Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 205/2011
PDF · 187.48 KB
No categories available
II. ÚS 205/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť P. J. – C., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., P., vo
veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Cob 57/2010 zo
14. decembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. J. – C. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2011
doručená sťažnosť P. J. – C., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),
ako aj práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Cob 57/2010 zo 14. decembra 2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom pod sp. zn.
21 Cb 121/08 žalobou podanou Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) 7. apríla
2008 domáhal proti žalovanému z titulu odstúpenia od zmluvy zaplatenia sumy 19 640 Sk
s príslušenstvom oproti vydaniu plastových okien. Okresný súd rozsudkom sp. zn.
21 Cb 121/2008 z 19. januára 2010 žalobu sťažovateľa v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol, pričom svoje rozhodnutie založil na skutkovom zistení, že sťažovateľ ako
kupujúci si 6. júla 2006 objednal u žalovaného ako predávajúceho 3 kusy plastových okien,
za ktoré zaplatil žalovanému kúpnu cenu v sume 19 640 Sk. Následne po dodaní tovaru
sťažovateľ písomne uplatnil u žalovaného reklamáciu dodaných okien spočívajúcu v tom, že
žalovaným dodané plastové okná boli zasklené sklom typu „Parson zelený K 1,1“, pričom
podľa tvrdenia sťažovateľa tieto mali byť zasklené sklom typu „ANTIS. U = 1,0 zelený“,
s tým, že sťažovateľ žalovaného písomne upovedomil, že pokiaľ reklamovanú chybu
v lehote do 10 dní neodstráni, „má sa za to, že sťažovateľ od zmluvy odstúpil“. Keďže
okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dodal sťažovateľovi plastové okná
zasklené sklom „Parson zelený K 1,1“ presne podľa jeho objednávky, odstúpenie
sťažovateľa od kúpnej zmluvy nemá právne opodstatnenie, a preto žalobu v celom rozsahu
zamietol.
Odvolaním podaným proti uvedenému rozsudku okresného súdu sťažovateľ okrem
iného namietal, že okresný súd považoval za objednávku zo strany sťažovateľa „náčrt
rozmerov dvoch okien“ (ďalej len „náčrt“), ktorý zaslal zamestnanec sťažovateľa
žalovanému pre účely vyhotovenia cenovej ponuky, pričom žalovaný až následne zaslal
prostredníctvom faxu sťažovateľovi cenovú ponuku označenú ako „Zákazka číslo DZ
006/00557“ zo 6. júla 2006 (ďalej len „cenová ponuka“). Sklo označené ako „Parson
zelený K 1,1“, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom náčrte, znamená, že od žalovaného
žiadal dodať sklo s protislnečnou ochranou so zeleným odtieňom a so súčiniteľom prechodu
tepla K 1,1. Totiž v čase, keď aj sám sťažovateľ vyrábal plastové okná, sklo označované ako
K 1,1 bolo sklo s najlepšími tepelno-izolačnými vlastnosťami. Avšak žalovaný v cenovej
ponuke zaslanej sťažovateľovi ponúkol plastové okná so sklom typu „ANTIS. U = 1,0
zelený“. Keďže sťažovateľ považoval žalovaným ponúknutý typ skla za sklo so zeleným
odtieňom ako požadoval so súčiniteľom tepelného odporu K 1,0, ktorý je lepší, ako sám
vo svojom náčrte uviedol, s dodaním plastových okien súhlasil a zaplatil žiadaný
preddavok. V tejto súvislosti sťažovateľ v odvolaní tvrdil, že kúpna zmluva bola
konkludentne uzavretá až na základe cenovej ponuky obsahujúcej presnú špecifikáciu
plastových okien a ich kúpnu cenu, teda podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a nie na
základe náčrtu obsahujúceho iba rozmery okien a označenie „Parson zelený K 1,1“ bez
dátumu vyhotovenia, ako aj bez uvedenia kúpnej ceny. Sťažovateľ vo svojom odvolaní
ďalej tiež namietal, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku s cenovou ponukou
ako dôkazom vôbec nevyporiadal, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Zároveň je sťažovateľ toho názoru, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu vec aj nesprávne právne posúdil, preto
žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu ako
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) rozhodol bez nariadenia pojednávania o odvolaní sťažovateľa rozsudkom
sp. zn. 1 Cob 57/2010 zo 14. decembra 2010 tak, že rozsudok okresného súdu sp. zn.
21 Cb 121/2008 z 19. januára 2010 ako vecne správny potvrdil.
Sťažovateľ porušenie ním označeného základného práva zaručeného ústavou
a listinou, ako aj práva zaručeného dohovorom odôvodňuje okrem iného takto:
«... Sme toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania dospeli všeobecné súdy
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a z toho dôvodu aj samotné rozhodnutie porušovateľa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ...
