Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 160/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

prerokoval sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., S., právne zastúpenej advokátom JUDr. R. T.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkami Krajského súdu v Prešove č. k. -29 zo 7. septembra 2010

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2011 doručená sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkami Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 7. septembra 2010 a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 7. decembra 2010.

Zo sťažnosti vyplynulo:

«Na základe daňovej kontroly Daňový úrad V. Dodatočným platobným výmerom

č. /KASA zo dňa 22.5.2009 nám vyrubil daň vo výške 11 226.84 EUR.

Proti tomuto rozhodnutiu sme sa odvolali, avšak Daňové riaditeľstvo SR svojim

rozhodnutím č. I/225/11936-101484/2009/990723-r zo dňa 9.9.2009 uvedený platobný

výmer potvrdil. Vzhľadom na túto skutočnosť sme sa žalobou zo dňa 13.11.2009 domáhali

na Krajskom súde v Prešove zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR. Krajský súd

svojim rozsudkom č. -29 zo dňa 7.9.2010 našu žalobu zamietol. V súlade s tým

sme sa odvolaním zo dňa 7.10.2010 obrátili na Najvyšší súd SR, ani ten však nášmu

odvolaniu nevyhovel a svojim rozsudkom č. zo dňa 7.12.2010 potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Prešove.

Jedným z hlavných dôvodov našich odvolaní v uvedených konaniach bola skutočnosť,

že daňové orgány nezistili riadne skutkový stav, keďže nevykonali navrhované dôkazy.

Konkrétne išlo najmä o výsluch p. K. T., ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ za spol. S.

s.r.o. a spol. D., s.r.o., pokiaľ ide o faktúry, v súvislosti s ktorými nám bola dorubená daň,

keďže tieto spoločnosti sporné faktúry nemali vo svojom účtovníctve a ich konatelia

odmietli, že by boli dodávateľmi zemných prác pre našu spoločnosť. Krajský súd v Prešove

ako aj Najvyšší súd SR sa pritom vo svojom právnom posúdení zhodli, že daňové orgány

nepochybili, keď nevykonali nami navrhovaný výsluch p. K. T., keďže sme zmeškali

prekluzívnu lehotu v zmysle ust. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon

č. “), v rámci ktorej sme mohli navrhnúť doplnenie dokazovania. ...

...- súdy nesprávne vyvodili, že po uplynutí lehoty na vyjadrenie k protokolu

o daňovej kontrole v zmysle už nemožno žiadne ďalšie

dôkazy navrhovať.

- súdy v rozpore s ustanoveniami potvrdili formálny postup

daňových orgánov, ktoré zisťovali len skutočnosti na podporu dorubenia dane pre našu

spoločnosť, ale nevenovali veľkú pozornosť dôkazom v prospech našej spoločnosti

a nezisťovali skutočný stav veci. Napriek tomu. že ide o veľkú sumu dane, ktorá nám bola

dorubená, daňové orgány dôsledne nezisťovali skutočný stav veci a v rozpore s listinnými

dôkazmi (t.j. vystavenými faktúrami) sa spoľahli na výpovede konateľov spol. S. s.r.o.

a spol. D., s.r.o., ktorých v danej veci nemožno považovať za nestranných svedkov. Ich

výpovede ďalej nepotvrdili žiadnymi iným dôkazmi, ako napr. obhliadkou stavieb, na

ktorých boli práce vykonane, výsluchom pracovníkov, ktorí na stavbách pracovali a pod.

- súdy ignorovali ust. a , t.j., že dôkazy vykonáva

správca dane, nie daňový subjekt. To znamená, daňový subjekt dôkazy navrhuje, ale nevie

ich vykonať, keďže na to nemá potrebné mechanizmy, ako predvedenie svedka na výsluch.

Súdy však dôvodili, že tým, že správca dane neúspešne predvolal svedka na výsluch, využil

všetky dostupné právne prostriedky. Opomenuli tak právo správcu dane dožiadaním zistiť

novú adresu svedka, resp. ho dať na výsluch predviesť.

- súdy nesprávne vyhodnotili postup daňových orgánov. Daňových úrad V. totiž

výsluch svedka p. K. T. neodmietol a ani sa neodvolával na uplynutie lehoty podľa § 15 ods.

