Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 205/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. J. – C., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., P., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo

14. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. J. – C. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2011

doručená sťažnosť P. J. – C., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

ako aj práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. decembra 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom pod sp. zn.

žalobou podanou Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) 7. apríla

2008 domáhal proti žalovanému z titulu odstúpenia od zmluvy zaplatenia sumy 19 640 Sk

s príslušenstvom oproti vydaniu plastových okien. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 19. januára 2010 žalobu sťažovateľa v celom rozsahu ako nedôvodnú

zamietol, pričom svoje rozhodnutie založil na skutkovom zistení, že sťažovateľ ako

kupujúci si 6. júla 2006 objednal u žalovaného ako predávajúceho 3 kusy plastových okien,

za ktoré zaplatil žalovanému kúpnu cenu v sume 19 640 Sk. Následne po dodaní tovaru

sťažovateľ písomne uplatnil u žalovaného reklamáciu dodaných okien spočívajúcu v tom, že

žalovaným dodané plastové okná boli zasklené sklom typu „Parson zelený K 1,1“, pričom

podľa tvrdenia sťažovateľa tieto mali byť zasklené sklom typu „ANTIS. U = 1,0 zelený“,

s tým, že sťažovateľ žalovaného písomne upovedomil, že pokiaľ reklamovanú chybu

v lehote do 10 dní neodstráni, „má sa za to, že sťažovateľ od zmluvy odstúpil“. Keďže

okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dodal sťažovateľovi plastové okná

zasklené sklom „Parson zelený K 1,1“ presne podľa jeho objednávky, odstúpenie

sťažovateľa od kúpnej zmluvy nemá právne opodstatnenie, a preto žalobu v celom rozsahu

zamietol.

Odvolaním podaným proti uvedenému rozsudku okresného súdu sťažovateľ okrem

iného namietal, že okresný súd považoval za objednávku zo strany sťažovateľa „náčrt

rozmerov dvoch okien“ (ďalej len „náčrt“), ktorý zaslal zamestnanec sťažovateľa

žalovanému pre účely vyhotovenia cenovej ponuky, pričom žalovaný až následne zaslal

prostredníctvom faxu sťažovateľovi cenovú ponuku označenú ako „Zákazka číslo DZ

006/00557“ zo 6. júla 2006 (ďalej len „cenová ponuka“). Sklo označené ako „Parson

zelený K 1,1“, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom náčrte, znamená, že od žalovaného

žiadal dodať sklo s protislnečnou ochranou so zeleným odtieňom a so súčiniteľom prechodu

tepla K 1,1. Totiž v čase, keď aj sám sťažovateľ vyrábal plastové okná, sklo označované ako

K 1,1 bolo sklo s najlepšími tepelno-izolačnými vlastnosťami. Avšak žalovaný v cenovej

ponuke zaslanej sťažovateľovi ponúkol plastové okná so sklom typu „ANTIS. U = 1,0

zelený“. Keďže sťažovateľ považoval žalovaným ponúknutý typ skla za sklo so zeleným

odtieňom ako požadoval so súčiniteľom tepelného odporu K 1,0, ktorý je lepší, ako sám

vo svojom náčrte uviedol, s dodaním plastových okien súhlasil a zaplatil žiadaný

preddavok. V tejto súvislosti sťažovateľ v odvolaní tvrdil, že kúpna zmluva bola

konkludentne uzavretá až na základe cenovej ponuky obsahujúcej presnú špecifikáciu

plastových okien a ich kúpnu cenu, teda podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a nie na

základe náčrtu obsahujúceho iba rozmery okien a označenie „Parson zelený K 1,1“ bez

dátumu vyhotovenia, ako aj bez uvedenia kúpnej ceny. Sťažovateľ vo svojom odvolaní

ďalej tiež namietal, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku s cenovou ponukou

ako dôkazom vôbec nevyporiadal, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Zároveň je sťažovateľ toho názoru, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu vec aj nesprávne právne posúdil, preto

žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu ako

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd s poukazom na ustanovenie

(ďalej len „OSP“) rozhodol bez nariadenia pojednávania o odvolaní sťažovateľa rozsudkom

sp. zn. zo 14. decembra 2010 tak, že rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 19. januára 2010 ako vecne správny potvrdil.

Sťažovateľ porušenie ním označeného základného práva zaručeného

a listinou, ako aj práva zaručeného dohovorom odôvodňuje okrem iného takto:

«... Sme toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania dospeli všeobecné súdy

k nesprávnym skutkovým zisteniam, a z toho dôvodu aj samotné rozhodnutie porušovateľa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ...

