Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 125/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť L. B., T., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného

advokátkou JUDr. I. L., N., vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 21. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 23. februára

2011 doručená sťažnosť L. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. decembra 2010

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. z 9. septembra

2010 uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250

ods. 1 a ods. 5 účinného do 31. decembra 2005 (ďalej

len „“), za spáchanie ktorého mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov a k výkonu ktorého ho zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody v I. nápravnovýchovnej skupine. Predmetný rozsudok okresného

súdu napadol sťažovateľ odvolaním, ktoré krajský súd svojím uznesením sp. zn.

z 21. decembra 2010 zamietol. Sťažovateľ z dôvodu svojho podozrenia

z porušenia a dohovorom garantovaných základných práv a slobôd napadol

rozhodnutie krajského súdu ústavnou sťažnosťou.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti napádal predovšetkým nesprávnosť skutkových

a právnych záverov, ku ktorým dospel okresný súd a ktoré potvrdil aj v odvolacom konaní

krajský súd, keď namietal: „V riadnom opravnom prostriedku som poukázal na mnohé

rozpory, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ktorých závery

nemohli nepochybne korešpondovať s výrokom o mojej vine. Rovnako som poukázal na

skutočnosť, že nielen s predmetnými rozpormi, ale s niektorými dôkazmi svedčiacimi

výlučne v môj prospech sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal.

Taktiež sa nevysporiadal s mojou obranou a nebolo zrejmé akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov s takými rozpornými výsledkami. Odvolací súd sa však so

závermi súdu prvého stupňa plne stotožnil, mojimi námietkami ohľadne nedostatku

a rozpornosti vykonaných dôkazov sa bližšie nezaoberal.“

4. Proti postupu krajského súdu v odvolacom konaní sťažovateľ ďalej namietal

nedostatočný spôsob, akým sa mal/mohol vysporiadať s ním vznesenými námietkami

v odvolacom konaní. V dôsledku tohto postupu došlo k porušeniu jeho základných práv

v trestnom konaní: „Za porušenie môjho ústavne garantovaného práva na spravodlivý

proces považujem najmä to, že odvolací súd sa mojimi námietkami v napadnutom uznesení

nezaoberal, uzavrel vec s konštatovaním, že obrana je právne irelevantná. Som toho

názoru, že najmä ak ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, má byť dostatočne odôvodnené

v záujme jeho presvedčivosti, záväznosti a výchovného charakteru. V opačnom prípade je

rozhodnutie nepreskúmateľné, čím zároveň nie je garantované právo účastníka konania na

súdnu a inú právnu ochranu...“ Sťažovateľ taktiež vytkol postupu krajského súdu, že pri

svojej prieskumnej povinnosti prehliadol aj procesné pochybenia okresného súdu, na ktoré

ho výslovne upozornil vo svojom odvolaní: „... som... poukázal i na procesné pochybenia

súdu prvého stupňa, konkrétne že: na hlavnom pojednávaní... boli... prečítané výpovede

svedkov... hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, konkrétne návrh procesnej

strany... súd prvého stupňa rozhodol nekonať o námietke zaujatosti... hoci... je potrebné

rozhodnutie senátu..., súd pri ukladaní trestu nebral do úvahy poľahčujúcu okolnosť, že som

doposiaľ viedol riadny život...“

5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo L. B. podľa ... a Dohovoru...

Uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 21. 12. 2010 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu Nitra ... za zrušuje...

3. L. B. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia 261,82 €...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na

ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj

vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

5. Sťažovateľ namietal porušenie označených práv uznesením krajského súdu sp. zn.

sp. zn. z 21. decembra 2010. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh

vyplýva, že v danom prípade sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje,

keďže nepodal proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, a to napriek tomu,

že ním namietané nedostatočné skutkové zistenia a nesprávne právne závery okresného

súdu potvrdené krajským súdom v odvolacom konaní v jeho trestnej veci sú zákonom

predpokladaným dôvodom dovolacieho konania. Sťažovateľom namietané okolnosti (body

3 a 4) je možné podľa názoru ústavného súdu subsumovať pod dovolacie dôvody podľa

v znení neskorších zmien (ďalej len

„“), a teda na podanie tohto účinného opravného prostriedku mal/má

sťažovateľ zákonný potenciál.

6. daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo

na základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak

fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako

účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry

ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa

sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,

dovolenými a ustanovenými procesnými úkonmi (,

).

7. Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému

rozhodnutiu krajského súdu bolo/je možné s ohľadom na sťažovateľom uvádzané okolnosti

podať dovolanie, právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa

má najvyšší súd ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov bola preto aj táto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde uznesením odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

8. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011