Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 161/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. D., t. č. vo väzbe, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a 2,

ods. 2 a čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 a čl. 17 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 1 T

66/2007 z 15. novembra 2007, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. marca 2011

doručené podanie J. D., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť

podľa článku 127 ods. 1 “, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že

ním namieta porušenie svojich základných práv podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 2 a čl. 40 ods. 5 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 a čl. 17

dohovoru rozsudkom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T

66/2007 z 15. novembra 2007 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Z podania sťažovateľa a priloženej dokumentácie vyplýva, že namietaným

rozsudkom okresného súdu bol sťažovateľ uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa na skutkovom základe

uvedenom v tomto rozsudku, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch

rokov, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní troch

rokov. Strany konania nepodali proti namietanému rozsudku okresného súdu odvolanie,

a preto nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2007.

Sťažovateľ tvrdí, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 15. novembra

2007, ako aj postupom orgánov činných v trestnom konaní v jeho veci, ktorý predchádzal

vydaniu namietaného rozsudku, došlo k porušeniu ním označených základných práv podľa

a listiny, ako aj práva podľa dohovoru v spojení s porušením a

dohovoru, pričom poukazuje na konkrétne nedostatky, ku ktorým v priebehu jeho trestného

stíhania malo dôjsť.

Ku skutočnosti, že nepodal odvolanie proti namietanému rozsudku okresného súdu,

sťažovateľ uvádza: „moja advokátka ktorá ma v tom čase zastupovala ma odvádzala od

odvolania.“

Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ podal 25. februára 2010 návrh na povolenie

obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , ktorý okresný súd

uznesením č. k. -41 z 26. augusta 2010 zamietol, „pretože nezistil dôvody

obnovy konania podľa “. Proti označenému uzneseniu okresného súdu

podal sťažovateľ a jeho obhajca sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. zo 6. októbra 2010 tak, že ju

zamietol.

Sťažovateľ podal proti namietanému rozsudku okresného súdu tiež dovolanie,

o ktorom (na základe zistenia, že nepodal proti dovolaním napadnutému rozsudku

okresného súdu odvolanie, pozn.) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

sp. zn. z 5. januára 2011 tak, že ho odmietol s poukazom na prvú vetu § 372

, podľa ktorej oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu

podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný

prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

Sťažovateľ sa popri návrhu na vyslovenie porušenia ním označených základných

práv podľa , listiny a dohovoru namietaným rozsudkom okresného súdu domáha aj

toho, aby ústavný súd tento rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obžaloby, príp. nariadil

„nové súdne konanie v trestnej veci“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa

a čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 2 a čl. 40 ods. 5 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v spojení s čl. 1 a čl. 17 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 15. novembra 2007.

Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní je predovšetkým preskúmať, či

existujú dôvody na odmietnutie sťažnosti vyplývajúce z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Proti namietanému rozsudku okresného súdu bol sťažovateľ oprávnený podať

odvolanie, o ktorom by bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc

ústavného súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa. V okolnostiach prípadu je irelevantná

argumentácia sťažovateľa, že odvolanie nepodal z dôvodu, že ho od toho „odrádzala“ jeho

právna zástupkyňa. Z hľadiska ďalšieho postupu ústavného súdu je podstatnou skutočnosť,

že sťažovateľ nevyužil oprávnenie podať proti namietanému rozsudku okresného súdu

riadny opravný prostriedok – odvolanie; táto skutočnosť totiž zakladá podľa § 25 ods. 2

dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci

ústavného súdu.

Ďalšou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že namietaný rozsudok okresného

súdu nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2007, pričom sťažovateľ sťažnosť ústavnému

súdu doručil až 29. marca 2011, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3

.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci, ako aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2011