Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 189/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. P., Advokátska

kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 17

ods. 2 a 5 a práva zaručeného Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. vo veci žiadosti o prepustenie z väzby

podanej 23. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra

2010 doručená sťažnosť P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva zaručeného a 5 (ďalej len

„ústava“) a práva zaručeného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci žiadosti o prepustenie z väzby

podanej 23. septembra 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že voči sťažovateľovi bolo vedené

na Okresnom súde Michalovce (ďalej len „okresný súd“) väzobné trestné stíhanie pre

„dvojnásobný“ prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)

v znení neskorších predpisov. Okresný súd

rozsudkom sp. zn. z 5. augusta 2010 uznal sťažovateľa vinným a odsúdil ho

na nepodmienečný trest odňatia slobody. Sťažovateľ napadol toto rozhodnutie okresného

súdu odvolaním z 18. augusta 2010, na základe čoho bola trestná vec sťažovateľa

predložená krajskému súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 23. septembra 2010 podal žiadosť o prepustenie

z väzby na slobodu, ktorú „z nevedomosti“ adresoval okresnému súdu, pričom tento ju

27. septembra 2010 postúpil krajskému súdu ako príslušnému na jej prerokovanie

a rozhodnutie.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa ku dňa spísania sťažnosti nebolo o predmetnej

žiadosti rozhodnuté, pričom odo dňa jej podania uplynulo „už 47 dní“ a „túto lehotu

nemožno považovať za akceptovateľnú, a to najmä z hľadiska požiadavky neodkladnosti

rozhodovania o takejto žiadosti“.

Uvedenú situáciu považuje sťažovateľ za porušenie svojho základného práva

garantovaného a 5 a práva garantovaného dohovoru.

Na základe týchto argumentov sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho

sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2

a 5 a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. vo veci žiadosti o prepustenie z väzby podanej 23. septembra

2010, prikázal krajskému súdu, aby vo veci tejto žiadosti „konal a obvineného P. K.

prepustil z väzby na slobodu“, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie a 5 a

dohovoru.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd konštatoval, že v ustanovení

a 5 garantujúcom právo na osobnú slobodu je obsiahnuté aj právo

obvineného iniciovať konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby

a nariadil prepustenie obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe

dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania. Obsah označeného

ustanovenia korešponduje právam vyplývajúcim z dohovoru

(napr. , , , ).

Pri preskúmaní sťažnosti ústavný súd zistil, že podaniu žiadosti sťažovateľa

o prepustenie na slobodu z 23. septembra 2010 predchádzala jeho žiadosť o prepustenie

na slobodu, ktorú podal na hlavnom pojednávaní okresného súdu konanom 5. augusta 2010.

Túto žiadosť odôvodnil sťažovateľ tým, že „si potrebuje na slobode vybaviť svoje pracovné

záležitosti, kde mieni následne zo slobody nastúpiť výkon trestu, ktorého uloženie v danej

trestnej veci očakáva, pričom sa nemieni vyhýbať výkonu tohto trestu“.

Okresný súd o predmetnej žiadosti rozhodol uznesením sp. zn.

z 5. augusta 2010, ktorým podľa ustanovení Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol žiadosť ako

nedôvodnú. Okresný súd vychádzal zo svojich záverov, v rámci ktorých skonštatoval, že

u sťažovateľa stále trvajú dôvody väzby v zmysle ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) a c)

. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že u sťažovateľa je

dôvodná obava v zmysle ustanovenia daná

skutočnosťou, že „obžalovaný sa opakovane nedostavil na hlavné pojednávanie, pričom mu

nebolo možné doručovať ani predvolania, nakoľko tento napriek vedomosti o trestnom

stíhaní si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, kde neoznámil polícii, prokuratúre ani

súdu zmenu miesta pobytu, pričom musel byť na tohto vydaný príkaz na zatknutie, ktorý bol

realizovaný až dňa 23.7.2010“. Takisto okresný súd poukázal na okolnosť, že sťažovateľ

bol v minulosti „viackrát súdne trestaný, kde trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia“, ktorá podľa názoru okresného súdu zakladala dôvodnú obavu

v zmysle ustanovenia , a to z „pokračovania

v páchaní trestnej činnosti“.