Sklo Parson zelený, K 1,1, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom náčrte, ktorý bol

zaslaný žalovanému ako podklad na vypracovanie cenovej ponuky znamená, že žalobca

požadoval dodať sklo s protislnečnou ochranou so zeleným odtieňom, so súčiniteľom

prechodu tepla K 1,1 (pre lepšiu orientáciu sťažovateľ uvádza, že čím je toto číslo nižšie,

tým má sklo lepšie tepelno - izolačné vlastnosti a tým je aj sklo drahšie). Sťažovateľ chcel

dodať sklo kvality K 1,1, pretože podľa jeho vedomostí v čase, keď on sám vyrábal plastové

okná, bolo sklo K 1,1 s najlepšími tepelno - izolačnými vlastnosťami. Pokiaľ by bol

sťažovateľ vedel, že sa vyrába sklo s lepšími tepelno - izolačnými vlastnosťami, bol by to do

svojho náčrtu cenovej ponuky odoslanej žalovanému uviedol.

Žalovaný následne vypracoval cenovú ponuku, ktorú zaslal sťažovateľovi ako

„listinu“ zo dňa 6. 7. 2006, pomenovanú takto:

„Zákazka č. DZ 006/00557 dne 06/07/26 C.“, (ďalej len „zákazka“), podľa nej mal

žalovaný sťažovateľovi dodať sklo ANTIS.U=1.0 ZELENÝ.

Sťažovateľ zaplatením zálohy 8.000,- Sk akceptoval zákazku, t.j. aj žalovaným

navrhnuté sklo - ANTIS.U=1.0 ZELENÝ a mal za to, že sa jedná o sklo so zeleným odtieňom

ako požadoval..., a so súčiniteľom tepelného odporu U= 1,0, ktorý je „lepší“ ako sám

uviedol vo svojom náčrte, na zaslanie cenovej ponuky, teda K 1,1 a s dodaním okien v

zmysle zákazky (teda aj so sklom „kvality“ U= 1,0) súhlasil a preto aj zaplatil žalovanému

požadovanú zálohu vo výške 8.000,- Sk.

Z dôvodu, že žalovaný nedodal sťažovateľovi sklo v zmysle zákazky, teda so

súčiniteľom tepelného odporu U= 1,0, sťažovateľ ihneď po zistení tejto skutočnosti

reklamoval u žalovaného jeho dodávku...

Porušovateľ sa v sťažnosťou napadnutom rozsudku nezaoberal odvolacími dôvodmi

sťažovateľa, nepreskúmal dôkazy, na ktoré poukazoval sťažovateľ, iba prevzal odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

... súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, o ktoré oprel svoje skutkové závery,

vybral iba niektoré z dôkazov predložených počas konania. V rámci hodnotenia dôkazov sa

adekvátne, čo do myšlienkových konštrukcií racionálne logickým spôsobom, nevysporiadal

s argumentačnými tvrdeniami prednesenými počas konania.

Porušovateľ v zásahu do základných práv sťažovateľa pokračoval. Na odvolacie

dôvody sťažovateľ nedostal žiadnu odpoveď. Odpoveďou porušovateľa bolo stotožnenie sa s

rozhodnutím súdu prvého stupňa, argumentujúc, že sťažovateľovi právo na odstúpenie od

zmluvy podľa posledná veta , nevzniklo, keďže žalovaný

dodal sťažovateľovi presne ním objednaný typ skla a tým tento tovar nemal vadu tvrdenú

žalobcom. Porušovateľ z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil nesprávne skutkové a

právne závery.

Je nepravdivé tvrdenie porušovateľa, že v dôsledku zotrvania sťažovateľa na

pôvodnej objednávke došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke skla typu PARSON ZELENÝ K

1,1. Takéto tvrdenie porušovateľa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo P. J.-C., podľa ,

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa

14. 12. 2010, porušené bolo.

3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 12. 2010, sp. zn. ,

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť P. J.-C. trovy konania spolu vo výške

314,18 €... na účet advokáta: JUDr. J. G... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení ním označeného základného

práva na spravodlivý súdny proces zaručeného , listinou a dohovorom rozsudkom

krajského súdu sp. zn. zo 14. decembra 2010, ktorým krajský súd ako vecne

správny potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. z 19. januára 2010,

pričom krajský súd podľa sťažovateľa stotožniac sa v celom rozsahu s rozsudkom

okresného súdu na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a z tohto dôvodu vec aj nesprávne právne posúdil, keď opomenúc vysporiadať sa s obsahom

písomnej cenovej ponuky ako dôkazu ustálil, že žalovaný dodal sťažovateľovi objednané

plastové okná so sklom typu „Parson zelený K 1,1“ so súčiniteľom tepelného odporu K 1,1

presne podľa jeho objednávky – náčrtu, dôsledkom čoho dospel k záveru, že odstúpenie

sťažovateľa od konkludentne uzavretej kúpnej zmluvy nemá právne opodstatnenie, a tak

sťažovateľovi arbitrárnym spôsobom odoprel priznanie nároku na vrátenie ním zaplatenej

kúpnej ceny v sume 651,93 € (t. j. 19 640 Sk) s príslušenstvom oproti vydaniu plastových

okien žalovanému.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s kľúčovou argumentáciou

sťažovateľa vyjadrenou v jeho odvolaní (pozri strana 2 a 3 tohto uznesenia), a tiež

v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu vysporiadal takto:

„... Zhodne so súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že účastníci

ústne, prípadne konkludentne uzavreli kúpnu zmluvu o dodávke okien zasklených sklom typu

PARSON ZELENÝ so súčiniteľom prechodu tepla 1,1.

