Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 156/2011
PDF · 149.65 KB
No categories available
I. ÚS 156/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. M., N., zastúpenej JUDr. J. Š., konateľom a advokátom
obchodnej spoločnosti Š., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej práva na slobodu a
osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Prezídia Policajného
zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010
o zadržaní, ako aj jemu predchádzajúcim postupom a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. M. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2011
doručená sťažnosť M. M., N., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. J. Š., konateľom
a advokátom obchodnej spoločnosti Š., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej práva
na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ďalej
len „Prezídium Policajného zboru“) ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010 o zadržaní, ako aj jemu
predchádzajúcim postupom.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke bolo vznesené obvinenie
uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru sp. zn. PPZ-327/BOK-ZA-2010
z 8. marca 2011 pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 a 2 písm. a) a 4
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.
Sťažovateľka bola zadržaná podľa § 86 ods. 1 Trestného poriadku 6. apríla 2011
o 13.00 h, keď bola súčasne obmedzená jej osobná sloboda. Podľa sťažovateľky
predpoklady jej zákonného zadržania, a to existencia konkrétnych okolností odôvodňujúcich
niektorý dôvod väzby a neodkladnosť veci, ktorá nedovoľuje rozhodnutie o väzbe zadovážiť
vopred, „od samého začiatku preukázateľne chýbali“. Sťažovateľka bola zadržaná
policajným orgánom „hneď po vstupe do budovy polície v Nitre, kde... sa dostavila dňa 6.
4. 2011 o 13,00 hod na výsluch aj so svojím obhajcom“, pričom k jej zadržaniu došlo ešte
pred jej vypočutím. Z uvedeného podľa názoru sťažovateľky vyplýva, že „vec nemala
neodkladnú povahu, pričom policajný orgán mal v skutočnosti dostatok možností zadovážiť
rozhodnutie o väzbe vopred a oveľa skôr, než došlo k... zadržaniu“. Týmto postupom
policajný orgán porušil právo sťažovateľky na osobnú slobodu.
Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že postup policajných orgánov bol aj v rozpore
s čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ k začatiu jej trestného stíhania došlo uznesením
vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Nitre ČVS: KRP-231/OEK-NR-2010 z 8. novembra 2010, pričom následne opatrením
prezidenta Policajného zboru sp. zn. PPZ-BOK-Z-941/2010 z 20. decembra 2010 bola
určená príslušnosť k vyšetrovaniu tejto veci pre Prezídium Policajného zboru. Uvedeným
postupom došlo podľa sťažovateľky neoprávnene a v rozpore s § 17 Trestného poriadku
k nezákonnému odňatiu jej veci príslušnému vyšetrovateľovi.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom,
v ktorom vysloví:
„1/ že rozhodnutím policajného orgánu zo dňa 6. 4. 2011 ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-
2010 o mojom zadržaní podľa § 86 ods. 1 Tr. poriadku bolo porušené moje základné právo
obvinenej na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd
2/ postupom Prezídia Policajného zboru SR pri zmene príslušného vyšetrovateľa
a prevzatí veci ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010 na ďalšie vyšetrovanie bolo porušené moje
základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak
ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na
základe postupu stanoveného zákonom:
c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný
súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne
považované za potrebné za účelom zabránenia spáchania trestného činu alebo úteku po jeho
spáchaní.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 86 ods. 1 Trestného poriadku ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71
a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže policajt
obvineného zadržať predbežne sám. Zadržaného obvineného policajt bez meškania
oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ho. Súčasne je povinný vykonané zadržanie
prokurátorovi bez meškania oznámiť a odovzdať mu rovnopis zápisnice, ktorú spísal pri
zadržaní, ako aj ďalší spis na rozhodnutie o podaní návrhu na vzatie do väzby. Návrh sa
musí podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín od zadržania odovzdaný
súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.
Sťažovateľka namieta, že policajné orgány porušili jej označené práva podľa
dohovoru tým, že nezákonne obmedzili jej osobnú slobodu 6. apríla 2011, a súčasne došlo
opatrením prezidenta Policajného zboru sp. zn. PPZ-BOK-Z-941/2010 z 20. decembra 2010
k neoprávnenému odňatiu jej veci príslušnému vyšetrovateľovi Úradu justičnej
a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre a určeniu
príslušnosti úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučné príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor.
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci
vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry považuje podnet, ako aj opakovaný
podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany
základných práv vrátane tých práv, ktoré uplatnil sťažovateľ (m. m. IV. ÚS 330/04,
Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne vyslovuje právny názor, že vynechanie
podnetu a opakovaného podnetu ako prostriedkov nápravy uplatňovaných v rámci sústavy
orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní
pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo
vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať
opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných
alebo faktických prekážok zákonného postupu orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj
pred začatím trestného stíhania (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).
Ústavný súd upozorňuje aj na svoj ďalší ustálený právny názor, podľa ktorého je
trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci
vykonávania úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany
orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia.
Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce
porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho
priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 197/08).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľka namietala
nezákonnosť postupu policajných orgánov pri jej zadržaní 6. apríla 2011, ktoré sa malo
podľa jej tvrdení udiať bez splnenia zákonných predpokladov uvedených v § 86 ods. 1
Trestného poriadku, ako aj nezákonnosť postupu policajných orgánov, pokiaľ bola jej vec
neoprávnene odňatá príslušnému vyšetrovateľovi Úradu justičnej a kriminálnej polície
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre a pridelená Prezídiu Policajného zboru,
bola oprávnená požiadať orgány prokuratúry o preskúmanie postupu označených orgánov
prostredníctvom podnetu a opakovaného podnetu, čo predstavuje podľa názoru ústavného
súdu účinný prostriedok ochrany základných práv (mutatis mutandis IV. ÚS 330/04,
IV. ÚS 212/08). Sťažnosť sťažovateľky bolo preto potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. apríla 2011