Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 155/2011
PDF · 153.02 KB
No categories available
IV. ÚS 155/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť A. G., Z., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obvodného pozemkového
úradu T. v súvislosti s pozemkovými úpravami vykonanými v katastrálnom území Z.,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2011
doručená sťažnosť A. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie „Ústavného
zákona o nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva“ postupom Obvodného pozemkového
úradu T. (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) v súvislosti s pozemkovými úpravami
vykonanými na ňou v sťažnosti označených parcelách v katastrálnom území Z. Z obsahu
sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva
na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Sťažovateľka uvádza, že namieta „protiústavné konanie“ obvodného pozemkového
úradu, „ktorého sa dopustil pri pozemkových úpravách v katastrálnom území Z.“, keď bez
jej vyjadrenia, proti jej vôli a bez jej súhlasu nakladal s jej nehnuteľným majetkom
a previedol jej vlastníctvo na Slovenský pozemkový fond Bratislava, čím hrubo porušil jej
základné právo na ochranu vlastníctva.
Sťažovateľka poukazuje na to, že jej do dnešného dňa „nebolo doručené úradné
rozhodnutie o výsledkoch pozemkovej úpravy, ktoré musí mať predpísanú formu“. V júni
1995 jej bol síce doručený výpis z registra nového stavu, ale tento nepovažovala za úradnú
listinu, pretože nemala „príslušné razítko ani podpis... a navyše na tomto výpise je I., spol.
s r. o., B. a nie Obvodný pozemkový úrad“.
Sťažovateľka tvrdí, že sa o namietanom postupe, resp. o nevydaní rozhodnutia
obvodného pozemkového úradu dozvedela z prípisu Slovenského pozemkového fondu, ktorý
jej bol doručený 13. januára 2011, v ktorom ju „požiadal o stanovisko k bezodplatnému
prevodu spoluvlastníckeho podielu na oprávnenú osobu... a vzdania sa predkupného práva
u SPF podľa § 140 OZ“. Následne sťažovateľka požiadala o pomoc Ministerstvo
pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré jej odporučilo
riešiť vlastnícke vzťahy „cez správu katastra alebo právnikom“. Na jej opätovnú žiadosť,
v ktorej vyjadrila nespokojnosť s vybavením predchádzajúcej žiadosti, jej ministerstvo
oznámilo, že „konanie o pozemkových úpravách bolo vykonané v súlade so zákonom
a v júni 1995 spolu s ostatnými známymi vlastníkmi – účastníkmi pozemkových úprav...
prevzala výpis z registra nových pozemkov a v zákonnej lehote... nepodala žiadnu
námietku“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že
„Obvodný pozemkový úrad T..., predstaviteľ štátnej správy, ktorý realizoval pozemkové
úpravy vykonal tieto pozemkové úpravy v prípade A. G. v rozpore s Ústavným zákonom
SR...“. Sťažovateľka taktiež požiadala o ustanovenie advokáta na svoje zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa čl. 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde však sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v relevantnom čase
(ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“):
1) Pozemkový úrad doručí projekt pozemkových úprav združeniu účastníkov
a zverejní ho v obci (jej časti) na vhodnom mieste. Súčasne doručí každému účastníkovi,
ktorého pobyt je známy, výpis z rozdeľovacieho plánu.
2) Účastníci a združenie účastníkov môžu podať pozemkovému úradu proti projektu
pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu námietky do 30 dní od ich zverejnenia
alebo doručenia.
3) Ak nie sú podané námietky, pozemkový úrad projekt pozemkových úprav schváli.
4) Pozemkový úrad prerokuje podané námietky do 30 dní odo dňa ich doručenia
so združením účastníkov a účastníkmi. Ak sa námietky pri prerokúvaní nevybavia,
pozemkový úrad ich predloží na rozhodnutie ministerstvu, ktoré o nich rozhodne, a to tak,
že námietkam nevyhovie a projekt schváli alebo vyhovie a vráti projekt pozemkových úprav
pozemkovému úradu na prepracovanie...
6) Rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav (odsek 3 a 4) je konečné
a oznamuje sa verejnou vyhláškou.
7) Účastník môže podať na súde žalobu o preskúmanie rozhodnutia o schválení
projektu pozemkových úprav podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľka nepodala podľa § 13 ods. 2 zákona
č. 330/1991 Zb. námietky proti projektu pozemkových úprav (čo zo sťažnosti aj vyplýva),
obvodný pozemkový úrad postupoval správne, keď tento projekt schválil. Štandardný
a zákonu zodpovedajúci bol aj postup obvodného pozemkového úradu pri oboznámení
sťažovateľky s pozemkovými úpravami. Napokon sťažovateľka ako účastníčka konania
mala podľa § 13 ods. 7 zákona č. 330/1991 Zb. možnosť podať na všeobecnom súde žalobu
o preskúmanie rozhodnutia obvodného pozemkového úradu podľa § 247 až 250k
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v relevantnom čase, čo je okolnosť, ktorá
vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z citovaného čl. 127 ústavy vylučuje
právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o tejto sťažnosti.
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto
každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému
súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza
právomoci ústavného súdu (I. ÚS 189/07).
Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľkou
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky nie je
daná jeho právomoc, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Navyše možno dodať, že sťažnosť bola podaná zjavne po lehote ustanovenej v § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť
od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,
pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol
o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno
zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde to nedovoľuje.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 5. apríla 2011 (podaná na poštovú prepravu
1. apríla 2011). K namietanému konaniu obvodného pozemkového úradu došlo v júli 1995.
Je teda zrejmé, že lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (t. j. dva mesiace)
na podanie sťažnosti ústavnému súdu jednoznačne uplynula dávno pred jej podaním.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky (vrátane žiadosti o ustanovenie advokáta na jej zastupovanie v konaní pred
ústavným súdom).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2011