Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 189/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., L., t. č. vo výkone trestu H., zastúpeného advokátkou

JUDr. Z. T., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

nezávislým a nestranným súdom zaručeného v

postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a vo veci namietaného

porušenia základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného v čl. 47 ods. 3

postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2011 faxom a 31. januára 2011 poštou doručená sťažnosť M. Š., L., t. č. vo výkone trestu H.

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci nezávislým a nestranným súdom zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a vo veci namietaného porušenia

základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného v

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

bol sťažovateľ rozsudkom z 25. marca 2010 v prvom výroku uznaný vinným z obzvlášť

závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy a súčasne bol druhým výrokom

rozsudku uznaný vinným aj zo zločinu lúpeže v štádiu prípravy vo forme spolupáchateľstva

s odsúdeným L. B., pričom za tieto skutky bol sťažovateľ odsúdený na 25 rokov trestu

odňatia slobody. V dôsledku odvolania podaného sťažovateľom krajský súd rozsudkom

sp. zn. zo 14. októbra 2010 zrušil rozhodnutie okresného súdu v časti

týkajúcej sa sťažovateľa, a to tak, že sťažovateľa oslobodil spod obžaloby pre skutok „...

právne posúdený v obžalobe ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štúdiu

pokusu...“ a súčasne ho uznal vinným iba pre zločin lúpeže v štádiu prípravy, za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov. Rozsudok krajského súdu bol právnej

zástupkyni sťažovateľa doručený 29. novembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu vyjadruje svoje presvedčenie, že

jeho trestná vec tak v konaní pred okresným súdom, ako aj v konaní pred krajským súdom

„nebola prejednávaná nezávislým a nestranným súdom“, a to z týchto dôvodov:

Podľa sťažovateľa mal obžalobu v uvedenom trestnom konaní zastupovať prokurátor

Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“), a nie „prokurátor úradu

špeciálnej prokuratúry“, pretože obžaloba v jeho trestnej veci bola okresnému súdu podaná

prokurátorom krajskej prokuratúry 10. júla 2009, t. j. ešte v čase pred účinnosťou zákona

č. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o špecializovanom trestnom súde“), ktorý nadobudol účinnosť

17. júla 2009, pričom podľa sťažovateľa tento nedostatok nebol napravený okresným súdom

ani krajským súdom, v dôsledku čoho malo byť porušené jeho základné právo zaručené

v .

Podľa sťažovateľa jeho základné právo na spravodlivý proces bolo porušené aj tým,

že obidva súdy, t. j. tak okresný súd, ako aj krajský súd rozhodli na základe nezákonného

dôkazu, za ktorý sťažovateľ považuje výpoveď svedka Mgr. M., pričom sťažovateľ toto

svoje presvedčenie odôvodňuje tým, že zápisnica z výsluchu tohto svedka nebola

v prípravnom konaní svedkom podpísaná, pričom v štádiu konania pred súdom „tento

podpis na zápisnici bol doplnený“, pričom sťažovateľ ďalej uviedol: „ani v jednom

zdôvodnení rozsudku, mi nebola vysvetlená táto (záhada), pričom tvrdím, že zrejme touto

okolnosťou, teda nezákonným nahliadnutím do spisu sa stala zmena vo výpovedi tohto

svedka, ktorý absolútne po údajnom spáchaní skutku pri výpovedi svedka, neuviedol

závažné okolnosti o vražde, pričom o 16 mesiacov pred Okresným súdom v Nitre, si zrejme

náhodou na takúto závažnú okolnosť spomenul. ...