Samotný žalobca uznal, že pôvodne si objednal u žalovaného plastové okná zasklené

sklom typu PARSON ZELENÝ so súčiniteľom tepelného odporu 1,1. Taktiež potvrdil, že

žalovaný v tejto jeho objednávke nebol v stave vyhovieť a ponúkol mu v cenovej ponuke zo

dňa 6.7.2006 sklo typu ANTIS.Ú = 1.0 zelený. V tejto súvislosti žalovaný ako dôvod uviedol,

že jeho obvyklý dodávateľ skla nemal k dispozícií požadované sklo typu PARSON ZELENÝ.

Keď však žalobca po obdržaní cenovej ponuky na dodávku skla typu ANTIS naďalej trval

na dodávke skla typu PARSON ZELENÝ, oslovil žalovaný firmu V. K. M.P. M., ktorá

požadované sklo PARSON ZELENÝ dodala. Žalobcovi teda žalovaný dodal presne ním

objednaný typ skla. Keďže tovar dodaný žalovanému nemal vadu tvrdenú žalobcom,

nevzniklo žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 436 ods. 2 posledná veta

.

V súvislosti s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní o nesprávnych skutkových

zisteniach súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že obaja účastníci, a teda aj

žalobca boli súdom prvého stupňa poučení v súlade s o tom, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa končí dokazovanie, pretože skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, sú odvolacím

dôvodom len za podmienok uvedených v , ktoré v preskúmavanej vecí splnené

neboli. Napriek takémuto poučeniu sa žalobca nezúčastnil na žiadnom zo 4 nariadených

súdnych pojednávaní a okrem listinných dôkazov pripojených k žalobe v priebehu

prvostupňového konania žiadne iné dôkazy nepredložil, ani nenavrhol vykonať. Jeho právny

zástupca sa zúčastnil len jediného pojednávania, ktoré však aj na jeho návrh bolo odročené

bez meritórneho prejednania veci. Z toho istého dôvodu nie je možné prihliadať ani k

listinným dôkazom, ktoré žalobca pripojil až k podanému odvolaniu.

Za opodstatnené nepovažuje odvolací súd ani tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti

napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd prihliadol ku skutočnosti, že žalovaný dal

žalobcovi cenovú ponuku dňa 6. 7. 2006 so sklom typu ANTIS. Po vypočutí žalovaného

svedka V. K. dospel k záveru, že v dôsledku následného zotrvania žalobcu na pôvodnej

objednávke došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke skla typu PARSON ZELENÝ K 1,1. Za

tohoto stavu nie je možné dôvodne namietať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v

súvislosti s uvedeným listinným dôkazom.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej....“

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že krajský súd napádané rozhodnutie náležite

neodôvodnil a obmedzil sa len na stotožnenie sa s názorom okresného súdu, ústavný súd

poznamenáva, že v zmysle , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci nemá dôvod pochybovať o správnosti

stotožnenia sa krajského súdu so skutkovým zistením a na to nadväzujúcim právnym

záverom okresného súdu spočívajúcim v tom, že žalovaný dodal sťažovateľovi plastové

okná so sklom typu „Parson zelený K 1,1“ so súčiniteľom tepelného odporu K 1,1 presne

podľa jeho objednávky, dôsledkom čoho okresný súd ustálil, že odstúpenie sťažovateľa od

konkludentne uzavretej kúpnej zmluvy nemá právne opodstatnenie, a preto žalobe

sťažovateľa nevyhovel. Tento záver nemožno považovať za arbitrárny či zjavne

neodôvodnený. Z namietaného rozsudku krajského súdu totiž nevyplýva jednostrannosť,

ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Krajský súd svoje skutkové a právne závery ústavne akceptovateľným spôsobom

odôvodnil a z jeho rozhodnutia vyplýva, že do odôvodnenia svojho rozsudku uviedol

postup, akým dospel k záverom, pre ktoré odvolaniu sťažovateľa nevyhovel, ktorý nemožno

považovať za svojvoľný.

Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje na jednu zo základných zásad práva, ktorou

je „iura vigilantibus, non dormientibus prosunt“ („práva sú dané v prospech bdelých, a nie

spiacich, t. j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú“), vrátane práva zúčastňovať sa

nariadených pojednávaní vo veci samej, práva na účastnícku výpoveď, ako aj práva

predkladať a navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Skutkové, ako aj právne závery, ku ktorým dospel krajský súd, sú podľa názoru

ústavného súdu v súlade s ústavnými medzami výkladu zákonov. Pretože namietané

rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na

základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený

ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a za tejto situácie nemá dôvod do názoru

krajského súdu zasiahnuť.

Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť

( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napádaného rozhodnutia všeobecného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov

konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2

prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich

priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2010