Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 189/2011
PDF · 207.71 KB
No categories available
II. ÚS 189/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., L., t. č. vo výkone trestu H., zastúpeného advokátkou
JUDr. Z. T., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
nezávislým a nestranným súdom zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 113/09 a postupom
Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 37/2010 a vo veci namietaného
porušenia základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného v čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.
6 T 113/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2011 faxom a 31. januára 2011 poštou doručená sťažnosť M. Š., L., t. č. vo výkone trestu H.
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci nezávislým a nestranným súdom zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 113/09 a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 37/2010 a vo veci namietaného porušenia
základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 113/09.
Zo sťažnosti vyplýva že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 T 113/09
bol sťažovateľ rozsudkom z 25. marca 2010 v prvom výroku uznaný vinným z obzvlášť
závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy a súčasne bol druhým výrokom
rozsudku uznaný vinným aj zo zločinu lúpeže v štádiu prípravy vo forme spolupáchateľstva
s odsúdeným L. B., pričom za tieto skutky bol sťažovateľ odsúdený na 25 rokov trestu
odňatia slobody. V dôsledku odvolania podaného sťažovateľom krajský súd rozsudkom
sp. zn. 4 To 37/2010 zo 14. októbra 2010 zrušil rozhodnutie okresného súdu v časti
týkajúcej sa sťažovateľa, a to tak, že sťažovateľa oslobodil spod obžaloby pre skutok „...
právne posúdený v obžalobe ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štúdiu
pokusu...“ a súčasne ho uznal vinným iba pre zločin lúpeže v štádiu prípravy, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov. Rozsudok krajského súdu bol právnej
zástupkyni sťažovateľa doručený 29. novembra 2010.
Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu vyjadruje svoje presvedčenie, že
jeho trestná vec tak v konaní pred okresným súdom, ako aj v konaní pred krajským súdom
„nebola prejednávaná nezávislým a nestranným súdom“, a to z týchto dôvodov:
Podľa sťažovateľa mal obžalobu v uvedenom trestnom konaní zastupovať prokurátor
Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“), a nie „prokurátor úradu
špeciálnej prokuratúry“, pretože obžaloba v jeho trestnej veci bola okresnému súdu podaná
prokurátorom krajskej prokuratúry 10. júla 2009, t. j. ešte v čase pred účinnosťou zákona
č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o špecializovanom trestnom súde“), ktorý nadobudol účinnosť
17. júla 2009, pričom podľa sťažovateľa tento nedostatok nebol napravený okresným súdom
ani krajským súdom, v dôsledku čoho malo byť porušené jeho základné právo zaručené
Podľa sťažovateľa jeho základné právo na spravodlivý proces bolo porušené aj tým,
že obidva súdy, t. j. tak okresný súd, ako aj krajský súd rozhodli na základe nezákonného
dôkazu, za ktorý sťažovateľ považuje výpoveď svedka Mgr. M., pričom sťažovateľ toto
svoje presvedčenie odôvodňuje tým, že zápisnica z výsluchu tohto svedka nebola
v prípravnom konaní svedkom podpísaná, pričom v štádiu konania pred súdom „tento
podpis na zápisnici bol doplnený“, pričom sťažovateľ ďalej uviedol: „ani v jednom
zdôvodnení rozsudku, mi nebola vysvetlená táto (záhada), pričom tvrdím, že zrejme touto
okolnosťou, teda nezákonným nahliadnutím do spisu sa stala zmena vo výpovedi tohto
svedka, ktorý absolútne po údajnom spáchaní skutku pri výpovedi svedka, neuviedol
závažné okolnosti o vražde, pričom o 16 mesiacov pred Okresným súdom v Nitre, si zrejme
náhodou na takúto závažnú okolnosť spomenul. ...
