Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 191/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. M., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. januára

2011 doručené podanie J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Nečinnosť

orgánov činných v trestnom konaní – sťažnosť“, ktoré ústavný súd podľa obsahu

kvalifikoval ako sťažnosť podľa (ďalej len

„ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

Keďže sťažnosť v predloženom znení neobsahovala náležitosti predpísané zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ústavný súd vyzval sťažovateľa na

odstránenie nedostatkov podania prípisom z 8. februára 2011. Na výzvu ústavného súdu

reagoval sťažovateľ podaniami doručenými ústavnému súdu 28. februára 2011, 10. marca

2011 a 28. marca 2011, ktorými doplnil svoje pôvodné podanie (ďalej len „sťažnosť“)

v zmysle výzvy ústavného súdu aj o splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom advokátkou JUDr. J. M., B.

Z obsahu takto doplnenej sťažnosti, ako aj z obsahu spisu okresného súdu sp. zn.

, ktorý si ústavný súd pre účely prípravy predbežného prerokovania sťažnosti

vyžiadal, vyplýva, že pred okresným súdom je pod sp. zn. vedené trestné

konanie proti obžalovanému M. Š. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3 Trestného

zákona platného a účinného do 31. decembra 2005; uvedené trestné stíhanie pred súdom sa

začalo 10. októbra 2008 podaním obžaloby Okresnou prokuratúrou Trenčín. Sťažovateľ

v označenej trestnej veci vystupuje v postavení poškodeného.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že namieta „porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2)

postupom Okresného úradu justičnej polície PZ v Trenčíne

ČVS: OUJP-845/20-2002, Okresnej prokuratúry Trenčín, č. k. -329

a Okresného súdu Trenčín - č. k. nie je známe, nakoľko odo dňa 10. 10. 2008, kedy Okresná

prokuratúra Trenčín oznámila sťažovateľovi, že na obv. M. