Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 150/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. S., t. č. vo výkone väzby, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa čl. 8 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd návrhom

Okresnej prokuratúry Galanta na vzatie do väzby sp. zn. z 25. februára 2010

a uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. z 27. februára 2010, ako

aj základných práv podľa a

uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 8. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2011

doručená sťažnosť P. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva podľa čl. 8 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) návrhom

Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len „okresná prokuratúra“) na vzatie do väzby sp. zn.

z 25. februára 2010 a uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 27. februára 2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

okresného súdu“ alebo „uznesenie z 27. februára 2010“), ako aj základných práv podľa

a (ďalej len „“) uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 8. februára 2011.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácií získaných v súčinnosti s okresným

súdom vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Galanta, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície

vydaného pod sp. zn. ORP-107/JP-GA-2010 trestne stíhaný pre zločin útoku na verejného

činiteľa podľa a a za prečin krádeže

podľa a . V tejto trestnej veci bol na návrh

okresnej prokuratúry sp. zn. z 25. februára 2010 uznesením okresného súdu

z 27. februára 2010 vzatý do väzby podľa . Proti

tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením sp. zn.

z 18. marca 2010 ako nedôvodnú zamietol. Toto uznesenie krajského súdu bolo

sťažovateľovi doručené 29. marca 2010.

Sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby na slobodu a jeho žiadosť okresný súd

uznesením sp. zn. z 26. januára 2011 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu

okresného súdu podal sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením sp. zn.

z 8. februára 2011 taktiež ako nedôvodnú zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy

konajúce v jeho trestnej veci porušili jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48 ods. 2

a podľa listiny, čo odôvodnil takto:

„I. porušenie čl. 8 ods. 3 listiny... namietam nedodržanie lehoty zo strany Okresnej

prokuratúry v Galante..., ktorá podala oneskorene návrh na vzatie do väzby obv. P. S.

na Okresný súd Galanta, sudcovi pre prípravné konanie, ktorý rozhodol o vzatí obvineného

do väzby.

Osobná sloboda mi bola obmedzená 24. 2. 2010 o 6.20 hod. Okresná prokuratúra

podala návrh na vzatie do väzby, dňa 25. 2. 2010 o 19.00 hod. na okresný

súd v Galante, čím bol jednoznačne porušený čl. 8 ods. 3 listiny..., ktorý hovorí, že

obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať iba v prípadoch

ustanovených v zákone. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania,

vypočutá a najneskôr do 24 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Zároveň

namietam nedodržanie lehoty zo strany okresného súdu..., ktorý rozhodoval o mojom vzatí,

resp. nevzatí do väzby.

Okresnou prokuratúrou Galanta som bol návrhom na vzatie do väzby

č. zo dňa 25. 02. 2010 o 19.00 hod. odovzdaný sudcovi pre prípravné

konanie na Okresný súd v Galante. Avšak Okresný súd Galanta rozhodoval o mojom vzatí

do väzby až 27. 02. 2010 o 11 hod., č. k. , čím bol zo strany súdu porušený

čl. 8 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ktorý hovorí, že sudca musí zadržanú osobu

do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu...

Taktiež som uvedené skutočnosti namietal vo svojej sťažnosti proti rozhodnutiu

o väzbe, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Trnave dňa 08. 02. 2011 č. k. ,

ktorý sa uvedenými skutočnosťami absolútne nezaoberal a moju sťažnosť ako nedôvodnú

zamietol.

II. Porušenie SR a SR... namietam postup

a rozhodnutie Krajského súdu Trnava, ktorý dňa 08. 02. 2011 č. k. zamietol

moju sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe, kde som namietal a poukázal na nezákonnosť

jednotlivých dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, vyšetrovateľom ORP v Galante,

ktorý bez mojej prítomnosti vykonal vyšetrovací pokus na rozpoznanie mojej osoby, dňa

15. 06. 2010 o 02.30 hod. a taktiež vyšetrovateľ ORPZ Galanta vykonal vyšetrovací pokus

simulácie útoku na policajta (rekonštrukcia spáchania skutku) dňa 15. 6. 2010 o 03.25 hod.

opäť bez mojej prítomnosti, čím mi bol jednoznačne porušený a

ods. 2 SR...