10 Ako vyplýva z Upovedomenia o vypočutí svedka zo dňa

19.6.2009 Daňový úrad vo V. svedka K. T. predvolal, avšak predvolanie sa mu nepodarilo

doručiť. Vzhľadom na to Daňový úrad V., ako aj Daňové riaditeľstvo SR vo svojom

rozhodnutí č. I/225/11936-101484/2009/990723-r zo dňa 9.9.2009 ustálili, že svedka nebolo

možno vypočuť, bez toho aby sa pokúsili zistiť jeho novú adresu, resp. ho predviesť. Daňové

orgány sa teda neodvolávali sa uplynutie lehoty podľa Zb,

tento právny dôvod použili až súdy. ...

Ako vyplýva zo skutkového stavu uvedeného vyššie, Krajský súd v Prešove ako aj

Najvyšší súd SR nepostupovali pri výklade riadne a dospeli

k nesprávnym právnym ale aj skutkovým zisteniam. Súdy prisvedčili postupu daňových

orgánov, ktoré k dôkazom navrhovaným našou spoločnosťou pristupovali formálne

a nevyvinuli žiadnu snahu použiť všetky dostupné právne prostriedky pre zistenie

skutočného stavu veci, t.j. najmä výsluch svedka K. T. Navyše, súdy postup daňových

orgánov právne „ospravedlnili“ s ohľadom na zmeškanie lehoty podľa § 15 ods. 10 zákona

č. , čo je však v úplnom rozpore s realitou, keďže daňové orgány predmetné

ustanovenie vôbec nepoužili.

Zistenie skutočného stavu veci bolo pritom pre našu spoločnosť dôležité, keďže

výsluchom K. T. bolo možné potvrdiť, že spol. S. s.r.o. a spol. D., s.r.o. pre nás skutočne

vykonávali zemné práce vo forme subdodávok. Tieto práce priamo na našich stavbách

organizoval K. T., ktorý na nich zabezpečoval pracovníkov, doručoval nám faktúry

a inkasoval peniaze. Skutočnosť, že uvedené spoločnosti si sporné faktúry nezaradili do

svojho účtovníctva nemožno bez ďalšieho nezávislého dokazovania považovať za pravdivú,

keďže to má obrovský finančný dopad na našu spoločnosť vo forme dodatočne dorubenej

dane z príjmov. Výsluch len konateľov týchto spoločností nemožno vzhľadom na závažnosť

prípadu považovať za dostatočný a nestranný dôkaz, keďže ich záujem je protichodný, t.j.

v prípade, ak by sa preukázala oprávnenosť sporných faktúr, malo by to značné negatívne

dopady pre dané spoločnosti a ich konateľov. Daňové orgány a súdy sa však napriek

rozporu medzi písomnými faktúrami a výpoveďami konateľov spol. S. s.r.o. a spol. D., s.r.o.

bez ďalšieho priklonili na stranu ústnych výpovedí konateľov spol. S. s.r.o. a spol. D., s.r.o.

a ďalšie dokazovanie odmietli.»

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„Základné právo spoločnosti L., s.r.o., so sídlom... S., Slovenská republika, na súdnu

ochranu podľa a na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č. -29 zo dňa 7.9.2010 a rozsudkom Najvyššieho súdu

SR č. k. zo dňa 7.12.2010 porušené.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. -29 zo dňa 7.9.2010 a rozsudok

Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 7.12.2010 sa zrušujú a vec sa vracia na

ďalšie konanie Krajskému súdu v Prešove.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania,

ktoré sú porušovatelia povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa a to do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sťažnosťou namietala neústavnosť rozhodnutí krajského súdu sp. zn.

a najvyššieho súdu sp. zn. .

A. Na preskúmanie rozhodnutia krajského súdu sp. zn. zo 7. septembra

2010 ústavný súd nemá dostatok právomoci.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak ... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok právomoci.

Sťažovateľka sa proti rozsudku krajského súdu odvolala na základe riadneho

opravného prostriedku na najvyššom súde, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn.

7. decembra 2010 rozhodol. Sťažovateľka sa tak mohla domôcť účinnej

ochrany ňou označeného základného práva na spravodlivé súdne konanie už v konaní pred

najvyšším súdom v označenom konaní.

V tejto časti preto ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

B. Sťažovateľka namietala aj neústavnosť rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

zo 7. decembra 2010.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnou zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, , ).

