Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 135/2011
PDF · 145.81 KB
No categories available
IV. ÚS 135/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. V.,
CSc., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 ToS
24/2010 z 25. mája 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2011
2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. M. V., CSc., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods.
1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 ToS
24/2010 z 25. mája 2010.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že «Dňa 05. 11. 2008 podal okresný
prokurátor Bratislava II Okresnému súdu Bratislava II návrh na uloženie ochranného
psychiatrického liečenia ústavnou formou v trestnej veci „obvineného MUDr. B. pre zločin
zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona“,
ktorého sa mal MUDr. B. dopustiť v roku 2007 opakovanými písomnými podaniami
adresovanými sudkyni Okresného súdu Bratislava II konajúcej v jeho veci vedenej pod sp.
zn. 17C/181/2007, ktorú vo svojich podaniach osočoval a urážal rôznymi hanobiacimi
výrokmi (sprostá, tupá, hlúpa, šikanujúca, úbohá, amatérka, plevelná sudkyňa) v súvislosti s
tým, že od neho požadovala zaplatenie súdneho poplatku.
Trestné stíhanie MUDr. B. bolo uznesením prokurátora z 21. 10. 2008 zastavené pre
jeho nepríčetnosť v čase spáchania skutku.
Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) po vykonanom dokazovaní
návrh prokurátora na uloženie ochranného liečenia MUDr. B. zamietol uznesením sp. zn . 2
Nt/22/2008 zo dňa 19. 11. 2009.
Prokurátor, ktorý bol pri vyhlásení uznesenia súdu prítomný, sa k nemu vyjadril len
slovami: „Podávam sťažnosť“. Túto sťažnosť žiadnym spôsobom neodôvodnil. Táto
skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o verejnom zasadnutí.
Po uplynutí 4 mesiacov od vyhlásenia uznesenia, dňa 23. 03. 2010 doručil
prokurátor súdu písomné odôvodnenie ústne podanej neodôvodnenej sťažnosti.
Podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por“) sťažnosť sa podáva do
troch dní od oznámenia uznesenia.
Podľa § 189 ods. 3 Tr. por. ak podáva sťažnosť prokurátor, musí byť sťažnosť
zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí
obvineného do väzby.
Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola
podaná oneskorene.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sťažnosť prokurátora, ako podaná
oneskorene nezamietol. Uznesením sp. zn. 3 Tos 24/2010 zo dňa 25. 05. 2010 jeho sťažnosti
vyhovel a uznesenie okresného súdu zrušil.
Proti uzneseniu krajského súdu nie je prípustný žiadny riadny ani mimoriadny
opravný prostriedok.
Toto uznesenie bolo obhajcovi MUDr. B. doručené až na verejnom zasadnutí
okresného súdu konanom dňa 16. 11. 2010. Týmto dňom sa stalo právoplatným.».
Namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru odôvodňuje sťažovateľ takto:
„Konanie v uvedenej veci, ktoré začalo v roku 2004, doposiaľ nie je - aj vinou
krajského súdu - skončené. Sťažovateľa už 6 rokov čaká na rozhodnutie o tom, či mu bude
uložené ochranné psychiatrické liečenie alebo nie. Ak by ústavný súd nezrušil zjavne
nezákonné rozhodnutie krajského súdu, malo by to za následok ďalšie nedôvodné prieťahy
aj v tomto konaní. Namiesto toho, aby vec vedená na okresnom súde zamietnutím
oneskoreného odvolania prokurátora okamžite právoplatne skončená a aby bolo po 6
rokoch vynesené rozhodnutie aj vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, musel by
okresný súd, viazaný právnym názorom krajského súdu, pokračovať v konaní. Musel by
vyžiadať spis z Okresného súdu Bratislava I, spojiť obe veci, opätovne vypočuť znalcov
a prípadne vykonať aj ďalšie nadväzujúce úkony. Skončenie konania v oboch veciach by sa
tak opäť oddialilo. Pritom na existenciu dvoch paralelných konaní o tej istej otázke
sťažovateľ upozornil písomne oba súdy hneď na začiatku druhého konania a navrhol ich
spojenie, bez akejkoľvek reakcie súdov.“
Namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru odôvodňuje sťažovateľ takto:
„Rozhodnutie krajského súdu je natoľko zjavne nezákonné, že len ťažko možno
predpokladať, že by k nemu mohlo dôjsť z nedbanlivosti a nemožno vylúčiť, že rozhodnutie
je produktom voluntaristického prístupu k rozhodnutiu zo strany krajského súdu, ktorý je
podmienený vedomím, že zákon proti takémuto jeho rozhodnutiu nepripúšťa žiadny riadny
ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade, že by ani tak zjavné porušenie zákona
nemalo za následok zrušenie rozhodnutia, posilnilo by sa vedomie krajského súdu
o absolútnej nekontrolovateľností podobných jeho rozhodnutí a viedlo by to k strate pocitu
zodpovednosti za zákonnosť rozhodovania, právnej neistote a zbytočným prieťahom
v konaní..
Aj keď ústavnému súdu neprislúcha posudzovať zákonnosť ale výlučne len ústavnosť
postupu a rozhodnutí súdov, pre posúdenie, či súd rozhodoval spravodlivo, nezávisle
a nestranne je potrebné vychádzať z dodržovania pravidiel, ktoré pre spravodlivý, nezávislý
a nestranný súdny proces ustanovuje zákon.“
Namietané porušenie základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy sťažovateľ
osobitne v sťažnosti neodôvodnil.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 24/2010 z 25. mája 2010
a konaním ktoré mu predchádzalo boli porušené základné práva MUDr. D. B. zaručené v
čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 24/2010 z 25. mája 2010 sa
zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný vyplatiť na účet advokátovi JUDr. M. V., CSc.
úhradu trov právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia Ústavného súdu, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Súčasne navrhol rozhodnúť o odložení vykonateľnosti uznesenia krajského súdu
sp. zn. 3 Tos 24/2010 z 25. mája 2010, čo odôvodnil v doplnení sťažnosti doručenej
ústavnému súdu 19. januára 2011 takto:
„Neústavným rozhodnutím krajského súdu bola hrubo narušená právna istota
a stabilita súdnych rozhodnutí, voči ktorým už zákon po márnom uplynutí lehoty na podanie
opravného prostriedku jeho podanie nepripúšťa. Pri tom v danom prípade záujem na
zachovaní stability súdnych rozhodnutí nie je ani v protiklade so záujmom na zákonnosti
súdnych rozhodnutí. Krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu nielen na základe
opravného prostriedku, ktorý bol v zákonom predpísanej podobe podaný oneskorene, ale aj
bez toho, aby pre jeho zrušenie existoval právny dôvod.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu
sp. zn. 3 Tos 24/2010 z 25. mája 2010, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Nt 22/08 z 19. novembra 2009 na
neverejnom zasadnutí. Sťažovateľ tvrdí, že sa o napadnutom uznesení krajského súdu
dozvedel až na verejnom zasadnutí okresného súdu. Ústavný súd zistil, že uznesenie
okresného súdu sp. zn. 2 Nt 22/08 z 19. novembra 2009 si sťažovateľ prevzal 18. januára
2010 a uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tos 24/2010 z 25. mája 2010 si sťažovateľ
osobne prevzal na okresnom súde 23. júna 2010.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. V tejto súvislosti je zároveň potrebné
pripomenúť, že ustanovenie o lehote na podanie sťažnosti je ustanovením kogentným, to
znamená, že ústavný súd nemôže zmeškanie tejto lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri
napr. m. m. I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06).
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavného súdu je sťažnosť sťažovateľa podaná
oneskorene, a preto bol dôvod na jej odmietnutie pre jej oneskorenosť podľa § 25 ods. 2
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2011