Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 129/2011
PDF · 139.99 KB
No categories available
IV. ÚS 129/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Obce V., zastúpenej starostom obce M. T., a právne
zastúpenej advokátom JUDr. P. P., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 125/2010 z 22. júna 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Obce V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2011
faxom a 14. marca 2011 poštou doručená sťažnosť Obce V. (ďalej aj „sťažovateľka“),
zastúpenej starostom obce M. T., a právne zastúpenej advokátom JUDr. P. P., K., vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžo 125/2010 z 22. júna 2010 (ďalej aj
„namietaný rozsudok“).
Zo sťažnosti sťažovateľky a z priloženej dokumentácie vyplýva, že Obecné
zastupiteľstvo obce V. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) uznesením č. 5/3M/2006 z 20.
decembra 2006 určilo starostovi obce plat „ako úväzkový vo výške 70 % s tým, že ak sa
príjmová časť rozpočtu obce dodatočne navýši, plat starostu sa doplatí do výšky 100 %...“.
Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že „Starosta J. T. následne podal dňa 12. 11. 2008, teda
takmer dva roky po prijatí predmetného uznesenia podnet na preskúmanie uznesenia
obecného zastupiteľstva Obce V. č. 5/3M/2006 na Okresnú prokuratúru v T.“. Na základe
uvedeného podnetu podala Okresná prokuratúra T. 12. decembra 2008 protest, ktorým
žiadala označené uznesenie obecného zastupiteľstva zrušiť. „Obec jej protestu nevyhovela,
nakoľko starosta J. T., ktorý podal v tejto veci podnet... neinformoval obecných poslancov
o tomto podanom proteste doručenom obci, a neskôr rovnako ani o skutočnosti, že na
Krajskom súde v Košiciach sa voči obci vedie konanie o preskúmanie rozhodnutia
obecného zastupiteľstva. Krajský súd v Košiciach hrubo zanedbal základné procesné
pravidlá, keď akceptoval zastúpenie obce starostom J. T., hoci jeho záujmy boli zjavne
v rozpore so záujmami obce ako odporcu. Krajský súd ignoroval podanie poslancov
obecného zastupiteľstva zo dňa 27. 01. 2010 a dňa 28. 01. 2010 vydal rozsudok, ktorým
preskúmavané uznesenie č. 5/3M/2006 zrušil.“
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal odvolanie zástupca starostu Obce V.
Mgr. J. N., ktoré „Najvyšší súd Slovenskej republiky napriek námietkam Okresnej
prokuratúry v T. prijal a rozhodol bez nariadenia pojednávania vo veci meritórne tak, že
potvrdil rozsudok Krajského súdu. V odôvodnení uviedol, že v tomto konkrétnom
a špecifickom prípade samotné meritum veci stavia obecné zastupiteľstvo a starostu obce do
pozície sporových strán, a preto s použitím analógie iuris je potrebné vychádzať z princípov
ústavnej rovnosti strán pred správnym súdom a zachovania dvojinštančnosti správneho
súdnictva. Napriek uvedenej konštatácii a akceptovaniu odvolania podaného zástupcom
starostu Mgr. J. N., však Najvyšší súd Slovenskej republiky neustanovil obci tohto zástupcu
starostu ako opatrovníka pre dané súdne konanie, ani žiadnu inú osobu a naďalej konal so
starostom J. T. ako s jej zástupcom.“.
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky bol... Navrhovateľovi doručený dňa 09. 08. 2010 na obecný úrad, no poslanci
obecného zastupiteľstva, zástupca starostu, ani iné osoby oprávnene podať sťažnosť na
Ústavný súd v mene Navrhovateľa sa o doručení tohto rozhodnutia nedozvedeli. Starosta J.
T. ako osoba, ktorá v zmysle Zákona o obecnom zriadení riadi a kontroluje chod obecného
úradu mal teda ako jediný prehľad o doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, no utajoval doručenie tohto rozhodnutia pred ostatnými orgánmi obce. J. T. ako
Štatutárny zástupca obce odmietal sprístupniť obecný úrad v obci V., a to aj po
komunálnych voľbách v roku 2010 kedy bol zvolený nový starosta. Novozvolený starosta M.
T. sa ujal funkcie a získal prístup na úrad až dňom 11. 01. 2011.“.
Na tomto základe sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyhovel jej sťažnosti a takto
rozhodol:
„1. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným dňa 22. 06. 2010
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžo/125/2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod. sp. zn. 6S/68/2009 zo dňa 28. 01. 2010,
ktorým sa rozhodlo v právnej veci navrhovateľa Okresného prokurátora v T. proti
odporkyni Obci V. o preskúmanie zákonnosti uznesenia odporkyne č. 5/3M/2006 zo dňa 20.
12. 2006 boli porušené základné práva a slobody navrhovateľa:
- zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo na súdnu ochranu,
- zakotvené v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo na rovné
postavenie v súdnom konaní,
- zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo na prerokovanie
veci pred súdom v prítomnosti navrhovateľa a právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným
dôkazom,.
2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané dňa 22. 06. 2010
v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sžo/125/2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
v konaní vedenom pod. sp. zn. 6S/68/2009 zo dňa 28. 01. 2010, ktorým sa rozhodlo
v právnej veci navrhovateľa Okresného prokurátora v T. proti odporkyni Obci V. o
preskúmanie zákonnosti uznesenia odporkyne č. 5/3M/2006 zo dňa 20. 12. 2006 sa zrušujú
a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Navrhovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa
a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitostí predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou predovšetkým domáha vyslovenia porušenia
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom
najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 125/2010 z 22. júna 2010.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Zo spisovej dokumentácie priloženej k sťažnosti ústavný súd zistil, a ani
sťažovateľka túto skutočnosť nespochybňuje, že rozsudok najvyššieho súdu jej bol
doručený 9. augusta 2010, pričom sťažovateľka doručila ústavnému súdu svoju sťažnosť
11. marca 2011, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde. V súvislosti s oneskoreným podaním sťažnosti žiada zohľadniť skutočnosť, že bývalý
starosta obce J. T. ako štatutárny zástupca obce utajoval doručenie tohto rozhodnutia pred
ostatnými orgánmi obce. Novozvolený starosta M. T. sa ujal funkcie až 11. januára 2011
a bez zbytočného odkladu využil možnosť ako štatutárny orgán obce obrátiť sa so
sťažnosťou na ústavný súd.
Vychádzajúc z uvedeného a konštatujúc, že lehota na podanie sťažnosti ústavnému
súdu, ktorá smeruje proti rozhodnutiu orgánu štátu, začína plynúť dňom nadobudnutia jeho
právoplatnosti, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde), ústavný súd nemohol akceptovať dôvody uvádzané sťažovateľkou, ktoré
smerovali k odpusteniu zmeškania tejto lehoty. Ústavný súd preto pri predbežnom
prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2011