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol:

„Z administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil, že

správca dane konštatoval porušenie tým, že žalobca

riadne nepreukázal zaúčtované daňové náklady a v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ uvedeného

zákona zvýšil základ dane o sumu 1 755 000,- Sk. Žalovaný nepovažuje zaúčtovanie

dokladov v účtovníctve za dostatočné, a to tak z pohľadu , ako aj

z pohľadu o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, že zákonnou podmienkou,

aby mohol byť výdavok považovaný aj za daňový výdavok je, aby bol preukázateľne

vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka. K preukázanosti

výdavkov na vykonanie prác je potrebné okrem preukázania zúčtovania výdavkov

a daňových dokladov, preukázať aj skutočné realizovanie týchto prác tak, ako je to uvedené

vo faktúrach. Z vykonaného zisťovania však vplynulo, že žalobca preukázal náklady len

dokladmi – faktúrami a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ktoré ako sa preukázalo,

vystavené dodávateľmi uvedenými na týchto dokladoch neboli.

Správca dane predvolal p. K. T., ktorého navrhol vo veci vypočuť žalobca, avšak

svedok si zásielku neprevzal a zásielka bola poštou vrátená správcovi dane s označením, že

adresát je neznámy. Z uvedeného dôvodu vypočutie svedka nebolo možné. Správca dane

v danom prípade zohľadnil a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne

určenie daňovej povinnosti, v priebehu daňovej kontroly využil všetky dostupné prostriedky,

ktoré mal k dispozícii – miestne zisťovania, dožiadania iným správcom dane, postupoval

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbal na práva daňového subjektu.

S výsledkami správcu dane bol daňový subjekt oboznámený a mal možnosť k svojim

tvrdeniam predkladať všetky dostupné doklady a dôkazy. Žalobca nepreukázaním nákladov

zahrnutých do základu dane porušil ustanovenia § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona

č. , v dôsledku čoho správca dane odôvodnene zvýšil základ dane o celkovú

sumu 1 775 000,- Sk.

Správca dane prerokoval s daňovým subjektom protokol o výsledku zistenia z

daňovej kontroly, ktorý bol podpísaný dňa 14.05.2009. Keďže daň zistená po daňovej

kontrole sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní, správca dane vydal dňa

22.05.2009 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane.

Správca dane tak postupoval v súlade s

Ďalej z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol vyzvaný na

vyjadrenie sa k protokolu na jeho prerokovanie výzvou zo dňa 16.04.2009, ktorá bola

doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.04.2009. Z výzvy vyplýva, že žalobca bol

poučený, že podľa môže svoje písomné vyjadrenie

k protokolu predložiť najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia a že prípadné

zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. Vyjadrenie k protokolu bolo právnym zástupcom

žalobcu doručené Daňovému úradu vo V. dňa 14.05.2009. Právny zástupca v ňom navrhol

vypočuť p. K. T.

Dňa 14.05.2009 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, kde bolo

konštatované, že písomné vyjadrenie k protokolu nebolo predložené do 8 pracovných dní,

zmeškanie lehoty nie je možné daňovému subjektu odpustiť, a teda správca dane na základe

toho nemení výsledok daňovej kontroly.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho

a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie dospel k záveru, že

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov, keďže napadnutý rozsudok so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, obsahuje dostatok dôvodov, ktoré

vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej správca

dane pri vydávaní dodatočného platobného výmeru vo vzťahu k dani z príjmu postupoval v

súlade so základnými zásadami daňového konania a objasňoval všetky skutočnosti, ktoré by

mohli svedčiť v prospech, ale aj v neprospech žalobcu.“

Z uvedeného, ako aj z obsahu celého spisu vyplýva, že najvyšší súd sa vysporiadal

s argumentmi sťažovateľky uvedenými v odvolaní proti rozsudku krajského súdu,

zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, prečo bolo treba akceptovať

v plnom rozsahu rozsudok krajského súdu ako správny. Zo záverov rozhodnutia najvyššieho

súdu nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných predpisov, ktorá by bola popretím zmyslu a podstaty zákonov, čo sa týka aj

vyhodnotenia dôkazov. Odôvodnenie rozhodnutia nie je svojvoľné alebo arbitrárne.

Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožnila so závermi najvyššieho súdu, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavne neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným.

Ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť už pri predbežnom

prerokovaní podľa , tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opraný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011