Nakoľko súdy vôbec nevysvetlili, ako došlo k podpisu na zápisnici Mgr. M.,

je potrebné brať výpoveď tohto svedka, ako nezákonnú a nie je možné ju brať do úvahy

v zmysle . Je dôležité o postavení tohto svedka uviesť aj tú skutočnosť, že

Mgr. M., bol osobne a aktívne orgánom činným v trestnom konaní, iniciatívne a vlastnou

aktivitou s neb. príslušníkom polície R. V., vytvárali podmienky a navodenie situácie so

snahou, aby bol zločin spáchaný, resp. aspoň dovedený do štádia trestnosti a z toho dôvodu

ide o exces z hraníc a pravidiel, v ktorých sa trestné konanie realizuje. V dôsledku toho, sú

dôkazy takýmto spôsobom získané od počiatku nezákonné a v trestnom konaní

nepoužiteľné.“

Okrem toho sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že jeho základné právo na spravodlivé

súdne konanie zaručené v bolo postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené aj tým, že pri výpovedi svedkyne Albertovej, ako

aj pri výpovediach iných svedkov okresný súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 264

ods. 1 a 2 , podľa ktorého ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od

svojej skoršej výpovede, môže mu byť zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na

vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach tak, aby súd mohol posúdiť hodnovernosť

a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Napokon sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta aj to, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené aj jeho

základné právo na rovnosť účastníkov v konaní zaručené v , k porušeniu

ktorého malo dôjsť tým, že okresný súd na pojednávaniach konaných 12. januára 2010

a 11. februára 2010 nerešpektoval, resp. nevyhovel jeho návrhom na vypočutie svedkov,

zatiaľ čo v tomto smere okresný súd podľa sťažovateľa plne vyhovel návrhom obžaloby.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Nitra v konaní , Krajský súd Nitra v konaní ,

porušili ústavné právo M. Š... na prejednanie svojej trestnej veci na nezávislom a

nestrannom súde zaručenom v SR.

Okresný súd Nitra v konaní porušil ústavné právo M. Š... na právo

rovnosti účastníkov v prejednávaní jeho trestnej veci, zaručenom SR.

Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre sú povinní uhradiť M. Š. trovy právneho

zastúpenia vo výške 261,82 € do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu k rukám právnej

zástupkyne JUDr. Z. T.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie jeho

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (bod 1) a postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (bod 2), a to tým, že v konaní pred oboma

súdmi zastupoval obžalobu prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, pričom podľa

sťažovateľa ju mal zastupovať prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý aj podal obžalobu,

a tiež tým, že obidva súdy rozhodli podľa sťažovateľa aj na základe nezákonných dôkazov.

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. aj

z dôvodu, že okresný súd podľa sťažovateľa pri vykonávaní dôkazov nepostupoval v súlade

s (bod 1). Napokon sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu

v označenom konaní bolo porušené aj jeho základné právo na rovnosť účastníkov v konaní

zaručené v , k porušeniu ktorého malo dôjsť v dôsledku tohto, že

okresný súd nevykonal všetky sťažovateľom navrhované dôkazy, pričom naopak v tomto

smere rešpektoval všetky návrhy obžaloby (bod 1).

1. K namietanému postupu okresného súdu

V súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

sťažovateľ namieta, že jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46

ods. 1 bolo porušené tým, že okresný súd pochybil, keď pripustil, aby obžalobu

v označenom trestnom konaní zastupoval prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, a nie

prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý podal obžalobu, a tiež tým, že okresný súd rozhodol

na základe nezákonných dôkazov, ako aj tým, že pri vykonávaní dôkazov nepostupoval

v súlade s . V súvislosti s postupom okresného súdu sťažovateľ

namieta aj porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47

ods. 3 , k porušeniu ktorého malo dôjsť tým, že okresný súd nerešpektoval všetky

návrhy sťažovateľa na vykonanie dôkazov.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých v súvislosti s napádaným postupom okresného súdu sťažovateľ

namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania

postupu, ako aj rozhodnutia okresného súdu vydaného v konaní vedenom pod sp. zn.

využitím riadneho opravného prostriedku, a to odvolania, ktoré sťažovateľ

napokon (ako to vyplýva aj zo sťažnosti) aj účinne využil. Na základe sťažovateľom

podaného odvolania by sa krajský súd v rozsahu svojho preskúmavacieho revízneho

oprávnenia musel vo vzťahu k rozsudku okresného súdu, ako aj k postupu, ktorý jeho

vydaniu predchádzal, v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi

argumentmi, aké sťažovateľ na adresu tohto rozhodnutia a postupu okresného súdu uvádza

aj v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k okresnému súdu) už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2

).