Nakoľko súdy vôbec nevysvetlili, ako došlo k podpisu na zápisnici Mgr. M.,
je potrebné brať výpoveď tohto svedka, ako nezákonnú a nie je možné ju brať do úvahy
v zmysle trestného poriadku. Je dôležité o postavení tohto svedka uviesť aj tú skutočnosť, že
Mgr. M., bol osobne a aktívne orgánom činným v trestnom konaní, iniciatívne a vlastnou
aktivitou s neb. príslušníkom polície R. V., vytvárali podmienky a navodenie situácie so
snahou, aby bol zločin spáchaný, resp. aspoň dovedený do štádia trestnosti a z toho dôvodu
ide o exces z hraníc a pravidiel, v ktorých sa trestné konanie realizuje. V dôsledku toho, sú
dôkazy takýmto spôsobom získané od počiatku nezákonné a v trestnom konaní
nepoužiteľné.“
Okrem toho sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že jeho základné právo na spravodlivé
súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy bolo postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 T 113/09 porušené aj tým, že pri výpovedi svedkyne Albertovej, ako
aj pri výpovediach iných svedkov okresný súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 264
ods. 1 a 2 Trestného poriadku, podľa ktorého ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od
svojej skoršej výpovede, môže mu byť zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na
vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach tak, aby súd mohol posúdiť hodnovernosť
a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu na hlavnom pojednávaní.
Napokon sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta aj to, že
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 113/09 bolo porušené aj jeho
základné právo na rovnosť účastníkov v konaní zaručené v čl. 47 ods. 3 ústavy, k porušeniu
ktorého malo dôjsť tým, že okresný súd na pojednávaniach konaných 12. januára 2010
a 11. februára 2010 nerešpektoval, resp. nevyhovel jeho návrhom na vypočutie svedkov,
zatiaľ čo v tomto smere okresný súd podľa sťažovateľa plne vyhovel návrhom obžaloby.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„Okresný súd Nitra v konaní 6 T 113/2009, Krajský súd Nitra v konaní 4 To 37/2010,
porušili ústavné právo M. Š... na prejednanie svojej trestnej veci na nezávislom a
nestrannom súde zaručenom v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Okresný súd Nitra v konaní 6 T 113/2009 porušil ústavné právo M. Š... na právo
rovnosti účastníkov v prejednávaní jeho trestnej veci, zaručenom čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.
Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre sú povinní uhradiť M. Š. trovy právneho
zastúpenia vo výške 261,82 € do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu k rukám právnej
zástupkyne JUDr. Z. T.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 113/09 (bod 1) a postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 37/2010 (bod 2), a to tým, že v konaní pred oboma
súdmi zastupoval obžalobu prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, pričom podľa
sťažovateľa ju mal zastupovať prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý aj podal obžalobu,
a tiež tým, že obidva súdy rozhodli podľa sťažovateľa aj na základe nezákonných dôkazov.
Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 113/09 aj
z dôvodu, že okresný súd podľa sťažovateľa pri vykonávaní dôkazov nepostupoval v súlade
s Trestným poriadkom (bod 1). Napokon sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu
v označenom konaní bolo porušené aj jeho základné právo na rovnosť účastníkov v konaní
zaručené v čl. 47 ods. 3 ústavy, k porušeniu ktorého malo dôjsť v dôsledku tohto, že
okresný súd nevykonal všetky sťažovateľom navrhované dôkazy, pričom naopak v tomto
smere rešpektoval všetky návrhy obžaloby (bod 1).
1. K namietanému postupu okresného súdu
V súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 113/09
sťažovateľ namieta, že jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46
ods. 1 ústavy bolo porušené tým, že okresný súd pochybil, keď pripustil, aby obžalobu
v označenom trestnom konaní zastupoval prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, a nie
prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý podal obžalobu, a tiež tým, že okresný súd rozhodol
na základe nezákonných dôkazov, ako aj tým, že pri vykonávaní dôkazov nepostupoval
v súlade s Trestným poriadkom. V súvislosti s postupom okresného súdu sťažovateľ
namieta aj porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47
ods. 3 ústavy, k porušeniu ktorého malo dôjsť tým, že okresný súd nerešpektoval všetky
návrhy sťažovateľa na vykonanie dôkazov.
Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu
právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická
osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi
orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd
oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po
predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých
práv, porušenie ktorých v súvislosti s napádaným postupom okresného súdu sťažovateľ
namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na základe
sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne
prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.
Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania
postupu, ako aj rozhodnutia okresného súdu vydaného v konaní vedenom pod sp. zn.
