Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 175/2011
PDF · 169.16 KB
No categories available
II. ÚS 175/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. J. H.,
B., vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku
zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7 CoE 17/2010-56 z 30. júla
2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. decembra 2010 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka),
ktorou namietala porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu
majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Nitre
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 CoE 17/2010-56 z 30. júla 2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynul tento skutkový stav:
«Sťažovateľ je právnickou osobou, založenou podľa slovenského práva; v rámci
svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.
Na základe zmluvy o úvere (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 21.12.2007 poskytol
sťažovateľ dlžníkovi meno, priezvisko: A. K., dátum narodenia:..., bytom J. (ďalej len
„dlžník“) úver vo výške 464,71 Eur. Zmluva o.i. obsahovala ustanovenia týkajúce sa
povinnosti dlžníka z tohto úverového vzťahu t.j. povinnosť vrátiť sumu poskytnutého úveru a
ďalšie poplatky. Dlžník bol povinný uhrádzať sťažovateľovi poskytnutý úver v 12-ich
mesačných splátkach v sume 75,68 Eur mesačne od 20.01.2008.
Dlžník neuhradil niekoľko po sebe idúcich splátok, čím sa dostal do omeškania so
splácaním úveru, čím sa stal v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, úver
okamžite splatný. Sťažovateľ opakovane vyzval dlžníka k úhrade úveru. Dlžník neuhradil
dlžnú čiastku, preto sťažovateľ zahájil rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom
zriadeného zriaďovateľom S. a.s., so sídlom B. v súlade s rozhodcovskou dohodou
uzatvorenou medzi sťažovateľom a dlžníkom.
Dňa 07.08.2008 sa stal rozhodcovský nález rozhodcovského súdu vykonateľný. Tento
rozhodcovský nález má povahu exekučného titulu.
Dňa 23.09.2008 bola spísaná pred súdnym exekútorom zápisnica (alebo návrh)
oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne na základe poverenia
udeleného Okresným súdom Topoľčany (ďalej len „Okresný súd“) dňa 06.11.2008 začal
nútený výkon rozhodnutia, t.j. exekúcia.
Súdny exekútor doručil dňa 29.05.2009 Okresnému súdu návrh povinného na
zastavenie exekúcie. Okresný súd ako súd vecne a miestne príslušný na rozhodovanie
o exekučnej agende zahájil konanie o zastavení exekúcie, následne exekučné konanie bez
akéhokoľvek dokazovania, či predchádzajúcej výzvy k vyjadreniu sa účastníkom k návrhu
uznesením zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 7Er 759/2008-42 zastavil.
Sťažovateľ podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti uzneseniu Okresného
súdu.
Krajský súd v Nitre (ďalej len „Krajský súd“) ako súd odvolací uznesením zo dňa
30.07.2010 potvrdil uznesenie Okresného súdu zo dňa 31.03.2010 ako vecne a právne
správne.»
Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jej
právo na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu majetku
zaručené v čl. 1 dodatkového protokolu. Sťažovateľka v sťažnostiach podrobne uviedla
okolnosti, ktoré podľa jej názoru znamenajú porušenie označených práv. Za tieto považuje
predovšetkým skutočnosť, že došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti
konania, keď Okresný súd Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) z podnetu
dlžníka/povinného začal konanie o zastavení exekúcie, pričom pred začatím tohto konania
ani v jeho priebehu nedal možnosť účastníkom exekučného konania vyjadriť sa k začatiu
konania o zastavení exekúcie. Sťažovateľka namietala aj skutočnosť, že okresný súd
v priebehu konania o zastavení exekúcie opätovne preskúmal exekučný titul a súvisiace
doklady, teda vykonal dokazovanie, ku ktorému došlo bez znalosti vôle účastníkov konania,
keďže im nebol daný priestor na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom, resp. možnosť
navrhnúť nové dôkazy.
Podľa názoru sťažovateľky v posudzovanom prípade došlo aj k zásahu do jej práva
pokojne užívať majetok zo strany štátneho orgánu tým, že okresný súd a krajský súd
exekúciu zastavili, čím znemožnili nútený výkon práva, na ktorý jej vznikol nárok na
základe zmluvy o úvere. Okresný súd, ako aj krajský súd podľa sťažovateľky neoznačili
ochraňovaný verejný záujem, ktorý by odôvodňoval zásah do vykonávacieho konania,
ktorým je zastavenie exekúcie.
Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1
dodatkového protokolu, poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva a ústavného súdu.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný
súd vydal tento nález:
„1. Základné právo spoločnosti P., s.r.o. na spravodlivý proces vyplývajúce z článku
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a na ochranu majetku
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bolo porušené uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7CoE 17/2010-56 zo dňa
30.07.2010.
2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7CoE 17/2010-56 zo dňa 30.07.2010
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva spoločnosti P., s.r.o. primerané
finančné zadosťučinenie v peniazoch v sume 1426,35 Eur (42970,22 Sk), ktoré mu zaplatí
krajský súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...
4. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť spoločnosti P., s.r.o. trovy právneho
zastúpenia v sume 153,18 EUR s DPH (za dva úkony právnej služby každý za 76,59 EUR
s DPH) na účet právneho zástupcu J. H., advokáta... do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového
protokolu uznesením krajského súdu č. k. 7 CoE 17/2010-56 z 30. júla 2010, ktorým bolo
v rámci odvolacieho konania potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 7 Er 759/2008-42
z 31. marca 2010 o zastavení exekučného konania.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré
považuje za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom
a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
Sťažovateľka namietala, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jej
právo vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to tým, že okresný súd z podnetu
dlžníka/povinného začal konanie o zastavení exekúcie, pričom účastníkom exekučného
konania neposkytol priestor vyjadriť sa k začatiu konania o zastavení exekúcie. K porušeniu
označeného práva došlo podľa sťažovateľky aj tým, že okresný súd v priebehu konania
o zastavení exekúcie vykonal dokazovanie z vlastného podnetu a bez znalosti a vôle
účastníkov konania, pričom týmto nedal priestor na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom
ani možnosť navrhnúť nové dôkazy. Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd, ako aj
krajský súd svojimi rozhodnutiami „prelomili“ právnu istotu účastníkov exekučného
konania nastolenú vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj legitímne očakávanie
sťažovateľky užívať svoj majetok – exekvovateľnú pohľadávku.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky skúmal, či ochranu
jej práva, porušenie ktorého namieta, neposkytujú všeobecné súdy na základe opravných
prostriedkov jej dostupných, ktoré možno považovať za účinné právne prostriedky nápravy.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že v uvedenom prípade sťažovateľka
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpala všetky právne prostriedky, ktoré jej
zákon na ochranu jej základných práv a slobôd v systéme všeobecného súdnictva účinne
poskytuje, keďže nepodala dovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, a to
napriek tomu, že sťažovateľkou v sťažnosti uvádzané dôvody predstavujú dovolací dôvod
podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Podľa citovaného
ustanovenia dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ak teda
prvostupňový súd v označenej veci podľa tvrdenia sťažovateľky neposkytol účastníkom
konania možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom ani im nedal možnosť navrhnúť nové
dôkazy, ktoré by rozhodnutie o zastavení exekúcie zvrátili, potom exekučný súd, a teda aj
krajský súd namietaným uznesením odňali sťažovateľke možnosť konať pred súdom [§ 237
písm. f) OSP].
Vzhľadom na to, že sťažovateľka napriek uvedeným skutočnostiam dovolanie
v uvedenej veci nepodala, ústavný súd vychádzajúc zo svojej subsidiárnej právomoci
sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2
Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku sp. zn.
3 Cdo 164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod
č. R 58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.
V súvislosti s napadnutým uznesením krajského súdu sťažovateľka vo svojej
sťažnosti namietala aj porušenie práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu. Z obsahu
sťažnosti vyplýva, že podstatou porušenia označeného práva je nesúhlas sťažovateľky
so zastavením exekučného konania, čím podľa jej názoru došlo k zásahu do pokojného
užívania majetku sťažovateľky, resp. k zbaveniu jej vlastníctva.
Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení
s uznesením okresného súdu dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia
krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že ním došlo k zásahu do práva
sťažovateľky pokojne užívať majetok zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu. Všeobecné
súdy svojím postupom aplikovali zákony podľa ich obsahu (v danom prípade predovšetkým
ustanovenia Exekučného poriadku) a rozhodovali v zmysle ustálenej judikatúry
formulovanej najvyšším súdom.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi označeným právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu, porušenie ktorého
sťažovateľka namieta, a napadnutým uznesením krajského súdu, preto prichádzalo do úvahy
odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2011