2. K namietanému postupu krajského súdu

V súvislosti s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

sťažovateľ namieta porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v , a to jednak z dôvodu, že krajský súd nenapravili procesné pochybenie

okresného súdu spočívajúce v tom, že v trestnej veci sťažovateľa obžalobu nezastupoval

prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý podal obžalobu, ale ju podľa sťažovateľa nesprávne

zastupoval prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry (bod 2.1), a jednak aj tým, že krajský

súd rovnako, ako aj okresný súd rozhodol na základe nezákonných dôkazov (bod 2.2).

2.1 V súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa zastupovania obžaloby v jeho

trestnej veci prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry ústavný súd poukazuje na

ustanovenie , ktoré bolo do včlenené

s účinnosťou od 17. júla 2009 zákonom o špecializovanom trestnom súde (ďalej len

„ v rozhodnom znení“), podľa ktorého pôsobnosť špecializovaného

trestného súdu sa vzťahuje na trestný čin úkladnej vraždy, pričom pre tento skutok bol

sťažovateľ v označenom konaní tiež trestne stíhaný.

Zákonom o špecializovanom trestnom súde bolo do s účinnosťou

od 17. júla 2009 včlenené aj prechodné ustanovenie ) ods. 2 ,

podľa ktorého na konanie vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti špecializovaného trestného

súdu, v ktorých bola podaná obžaloba, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo

návrh na uloženie ochranného opatrenia pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na iný

ako špeciálny súd, je príslušný súd určený podľa § 15, § 16 ods. 1 až 4 a § 17 Trestného

poriadku.

Zákonom o špecializovanom trestnom súde bol s účinnosťou od 17. júla 2009

novelizovaný aj o prokuratúre v znení neskorších predpisov,

a to konkrétne aj zavedením nového prechodného ustanovenia v § 56a, podľa ktorého

na konanie vo veciach podľa ) ods. 1 a 2 je príslušný špeciálny

prokurátor a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa

ním tvrdenej nepríslušnosti prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry v jeho veci konštatuje,

že krajský súd sa v rámci odvolacieho konania s touto námietkou sťažovateľa síce

vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo 14. októbra 2010 špeciálne nevysporiadal,

resp. sa ňou špeciálne nezaoberal, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ bol v tomto

konaní kvalifikovane právne zastúpený, ako aj vzhľadom na založenie právomoci

prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry v danej veci ex lege (pozri citované ustanovenia),

ústavný súd nepovažuje tento postup krajského súdu za nezákonný, resp. odporujúci

základným ústavným princípom spravodlivého procesu, ktorý by bol spôsobilý v konečnom

dôsledku porušiť základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené

v .

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

2.2 Porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie postupom krajského

súdu sťažovateľ namietal aj z dôvodu, že krajský súd obdobne ako aj pred ním okresný súd

rozhodol na základe nezákonne vykonaných dôkazov.

Podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj v súvislosti s touto námietkou sťažovateľa

konštatuje, že ak sa sťažovateľ domnieva, že krajský súd rozhodol na základe dôkazov

vykonaných nezákonným spôsobom, mal možnosť domáhať sa preskúmania postupu, ako aj

rozhodnutia krajského súdu vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. využitím

mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania, na základe ktorého by sa dovolací súd

musel v zásade vysporiadať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké

sťažovateľ na adresu tohto rozhodnutia a postupu krajského súdu uvádza aj v konaní pred

ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci o nej konať (§ 25 ods. 2

).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní úhrady trov

konania sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2

prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2011