6 T 113/09 využitím riadneho opravného prostriedku, a to odvolania, ktoré sťažovateľ
napokon (ako to vyplýva aj zo sťažnosti) aj účinne využil. Na základe sťažovateľom
podaného odvolania by sa krajský súd v rozsahu svojho preskúmavacieho revízneho
oprávnenia musel vo vzťahu k rozsudku okresného súdu, ako aj k postupu, ktorý jeho
vydaniu predchádzal, v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi
argumentmi, aké sťažovateľ na adresu tohto rozhodnutia a postupu okresného súdu uvádza
aj v konaní pred ústavným súdom.
Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný
súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k okresnému súdu) už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2
2. K namietanému postupu krajského súdu
V súvislosti s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 37/2010
sťažovateľ namieta porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy, a to jednak z dôvodu, že krajský súd nenapravili procesné pochybenie
okresného súdu spočívajúce v tom, že v trestnej veci sťažovateľa obžalobu nezastupoval
prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý podal obžalobu, ale ju podľa sťažovateľa nesprávne
zastupoval prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry (bod 2.1), a jednak aj tým, že krajský
súd rovnako, ako aj okresný súd rozhodol na základe nezákonných dôkazov (bod 2.2).
2.1 V súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa zastupovania obžaloby v jeho
trestnej veci prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry ústavný súd poukazuje na
ustanovenie § 14 písm. a) Trestného poriadku, ktoré bolo do Trestného poriadku včlenené
s účinnosťou od 17. júla 2009 zákonom o špecializovanom trestnom súde (ďalej len
„Trestný poriadok v rozhodnom znení“), podľa ktorého pôsobnosť špecializovaného
trestného súdu sa vzťahuje na trestný čin úkladnej vraždy, pričom pre tento skutok bol
sťažovateľ v označenom konaní tiež trestne stíhaný.
Zákonom o špecializovanom trestnom súde bolo do Trestného poriadku s účinnosťou
od 17. júla 2009 včlenené aj prechodné ustanovenie § 567f) ods. 2 Trestného poriadku,
podľa ktorého na konanie vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti špecializovaného trestného
súdu, v ktorých bola podaná obžaloba, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo
návrh na uloženie ochranného opatrenia pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na iný
ako špeciálny súd, je príslušný súd určený podľa § 15, § 16 ods. 1 až 4 a § 17 Trestného
poriadku.
Zákonom o špecializovanom trestnom súde bol s účinnosťou od 17. júla 2009
novelizovaný aj zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov,
a to konkrétne aj zavedením nového prechodného ustanovenia v § 56a, podľa ktorého
na konanie vo veciach podľa § 567f) ods. 1 a 2 Trestného poriadku je príslušný špeciálny
prokurátor a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa
ním tvrdenej nepríslušnosti prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry v jeho veci konštatuje,
že krajský súd sa v rámci odvolacieho konania s touto námietkou sťažovateľa síce
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 To 37/2010 zo 14. októbra 2010 špeciálne nevysporiadal,
resp. sa ňou špeciálne nezaoberal, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ bol v tomto
konaní kvalifikovane právne zastúpený, ako aj vzhľadom na založenie právomoci
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry v danej veci ex lege (pozri citované ustanovenia),
ústavný súd nepovažuje tento postup krajského súdu za nezákonný, resp. odporujúci
základným ústavným princípom spravodlivého procesu, ktorý by bol spôsobilý v konečnom
dôsledku porušiť základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto
orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo
stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,
Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2.2 Porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie postupom krajského
súdu sťažovateľ namietal aj z dôvodu, že krajský súd obdobne ako aj pred ním okresný súd
rozhodol na základe nezákonne vykonaných dôkazov.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu
súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj v súvislosti s touto námietkou sťažovateľa
konštatuje, že ak sa sťažovateľ domnieva, že krajský súd rozhodol na základe dôkazov
vykonaných nezákonným spôsobom, mal možnosť domáhať sa preskúmania postupu, ako aj
rozhodnutia krajského súdu vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 37/2010 využitím
mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania, na základe ktorého by sa dovolací súd
musel v zásade vysporiadať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké
sťažovateľ na adresu tohto rozhodnutia a postupu krajského súdu uvádza aj v konaní pred
ústavným súdom.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci o nej konať (§ 25 ods. 2
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní úhrady trov
konania sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2
prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. mája 2011