Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 161/2011
PDF · 117.34 KB
No categories available
II. ÚS 161/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci
namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 1 T 13/02 z 2. februára 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Z. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2011
doručená sťažnosť M. Z. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 T 13/02
z 2. februára 2010.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol označeným
rozsudkom krajského súdu odsúdený pre trestný čin účastníctva na trestnom čine vraždy
podľa § 10 ods. 1 písm. b) a § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. h) Trestného zákona účinného
do 31. júla 2001, trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona účinného do 31. júla 2001 (podľa bodu 1 obžaloby), pre trestný čin
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného
do 30. novembra 2000, trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 30. novembra 2000 (podľa bodu 2 obžaloby), za trestný čin
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného
do 30. novembra 2000, trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 30. novembra 2000 (podľa bodu 3 obžaloby), pre trestný čin
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného
do 30. novembra 2000, trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 30. novembra 2000 (podľa bodu 4 obžaloby), trestný čin nedovoleného
ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31. júla 2001,
trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona účinného
do 31. júla 2007 (podľa bodu 5 obžaloby), za čo bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 12,5 roka.
Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. marca 2011 namietal, že
v konaní pred krajským súdom nerozhodoval zákonný sudca a konanie trvalo neprimerane
dlho. Konajúcemu súdu vytýkal tiež to, že nepredviedol svedkov, ktorých on navrhoval.
Tvrdil, že takýmto postupom krajský súd porušil jeho základné práva, a navrhol, aby
ústavný súd po prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Právo M. Z. na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru Krajským súdom v Trnave pozmeňovaním poradia podania obžaloby na tomto
súde v tr. veci pod sp. zn. 1 T 13/02 vedenej na tomto súde porušené bolo.
2. Právo M. Z. na prejednanie a rozhodnutie o jeho veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru Krajským súdom v Trnave nezabezpečením kópie spisu v tr. veci
sp. zn. 1 T 13/02 počas celého súdneho konania v tejto veci porušené bolo.
3. Právo M. Z. na rovnosť zbraní – právo dosiahnuť predvolanie svedka vo svoj
prospech Krajským súdom v Trnave jednostranným odmietnutím žiadostí o predvolanie
svedka v prospech M. Z. porušené bolo.
4. Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 02. februára 2010 v tr. veci sp. zn.
1 T 13/02 sa zrušuje a KS v Trnave je povinný zákonným spôsobom zriadiť zákonný súd
v tejto veci a vec prejednať a rozhodnúť...“
Sťažovateľ bol tiež toho názoru, že mu ústavný súd má priznať 10 000 € z titulu
„spravodlivého zadosťučinenia“ za zásah do jeho práv a priznať mu aj náhradu trov
právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv aj postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 13/02. Ústavný súd však konštatuje, že vzhľadom na
princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nie je príslušný na preskúmanie
postupu krajského súdu v zmysle namietaného porušenia označených práv, pretože
sťažovateľ mal k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý mu zákon poskytuje na
ochranu jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na použitie ktorého bol oprávnený podľa
osobitných predpisov. Takýmto opravným prostriedkom bolo odvolanie podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku.
Sťažovateľ napokon opravný prostriedok aj využil a o jeho odvolaní rozhodoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší súd rozhodol
rozsudkom sp. zn. 4 To 6/2010 z 18. januára 2011. Právomoc všeobecného súdu rozhodnúť
o odvolaní teda v tomto prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Keďže ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom
sťažnosti a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv, teda krajský súd,
musel sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich práv a slobôd napadnutým
rozhodnutím a postupom krajského súdu, po predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2011