu a naďalej konal so

starostom J. T. ako s jej zástupcom.“.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky bol... Navrhovateľovi doručený dňa 09. 08. 2010 na obecný úrad, no poslanci

obecného zastupiteľstva, zástupca starostu, ani iné osoby oprávnene podať sťažnosť na

Ústavný súd v mene Navrhovateľa sa o doručení tohto rozhodnutia nedozvedeli. Starosta J.

T. ako osoba, ktorá v zmysle Zákona o obecnom zriadení riadi a kontroluje chod obecného

úradu mal teda ako jediný prehľad o doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, no utajoval doručenie tohto rozhodnutia pred ostatnými orgánmi obce. J. T. ako

Štatutárny zástupca obce odmietal sprístupniť obecný úrad v obci V., a to aj po

komunálnych voľbách v roku 2010 kedy bol zvolený nový starosta. Novozvolený starosta M.

T. sa ujal funkcie a získal prístup na úrad až dňom 11. 01. 2011.“.

Na tomto základe sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyhovel jej sťažnosti a takto

rozhodol:

„1. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným dňa 22. 06. 2010

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým bolo potvrdené rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod. sp. zn. zo dňa 28. 01. 2010,

ktorým sa rozhodlo v právnej veci navrhovateľa Okresného prokurátora v T. proti

odporkyni Obci V. o preskúmanie zákonnosti uznesenia odporkyne č. zo dňa 20.

12. 2006 boli porušené základné práva a slobody navrhovateľa:

- zakotvené v , a to právo na súdnu ochranu,

- zakotvené v , a to právo na rovné

postavenie v súdnom konaní,

- zakotvené v , a to právo na prerokovanie

veci pred súdom v prítomnosti navrhovateľa a právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným

dôkazom,.

2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané dňa 22. 06. 2010

v konaní vedenom pod sp. zn. a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod. sp. zn. zo dňa 28. 01. 2010, ktorým sa rozhodlo

v právnej veci navrhovateľa Okresného prokurátora v T. proti odporkyni Obci V. o

preskúmanie zákonnosti uznesenia odporkyne č. zo dňa 20. 12. 2006 sa zrušujú

a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Navrhovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitostí predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou predovšetkým domáha vyslovenia porušenia

svojich základných práv podľa , a rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 22. júna 2010.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo spisovej dokumentácie priloženej k sťažnosti ústavný súd zistil, a ani

sťažovateľka túto skutočnosť nespochybňuje, že rozsudok najvyššieho súdu jej bol

doručený 9. augusta 2010, pričom sťažovateľka doručila ústavnému súdu svoju sťažnosť

11. marca 2011, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde. V súvislosti s oneskoreným podaním sťažnosti žiada zohľadniť skutočnosť, že bývalý

starosta obce J. T. ako štatutárny zástupca obce utajoval doručenie tohto rozhodnutia pred

ostatnými orgánmi obce. Novozvolený starosta M. T. sa ujal funkcie až 11. januára 2011

a bez zbytočného odkladu využil možnosť ako štatutárny orgán obce obrátiť sa so

sťažnosťou na ústavný súd.

Vychádzajúc z uvedeného a konštatujúc, že lehota na podanie sťažnosti ústavnému

súdu, ktorá smeruje proti rozhodnutiu orgánu štátu, začína plynúť dňom nadobudnutia jeho

právoplatnosti, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde), ústavný súd nemohol akceptovať dôvody uvádzané sťažovateľkou, ktoré

smerovali k odpusteniu zmeškania tejto lehoty. Ústavný súd preto pri predbežnom

prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2011