Z ustanovení (vyšetrovací pokus) ods. 3 vyplýva, že na vyšetrovacom

pokuse sa zúčastní podozrivý, obvinený, poškodený a svedok. Z

vyplýva, že pri rekonštrukcii sa primerane použijú ustanovenia o vyšetrovacom pokuse.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom „zrušil

rozhodnutie Okresnej prokuratúry zo dňa 25. 2. 2010, č. , rozhodnutie okres.

súdu zo dňa 27. 02. 2010, č. k. a rozhodnutie Krajského súdu Trnava zo dňa

08. 02. 2011, č. k. a rozhodol novým rozhodnutím – uznesením, ktorým mi

prizná primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 500 € a taktiež ma svojim

rozhodnutím prepustí z väzby na slobodu“. Ďalej žiada „uhradiť trovy právneho zastúpenia

na účet právneho zástupcu“. Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na svoje

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 8 ods. 3 listiny obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno

zadržať iba v prípadoch ustanovených v zákone. Zadržaná osoba musí byť ihneď

oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 24 hodín prepustená na slobodu

alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť

a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie v sťažnosti označených základných

práv návrhom okresnej prokuratúry na vzatie sťažovateľa do väzby sp. zn.

z 25. februára 2010 uznesením okresného súdu z 27. februára 2010, na základe ktorého bol

sťažovateľ vzatý do väzby, a napokon uznesením krajského súdu z 8. februára 2011, ktorým

bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 26. januára 2011, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Zo sťažnosti

sťažovateľa nesporne vyplýva, že jeho námietky sú spojené výlučne so zásahom do jeho

osobnej slobody v súvislosti s jeho väzbou. Svedčia o tom aj ním v sťažnosti označené

základné práva chránené a listinou, k porušeniu ktorých podľa jeho názoru malo

dôjsť. Ústavný súd preto mohol posudzovať sťažnosť iba z tohto hľadiska a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 8 ods. 3 listiny

návrhom okresnej prokuratúry na vzatie do väzby sp. zn. z 25. februára

2010 a uznesením okresného súdu sp. zn. z 27. februára 2010

Sťažovateľ namieta, že návrhom okresnej prokuratúry na jeho vzatie do väzby

z 25. februára 2010, ako aj uznesením okresného súdu z 27. februára 2010 o jeho vzatí

do väzby bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 8 ods. 3 listiny, a to tým, že okresná

prokuratúra podala návrh na jeho vzatie do väzby okresnému súdu oneskorene. Sťažovateľ

tak usudzuje z toho, že jeho osobná sloboda bola obmedzená 24. februára 2010 o 6.20 h

a návrh na jeho vzatie do väzby bol okresnému súdu predložený 25. februára 2010

o 19.00 h, ktorý rozhodol o jeho vzatí do väzby až 27. februára 2010 o 11.00 h.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom

prípade sťažovateľ mal možnosť uvedené skutočnosti namietať v sťažnosti podanej proti

uzneseniu okresného súdu o vzatí do väzby z 27. februára 2010. Proti uzneseniu okresného

súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľa podľa mal krajský súd v opravnom konaní.

Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ

využil riadny opravný prostriedok a krajský súd (ktorého postup však sťažovateľ v sťažnosti

podanej ústavnému súdu nenamietal) o ňom rozhodol uznesením sp. zn.

z 18. marca 2010. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 29. marca 2010.

Ústavný súd preto v súlade s princípom subsidiarity odmietol sťažnosť v tej časti,

v ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 8 ods. 3 listiny návrhom

okresnej prokuratúry na jeho vzatie do väzby z 25. februára 2010 a uznesením okresného

súdu z 27. februára 2010 pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Navyše je sťažnosť v tejto časti podaná oneskorene. Podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri

opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť.

Zo sťažnosti je zrejmé, že k podaniu návrhu okresnej prokuratúry na vzatie

sťažovateľa do väzby došlo 25. februára 2010. Uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 18. marca 2010, ktorým bolo rozhodnuté o jeho sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu o vzatí do väzby, mu bolo doručené 29. marca 2010. Od tohto dátumu

mohol sťažovateľ, ak bol presvedčený o porušení svojich základných práv alebo slobôd,

podať do dvoch mesiacov sťažnosť ústavnému súdu. Pokiaľ tak sťažovateľ neurobil

(v lehote dvoch mesiacov), ústavný súd v takom prípade nemôže rozhodnúť inak, iba takúto

