Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 109/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. N., Maďarská republika, zastúpeného advokátkou JUDr.

T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. v období od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 8. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2011

doručená sťažnosť M. N., Maďarská republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. T. P., Ž., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 8. apríla 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa sťažnosťou podanou

ústavnému súdu 15. júna 2009 domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd nálezom sp. zn. z 8. apríla 2010 konštatoval, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené

bolo, prikázal okresnému súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania.

Podľa sťažovateľa okresný súd naďalej nerešpektuje príkaz ústavného súdu

vyslovený v náleze sp. zn. z 8. apríla 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

26. mája 2010, a pokračuje v prieťahoch v konaní. Od uvedeného termínu bol vo veci

nariadený jediný termín pojednávania na 13. október 2010, ktorý bol následne okresným

súdom zrušený telefonicky bez uvedenia dôvodu. Na písomnú žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľa zo 14. októbra 2010 o oznámenie dôvodu zrušenia uvedeného termínu

pojednávania okresný súd dosiaľ nereagoval.

Sťažovateľ podaním z 11. novembra 2010 zobral žalobu späť v časti nahradenia

prejavu vôle, ktorá by podľa jeho názoru z hľadiska skutkového a právneho mohla byť

zložitejšou ako rozhodovanie o určení vlastníckeho práva, ktoré sťažovateľ považuje za

primárne. Na predmetné podanie sťažovateľa okresný súd do podania sťažnosti ústavnému

súdu nereagoval.

Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 13. novembra 2010, ktorým bolo

zrušené predbežné opatrenie, bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené až 19. januára

2011. V rovnaký deň jej bola doručená výzva okresného súdu z 3. novembra 2010 na

doplatok súdneho poplatku, na ktorú sťažovateľ reagoval žiadosťou z 21. januára 2011

o oznámenie dôvodu jeho doplatenia, keďže súdny poplatok zaplatil už 15. apríla 2008

v súlade s príslušnou položkou sadzobníka súdnych poplatkov. Na uvedenú žiadosť

sťažovateľa okresný súd nereagoval.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že prieťahy v napadnutom konaní „sú spôsobené

nečinnosťou a nesprávnou činnosťou konajúceho súdu prvého stupňa. Žaloba bola podaná

12. 03. 2008 a po troch rokoch súd prvého stupňa o nej nerozhodoval.“.

Požadované primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € sťažovateľ

odôvodnil „pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré ho sprevádzajú pri porušovaní jeho

základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov. Súdny spor má pre

sťažovateľa zásadný význam, pretože sa domáha určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom sa stal titulom dedičstva v roku 1957.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

„1) Základné právo M. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II sp. zn. po náleze Ústavného súdu Slovenskej

republiky porušené bolo.

2) M. N. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR (slovom päťtisíc

eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacoch od

právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava II je povinný v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu nahradiť trovy konania M. N. na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P. vedený v... tak

ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 ako aj práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 8. apríla 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v pozícii žalobcu

v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ústavný súd nálezom sp. zn.

z 8. apríla 2010 konštatoval, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní porušené bolo, prikázal okresnému súdu, aby konal bez zbytočných

prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné preskúmať namietané konanie iba v období po

náleze ústavného súdu sp. zn. z 8. apríla 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

26. mája 2010. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd od uvedeného dátumu až do

predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom realizoval viaceré procesné úkony,

napr. nariadil vo veci pojednávanie na 13. október 2010, uznesením z 13. novembra 2010

zrušil predbežné opatrenie, výzvou z 3. novembra 2010 vyzval sťažovateľa na doplatenie

súdneho poplatku.

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide

o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd

(). Ústavný súd konštatuje, že aj keď namietaný postup okresného súdu

v posudzovanom období nebol z hľadiska plynulosti konania a efektívnosti ním

uskutočnených úkonov optimálny, zásah takejto intenzity do sťažovateľom označených

základných práv však v tomto štádiu namietaného konania nesignalizuje.

Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej predchádzajúcej judikatúre už tiež uviedol, že

nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ), a zároveň tiež vyslovil, že ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného

súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie základného

práva zaručeného v tomto článku (, ) alebo sťažnosť odmietne ako

zjavne neopodstatnenú (, ).

Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dĺžku posudzovaného konania (10

mesiacov) ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú v súlade s § 25 ods. 2

.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011