Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 223/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti O., a. s., B., právne zastúpenej advokátkou

JUDr. Š. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na

zákonného sudcu podľa a , ako aj

čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č. k. -419 zo 7. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti O., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2011

doručená sťažnosť spoločnosti O., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“), ako aj Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -419

zo 7. decembra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -348 z 9. decembra 2008 bola vyslovená neplatnosť zmluvy o úvere,

ako aj ďalších zmlúv uzavretých medzi ... samosprávnym krajom ako žalobcom v konaní

a sťažovateľkou ako žalovanou. Rozsudkom krajského súdu č. k. -372

z 2. februára 2010 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Proti tomuto rozsudku podala

sťažovateľka dovolanie 9. apríla 2010. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) ako súd dovolací uznesením sp. zn. z 31. augusta 2010

rozsudok krajského súdu sp. zn. -372 z 2. februára 2010 zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia sp. zn.

z 31. augusta 2010 najvyšší súd uviedol, že krajský súd sa žiadnym spôsobom

nevysporiadal s námietkou sťažovateľky, ktorá sa týkala zmeny zákonnej sudkyne JUDr. G.

B., z jeho rozhodnutia a ani z obsahu spisu nemožno zistiť, prečo bola zákonná sudkyňa

zmenená, a preto je zrejmé, že krajský súd dôvod zmeny zákonného sudcu vôbec

nezisťoval, čím odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f)

(ďalej len „OSP“)]. Táto vada je dôvodom, pre ktorý musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom takouto procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -419 zo 7. decembra

2010, ktorým rozsudok okresného súdu znova potvrdil. Doplnil dokazovanie rozvrhom

práce okresného súdu na rok 2008, ktorý platil ku dňu rozhodovania vo veci (9. decembra

2008), z ktorého zistil, že vo veci sťažovateľky sa stala zákonnou sudkyňou (od 15. mája

2008) JUDr. M. B. (ktorá vo veci aj rozhodla) z dôvodu preloženia JUDr. L. P. na Okresný

súd Pezinok. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že vo veci konal a rozhodol zákonný

sudca a námietka sťažovateľky, podľa ktorej vo veci konala a rozhodla nezákonná sudkyňa,

je irelevantná. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam uvedeným v odvolaní

sťažovateľky odkázal krajský súd na svoje skoršie rozhodnutie.

Proti rozsudku krajského súdu č. k. -419 zo 7. decembra 2010 podala

sťažovateľka 1. marca 2011 dovolanie, ktoré odôvodnila najmä tým, že tento rozsudok je

nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a svojvoľný, neodstránil žiadnu vadu prvostupňového

konania, s námietkou, že vo veci rozhodol nezákonný sudca, sa ústavne konformným

spôsobom nevysporiadal, iba formálne použil rozvrh práce a konštatoval, že v konaní bol

pravdepodobne stanovený ďalší, odporcovi neznámi zákonný sudca. Navyše krajský súd iba

formálne odkázal na dôvody svojho skoršieho rozhodnutia, ktoré bolo rovnako

nedostatočne, nesprávne a arbitrárne odôvodnené. Sťažovateľka dovolanie podala

s poukazom na a .

Napriek tomu, že sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu č. k.

-419 zo 7. decembra 2010 dovolanie, z opatrnosti podala aj sťažnosť

ústavnému súdu, ktorou navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , listiny a dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k.

-419 zo 7. decembra 2010, rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Rozsudok krajského súdu č. k. -419 zo 7. decembra 2010 nadobudol

právoplatnosť 3. februára 2011.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať

a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodila z ustanovenia a .

Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až

po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za

zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis

, ).

Keďže sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam má v tomto štádiu najvyšší súd v rámci dovolacieho

konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011