Sklo Parson zelený, K 1,1, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom náčrte, ktorý bol
zaslaný žalovanému ako podklad na vypracovanie cenovej ponuky znamená, že žalobca
požadoval dodať sklo s protislnečnou ochranou so zeleným odtieňom, so súčiniteľom
prechodu tepla K 1,1 (pre lepšiu orientáciu sťažovateľ uvádza, že čím je toto číslo nižšie,
tým má sklo lepšie tepelno - izolačné vlastnosti a tým je aj sklo drahšie). Sťažovateľ chcel
dodať sklo kvality K 1,1, pretože podľa jeho vedomostí v čase, keď on sám vyrábal plastové
okná, bolo sklo K 1,1 s najlepšími tepelno - izolačnými vlastnosťami. Pokiaľ by bol
sťažovateľ vedel, že sa vyrába sklo s lepšími tepelno - izolačnými vlastnosťami, bol by to do
svojho náčrtu cenovej ponuky odoslanej žalovanému uviedol.
Žalovaný následne vypracoval cenovú ponuku, ktorú zaslal sťažovateľovi ako
„listinu“ zo dňa 6. 7. 2006, pomenovanú takto:
„Zákazka č. DZ 006/00557 dne 06/07/26 C.“, (ďalej len „zákazka“), podľa nej mal
žalovaný sťažovateľovi dodať sklo ANTIS.U=1.0 ZELENÝ.
Sťažovateľ zaplatením zálohy 8.000,- Sk akceptoval zákazku, t.j. aj žalovaným
navrhnuté sklo - ANTIS.U=1.0 ZELENÝ a mal za to, že sa jedná o sklo so zeleným odtieňom
ako požadoval..., a so súčiniteľom tepelného odporu U= 1,0, ktorý je „lepší“ ako sám
uviedol vo svojom náčrte, na zaslanie cenovej ponuky, teda K 1,1 a s dodaním okien v
zmysle zákazky (teda aj so sklom „kvality“ U= 1,0) súhlasil a preto aj zaplatil žalovanému
požadovanú zálohu vo výške 8.000,- Sk.
Z dôvodu, že žalovaný nedodal sťažovateľovi sklo v zmysle zákazky, teda so
súčiniteľom tepelného odporu U= 1,0, sťažovateľ ihneď po zistení tejto skutočnosti
reklamoval u žalovaného jeho dodávku...
Porušovateľ sa v sťažnosťou napadnutom rozsudku nezaoberal odvolacími dôvodmi
sťažovateľa, nepreskúmal dôkazy, na ktoré poukazoval sťažovateľ, iba prevzal odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
... súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, o ktoré oprel svoje skutkové závery,
vybral iba niektoré z dôkazov predložených počas konania. V rámci hodnotenia dôkazov sa
adekvátne, čo do myšlienkových konštrukcií racionálne logickým spôsobom, nevysporiadal
s argumentačnými tvrdeniami prednesenými počas konania.
Porušovateľ v zásahu do základných práv sťažovateľa pokračoval. Na odvolacie
dôvody sťažovateľ nedostal žiadnu odpoveď. Odpoveďou porušovateľa bolo stotožnenie sa s
rozhodnutím súdu prvého stupňa, argumentujúc, že sťažovateľovi právo na odstúpenie od
zmluvy podľa § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka, nevzniklo, keďže žalovaný
dodal sťažovateľovi presne ním objednaný typ skla a tým tento tovar nemal vadu tvrdenú
žalobcom. Porušovateľ z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil nesprávne skutkové a
právne závery.
Je nepravdivé tvrdenie porušovateľa, že v dôsledku zotrvania sťažovateľa na
pôvodnej objednávke došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke skla typu PARSON ZELENÝ K
1,1. Takéto tvrdenie porušovateľa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo P. J.-C., podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1 Cob 57/2010 zo dňa
14. 12. 2010, porušené bolo.
3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 12. 2010, sp. zn. 1 Cob 57/2010,
sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť P. J.-C. trovy konania spolu vo výške
314,18 €... na účet advokáta: JUDr. J. G... do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení ním označeného základného
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného ústavou, listinou a dohovorom rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 1 Cob 57/2010 zo 14. decembra 2010, ktorým krajský súd ako vecne
správny potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 Cb 121/2008 z 19. januára 2010,
pričom krajský súd podľa sťažovateľa stotožniac sa v celom rozsahu s rozsudkom
okresného súdu na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a z tohto dôvodu vec aj nesprávne právne posúdil, keď opomenúc vysporiadať sa s obsahom
písomnej cenovej ponuky ako dôkazu ustálil, že žalovaný dodal sťažovateľovi objednané
plastové okná so sklom typu „Parson zelený K 1,1“ so súčiniteľom tepelného odporu K 1,1
presne podľa jeho objednávky – náčrtu, dôsledkom čoho dospel k záveru, že odstúpenie
sťažovateľa od konkludentne uzavretej kúpnej zmluvy nemá právne opodstatnenie, a tak
sťažovateľovi arbitrárnym spôsobom odoprel priznanie nároku na vrátenie ním zaplatenej
kúpnej ceny v sume 651,93 € (t. j. 19 640 Sk) s príslušenstvom oproti vydaniu plastových
okien žalovanému.
Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné
pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo
samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného
súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).
Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s kľúčovou argumentáciou
sťažovateľa vyjadrenou v jeho odvolaní (pozri strana 2 a 3 tohto uznesenia), a tiež
v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu vysporiadal takto:
„... Zhodne so súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že účastníci
ústne, prípadne konkludentne uzavreli kúpnu zmluvu o dodávke okien zasklených sklom typu
PARSON ZELENÝ so súčiniteľom prechodu tepla 1,1.
Samotný žalobca uznal, že pôvodne si objednal u žalovaného plastové okná zasklené
sklom typu PARSON ZELENÝ so súčiniteľom tepelného odporu 1,1. Taktiež potvrdil, že
žalovaný v tejto jeho objednávke nebol v stave vyhovieť a ponúkol mu v cenovej ponuke zo
dňa 6.7.2006 sklo typu ANTIS.Ú = 1.0 zelený. V tejto súvislosti žalovaný ako dôvod uviedol,
že jeho obvyklý dodávateľ skla nemal k dispozícií požadované sklo typu PARSON ZELENÝ.
Keď však žalobca po obdržaní cenovej ponuky na dodávku skla typu ANTIS naďalej trval
na dodávke skla typu PARSON ZELENÝ, oslovil žalovaný firmu V. K. M.P. M., ktorá
požadované sklo PARSON ZELENÝ dodala. Žalobcovi teda žalovaný dodal presne ním
objednaný typ skla. Keďže tovar dodaný žalovanému nemal vadu tvrdenú žalobcom,
nevzniklo žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 436 ods. 2 posledná veta
V súvislosti s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní o nesprávnych skutkových
zisteniach súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že obaja účastníci, a teda aj
žalobca boli súdom prvého stupňa poučení v súlade s § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, sú odvolacím
dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p., ktoré v preskúmavanej vecí splnené
neboli. Napriek takémuto poučeniu sa žalobca nezúčastnil na žiadnom zo 4 nariadených
súdnych pojednávaní a okrem listinných dôkazov pripojených k žalobe v priebehu
prvostupňového konania žiadne iné dôkazy nepredložil, ani nenavrhol vykonať. Jeho právny
zástupca sa zúčastnil len jediného pojednávania, ktoré však aj na jeho návrh bolo odročené
bez meritórneho prejednania veci. Z toho istého dôvodu nie je možné prihliadať ani k
listinným dôkazom, ktoré žalobca pripojil až k podanému odvolaniu.
Za opodstatnené nepovažuje odvolací súd ani tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd prihliadol ku skutočnosti, že žalovaný dal
žalobcovi cenovú ponuku dňa 6. 7. 2006 so sklom typu ANTIS. Po vypočutí žalovaného
svedka V. K. dospel k záveru, že v dôsledku následného zotrvania žalobcu na pôvodnej
objednávke došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke skla typu PARSON ZELENÝ K 1,1. Za
tohoto stavu nie je možné dôvodne namietať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v
súvislosti s uvedeným listinným dôkazom.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej....“
V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že krajský súd napádané rozhodnutie náležite
neodôvodnil a obmedzil sa len na stotožnenie sa s názorom okresného súdu, ústavný súd
poznamenáva, že v zmysle § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci nemá dôvod pochybovať o správnosti
stotožnenia sa krajského súdu so skutkovým zistením a na to nadväzujúcim právnym
záverom okresného súdu spočívajúcim v tom, že žalovaný dodal sťažovateľovi plastové
okná so sklom typu „Parson zelený K 1,1“ so súčiniteľom tepelného odporu K 1,1 presne
podľa jeho objednávky, dôsledkom čoho okresný súd ustálil, že odstúpenie sťažovateľa od
konkludentne uzavretej kúpnej zmluvy nemá právne opodstatnenie, a preto žalobe
sťažovateľa nevyhovel. Tento záver nemožno považovať za arbitrárny či zjavne
neodôvodnený. Z namietaného rozsudku krajského súdu totiž nevyplýva jednostrannosť,
ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Krajský súd svoje skutkové a právne závery ústavne akceptovateľným spôsobom
odôvodnil a z jeho rozhodnutia vyplýva, že do odôvodnenia svojho rozsudku uviedol
postup, akým dospel k záverom, pre ktoré odvolaniu sťažovateľa nevyhovel, ktorý nemožno
považovať za svojvoľný.
Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje na jednu zo základných zásad práva, ktorou
je „iura vigilantibus, non dormientibus prosunt“ („práva sú dané v prospech bdelých, a nie
spiacich, t. j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú“), vrátane práva zúčastňovať sa
nariadených pojednávaní vo veci samej, práva na účastnícku výpoveď, ako aj práva
predkladať a navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Skutkové, ako aj právne závery, ku ktorým dospel krajský súd, sú podľa názoru
ústavného súdu v súlade s ústavnými medzami výkladu zákonov. Pretože namietané
rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na
základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený
ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a za tejto situácie nemá dôvod do názoru
krajského súdu zasiahnuť.
Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť
sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení
napádaného rozhodnutia všeobecného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov
konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2
prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich
priznania, už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2010