Uznesenie okresného súdu z 5. augusta 2010 nadobudlo v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. právoplatnosť 8. septembra 2010.

V zmysle ustanovenia ak bola žiadosť obvineného

o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné

dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

V sťažovateľovom prípade rozhodnutie o žiadosti z 5. augusta 2010 nadobudlo

právoplatnosť 8. septembra 2010. Novú žiadosť o prepustenie na slobodu (s výnimkou

prípadu, že by nová žiadosť obsahovala nové, odlišné dôvody) mohol sťažovateľ opakovať

až po uplynutí lehoty 30 dní od uvedeného dátumu právoplatnosti, teda po dátume

8. október 2010. Toto právo poskytované príslušným ustanovením

sťažovateľ aj využil a po uplynutí označenej lehoty 2. novembra 2010 predložil krajskému

súdu ďalšiu žiadosť o prepustenie na slobodu, ku ktorej pripojil aj návrh na nahradenie

väzby poskytnutím písomného sľubu sťažovateľa a dohľadom probačného a mediačného

úradníka v zmysle ustanovení a . Krajský súd

vo veci uvedenej žiadosti a návrhov rozhodol, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 79 ods. 3

požadujúce urýchlené rozhodovanie, a to uznesením sp. zn.

z 10. novembra 2010, ktorým žiadosť o prepustenie na slobodu zamietol,

písomný sľub sťažovateľa neprijal a neakceptoval ani ponúkanú náhradu väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka.

Pokiaľ ide o sťažovateľovu žiadosť o prepustenie na slobodu z 23. septembra 2010

(podanú pred uplynutím spomínanej lehoty 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

o predchádzajúcej žiadosti z 5. augusta 2010), túto sťažovateľ založil predovšetkým

na argumentácii o zaujatosti „orgánov prípravného a súdneho konania“. Ďalej sťažovateľ

v žiadosti na jednej strane bez bližšieho zdôvodnenia tvrdil, že dôvody väzby zanikli,

na druhej strane predložil tomu protirečivé tvrdenie, že dôvody väzby v jeho prípade

od počiatku „nemali žiaden reálny základ“. Ústavný súd konštatuje, že vo svojej podstate

odôvodnenie tejto žiadosti sťažovateľa neobsahovalo žiadne skutočnosti relevantného

charakteru, ktoré by zakladali možnosť preskúmania opodstatnenosti ďalšieho trvania väzby

v sťažovateľovom prípade. Vzhľadom na uvedené nebolo povinnosťou krajského súdu

zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o prepustenie na slobodu podanou 23. septembra 2010,

teda pred uplynutím spomínanej zákonnej lehoty 30 dní limitujúcej právo obvineného

k iniciovaniu väzobného konania podľa . Táto žiadosť totiž

neobsahovala tie „iné dôvody“, ktoré by zakladali zákonom predvídanú výnimku

umožňujúcu preskúmanie takejto žiadosti.

Ústavný súd považoval za potrebné vyjadriť sa nad rámec aj k tej skutočnosti, že

k žiadosti o prepustenie na slobodu z 23. septembra 2010 priložil sťažovateľ aj návrh

na nahradenie väzby poskytnutým písomným sľubom a dohľadom probačného

a mediačného úradníka, o ktorom nebolo zo strany krajského súdu rozhodnuté. Tento

rozhodoval o rovnakom návrhu až na základe nového podania sťažovateľa z 2. novembra

2010. Námietku v naznačenom smere však sťažovateľ v sťažnosti neformuloval a ústavný

súd sa vzhľadom na svoju viazanosť petitom sťažnosti v zmysle ustanovenie § 20 ods. 3

prihliadnuc tiež na skutočnosť kvalifikovaného právneho

zastúpenia sťažovateľa touto otázkou zaoberať nemohol.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v zmysle

posúdil ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd vzhľadom na svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2011