Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 102/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a , ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v

konaniach vedených Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. a sp. zn. 15

C 139/2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2011 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným

súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a sp. zn. 15 C

139/2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 20. júla 2007 Krajskému

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu, ktorou sa domáhal ochrany osobnosti

s náhradou nemajetkovej ujmy proti sudcom ústavného súdu Jánovi Lubymu, Ľudmile

Gajdošíkovej a Ladislavovi Oroszovi. Z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti bola vec

sťažovateľa postúpená okresnému súdu, kde bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Zákonná sudkyňa vo veci rozhodla rozsudkom sp. zn. z 23. apríla 2008 tak,

že návrh sťažovateľa zamietla z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie

žalovaných.

Zo sťažnosti ďalej vyplynulo, že sťažovateľ podal okresnému súdu 9. júla 2009

ďalšiu žalobu, ktorou sa tiež domáhal ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy

proti sudcom ústavného súdu Jánovi Lubymu, Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi

Oroszovi. Konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Podľa sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v oboch napadnutých konaniach

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Súčasne sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že bolo porušené jeho právo na súdnu a inú

právnu ochranu garantované , a to bližšie nešpecifikovaným

nezákonných rozhodnutím okresného súdu o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku vzhľadom na skutočnosť, že mal byť od platenia súdnych poplatkov

oslobodený.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví:

„II.A. Okresný súd Bratislava II v konaní a neskôr

marením konaní porušil základné práva D. B. garantované čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 2

a a Dohovoru.

II.B. Okresný súd Bratislava II je povinný konať vo veci bez prieťahov a bez

opakovania porušovania práv.

II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 20.000

EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade omeškania je Okresný súd

povinný zaplatiť aj úroky z omeškania a to vo výške 200 EUR za každý deň omeškania od

dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.D. Okresný súd Bratislava II je dôvodom početných dôvodných sťažností, preto

Ústavný súd SR podozrieva z organizovanej činnosti a organizované porušovanie

základných práv sťažovateľa (používanie falzifikátov, prekrúcanie skutkového stavu,

marenie konaní, marenie dokazovania a ustavične vymáhanie poplatkov, hoci ide o osobu

v hmotnej núdzi, vynucovanie šikanóznych odpovedí o majetku (aj 4x v jednom konaní)

a šikanózne vynucovanie odvolania – početné úkony vedúce k vyčerpávaniu OBETE SÚDU

– sťažovateľa – vedúce k JUSTIČNEJ VRAŽDE.

Za dlhodobé vyčerpávanie vybratej obete – sťažovateľa – uvádza Okresný súd D. B.

do CHRONICKEJ STRESSOVEJ TRAUMY – a za to je povinný Okresný súd Bratislava II

zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 1.000.000 EUR v lehote 15 dní a to formou vyplácania

10.000 EUR mesačne od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

II.E. Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom

a zaplatiť trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou neperfektnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich

základných práv podľa a a práv podľa a

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa je ústavný súd viazaný sťažnosťou (

a nasl. ) a najmä jej petitom.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Ústavný súd tiež judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Zo sťažnosti, jej príloh a zo zisťovania ústavného súdu vyplynulo, že napadnuté

konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. bolo právoplatne skončené

uznesením okresného súdu sp. zn. z 15. apríla 2010, ktorým bolo konanie vo

veci sťažovateľa zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uvedené uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 31. mája 2010.

Obdobne sťažovateľom napadnuté konanie vedené pod sp. zn. bolo

právoplatne skončené rozsudkom okresného súdu č. k. -143 z 23. apríla

2008, ktorým bol návrh sťažovateľa zamietnutý pre nedostatok jeho vecnej pasívnej

legitimácie. Uvedený rozsudok okresného súdu bol sťažovateľovi doručený 9. júna 2008,

pričom právoplatnosť nadobudol 26. júna 2008.

V čase keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na

ústavnom súde podľa , už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania

pred ústavným súdom.

Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3

by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je

postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj

princíp právnej istoty ( ).

Sťažovateľ podal sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu

4. februára 2011, konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo

právoplatne skončené 26. júna 2008 a konanie vedené pod sp. zn. bolo

právoplatne skončené 27. júla 2010. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,

že sťažnosť bola podaná v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok

uvedených v sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011