sťažnosť podľa odmietnuť ako podanú oneskorene.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48 ods. 2

uznesením krajského súdu sp. zn. z 8. februára 2011

Podstatou sťažnosti vo vzťahu k tejto jej časti je nesúhlas sťažovateľa so závermi

krajského súdu v reakcii na argumentáciu obsiahnutú v jeho sťažnosti podanej proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 26. januára 2011, v ktorej poukázal

na nezákonnosť jednotlivých dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, keď krajský súd

v napadnutom uznesení k tejto jeho námietke uviedol, že „v súčasnom štádiu konania mu

neprislúcha podrobne hodnotiť jednotlivé dôkazy vykonané v prípravnom konaní a ich

zákonnosť, pretože toto je úlohou súdu I. stupňa v rámci dokazovania vykonanom

na hlavných pojednávaniach“. Takéto vysporiadanie sa krajského súdu s jeho

argumentáciou považuje sťažovateľ za porušenie svojich v sťažnosti označených práv.

V nadväznosti na to je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že v konaní pred krajským

súdom bolo rozhodované o sťažnosti sťažovateľa proti prvostupňovému uzneseniu, ktorým

bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.

Preskúmaním napadnutého uznesenia krajského súdu vo vzťahu k sťažovateľovej

námietke ústavný súd zistil, že krajský súd sa s námietkou sťažovateľa o nezákonnosti

vykonania dôkazov uplatnenou v jeho sťažnosti vysporiadal ústavne akceptovateľným

spôsobom. Krajskému súdu totiž pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa proti

zamietajúcemu prvostupňovému uzneseniu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

neprislúchalo posudzovať námietky založené na takých dôvodoch, ako boli formulované

sťažovateľom, pretože tieto neboli relevantné pre rozhodnutie o väzbe. Tieto námietky bude

môcť posudzovať príslušný súd až pri meritórnom rozhodovaní v trestnej veci sťažovateľa.

Nezákonnosť vykonania dôkazov bude mať sťažovateľ možnosť namietať v priebehu

trestného konania uplatnením práva na obhajobu až do jeho právoplatného skončenia, teda

vrátane využitia riadnych opravných prostriedkov a v prípade závažných procesných

pochybení zásadného charakteru aj po jeho právoplatnom skončení využitím mimoriadneho

opravného prostriedku.

Vo svojej judikatúre ústavný súd zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa

obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,

pričom nesmie ísť o takú interpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá by bola arbitrárna

alebo zjavne neopodstatnená (, , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tomto prípade nezistil existenciu príčinnej

súvislosti medzi sťažnostnými námietkami sťažovateľa a tvrdeným zásahom do jeho

označených základných práv napadnutým uznesením krajského súdu sp. zn.

z 8. februára 2011, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol pri jej predbežnom prerokovaní

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Navyše ústavný súd poukazuje na to, že prostredníctvom sa

garantuje okrem iného aj právo na to, aby sa účastník konania mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom (z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta

porušenie práve tohto atribútu základného práva podľa ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej

vyplýva, že na rozhodovanie súdu o väzbe sa vzťahujú ustanovenia (príp.

ustanovenia čl. 5 dohovoru), ktoré zahŕňajú tak hmotné, ako aj procesné atribúty základného

práva na osobnú slobodu, a preto na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe sú aplikovateľné

len tieto špeciálne ustanovenia o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenia čl. 46 ods. 1

o práve na súdnu ochranu (napr. , ), príp. ustanovenia

tvoriace obsah základného práva podľa , ktoré sú zásadne aplikovateľné

len v konaní vo veci samej, t. j. v trestnom konaní v rámci konania a rozhodovania o vine

a treste.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

konštatoval, že sťažovateľ v súvislosti s uznesením krajského súdu namietal porušenie

takého svojho základného práva, ktoré na konanie a rozhodovanie o väzbe a jej ďalšom

trvaní nie je aplikovateľné, a preto k jeho porušeniu nemohlo dôjsť vzhľadom na nedostatok

príčinnej súvislosti medzi v sťažnosti označeným základným právom a namietaným

rozhodnutím.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je vo vzťahu

k namietanému porušeniu základného práva podľa potrebné odmietnuť

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (analogicky

napr. , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu stratilo už opodstatnenie, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti

(napr. žiadosť o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2011