Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 135/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. V.,

CSc., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 ToS

24/2010 z 25. mája 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2011

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. V., CSc., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods.

1, a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 ToS

24/2010 z 25. mája 2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že «Dňa 05. 11. 2008 podal okresný

prokurátor Bratislava II Okresnému súdu Bratislava II návrh na uloženie ochranného

psychiatrického liečenia ústavnou formou v trestnej veci „obvineného MUDr. B. pre zločin

zasahovania do nezávislosti súdu podľa , “,

ktorého sa mal MUDr. B. dopustiť v roku 2007 opakovanými písomnými podaniami

adresovanými sudkyni Okresného súdu Bratislava II konajúcej v jeho veci vedenej pod sp.

zn. , ktorú vo svojich podaniach osočoval a urážal rôznymi hanobiacimi

výrokmi (sprostá, tupá, hlúpa, šikanujúca, úbohá, amatérka, plevelná sudkyňa) v súvislosti s

tým, že od neho požadovala zaplatenie súdneho poplatku.

Trestné stíhanie MUDr. B. bolo uznesením prokurátora z 21. 10. 2008 zastavené pre

jeho nepríčetnosť v čase spáchania skutku.

Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) po vykonanom dokazovaní

návrh prokurátora na uloženie ochranného liečenia MUDr. B. zamietol uznesením sp. zn . 2

zo dňa 19. 11. 2009.

Prokurátor, ktorý bol pri vyhlásení uznesenia súdu prítomný, sa k nemu vyjadril len

slovami: „Podávam sťažnosť“. Túto sťažnosť žiadnym spôsobom neodôvodnil. Táto

skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o verejnom zasadnutí.

Po uplynutí 4 mesiacov od vyhlásenia uznesenia, dňa 23. 03. 2010 doručil

prokurátor súdu písomné odôvodnenie ústne podanej neodôvodnenej sťažnosti.

Podľa (ďalej len „Tr. por“) sťažnosť sa podáva do

troch dní od oznámenia uznesenia.

Podľa ak podáva sťažnosť prokurátor, musí byť sťažnosť

zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí

obvineného do väzby.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola

podaná oneskorene.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sťažnosť prokurátora, ako podaná

oneskorene nezamietol. Uznesením sp. zn. zo dňa 25. 05. 2010 jeho sťažnosti

vyhovel a uznesenie okresného súdu zrušil.

Proti uzneseniu krajského súdu nie je prípustný žiadny riadny ani mimoriadny

opravný prostriedok.

Toto uznesenie bolo obhajcovi MUDr. B. doručené až na verejnom zasadnutí

okresného súdu konanom dňa 16. 11. 2010. Týmto dňom sa stalo právoplatným.».

Namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru odôvodňuje sťažovateľ takto:

„Konanie v uvedenej veci, ktoré začalo v roku 2004, doposiaľ nie je - aj vinou

krajského súdu - skončené. Sťažovateľa už 6 rokov čaká na rozhodnutie o tom, či mu bude

uložené ochranné psychiatrické liečenie alebo nie. Ak by ústavný súd nezrušil zjavne

nezákonné rozhodnutie krajského súdu, malo by to za následok ďalšie nedôvodné prieťahy

aj v tomto konaní. Namiesto toho, aby vec vedená na okresnom súde zamietnutím

oneskoreného odvolania prokurátora okamžite právoplatne skončená a aby bolo po 6

rokoch vynesené rozhodnutie aj vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, musel by

okresný súd, viazaný právnym názorom krajského súdu, pokračovať v konaní. Musel by

vyžiadať spis z Okresného súdu Bratislava I, spojiť obe veci, opätovne vypočuť znalcov

a prípadne vykonať aj ďalšie nadväzujúce úkony. Skončenie konania v oboch veciach by sa

tak opäť oddialilo. Pritom na existenciu dvoch paralelných konaní o tej istej otázke

sťažovateľ upozornil písomne oba súdy hneď na začiatku druhého konania a navrhol ich

spojenie, bez akejkoľvek reakcie súdov.“

Namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru odôvodňuje sťažovateľ takto:

„Rozhodnutie krajského súdu je natoľko zjavne nezákonné, že len ťažko možno

predpokladať, že by k nemu mohlo dôjsť z nedbanlivosti a nemožno vylúčiť, že rozhodnutie

je produktom voluntaristického prístupu k rozhodnutiu zo strany krajského súdu, ktorý je

podmienený vedomím, že zákon proti takémuto jeho rozhodnutiu nepripúšťa žiadny riadny

ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade, že by ani tak zjavné porušenie zákona

nemalo za následok zrušenie rozhodnutia, posilnilo by sa vedomie krajského súdu

o absolútnej nekontrolovateľností podobných jeho rozhodnutí a viedlo by to k strate pocitu

zodpovednosti za zákonnosť rozhodovania, právnej neistote a zbytočným prieťahom

v konaní..

Aj keď ústavnému súdu neprislúcha posudzovať zákonnosť ale výlučne len ústavnosť

postupu a rozhodnutí súdov, pre posúdenie, či súd rozhodoval spravodlivo, nezávisle

a nestranne je potrebné vychádzať z dodržovania pravidiel, ktoré pre spravodlivý, nezávislý

a nestranný súdny proces ustanovuje zákon.“

Namietané porušenie základného práva podľa sťažovateľ

osobitne v sťažnosti neodôvodnil.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25. mája 2010

a konaním ktoré mu predchádzalo boli porušené základné práva MUDr. D. B. zaručené v

, a a dohovoru.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25. mája 2010 sa

zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný vyplatiť na účet advokátovi JUDr. M. V., CSc.

úhradu trov právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia Ústavného súdu, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Súčasne navrhol rozhodnúť o odložení vykonateľnosti uznesenia krajského súdu

sp. zn. z 25. mája 2010, čo odôvodnil v doplnení sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 19. januára 2011 takto:

„Neústavným rozhodnutím krajského súdu bola hrubo narušená právna istota

a stabilita súdnych rozhodnutí, voči ktorým už zákon po márnom uplynutí lehoty na podanie

opravného prostriedku jeho podanie nepripúšťa. Pri tom v danom prípade záujem na

zachovaní stability súdnych rozhodnutí nie je ani v protiklade so záujmom na zákonnosti

súdnych rozhodnutí. Krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu nielen na základe

opravného prostriedku, ktorý bol v zákonom predpísanej podobe podaný oneskorene, ale aj

bez toho, aby pre jeho zrušenie existoval právny dôvod.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu

sp. zn. z 25. mája 2010, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. novembra 2009 na

neverejnom zasadnutí. Sťažovateľ tvrdí, že sa o napadnutom uznesení krajského súdu

dozvedel až na verejnom zasadnutí okresného súdu. Ústavný súd zistil, že uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 19. novembra 2009 si sťažovateľ prevzal 18. januára

2010 a uznesenie krajského súdu sp. zn. z 25. mája 2010 si sťažovateľ

osobne prevzal na okresnom súde 23. júna 2010.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. V tejto súvislosti je zároveň potrebné

pripomenúť, že ustanovenie o lehote na podanie sťažnosti je ustanovením kogentným, to

znamená, že ústavný súd nemôže zmeškanie tejto lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri

napr. m. m. , , , ).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavného súdu je sťažnosť sťažovateľa podaná

oneskorene, a preto bol dôvod na jej odmietnutie pre jej oneskorenosť podľa § 25 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2011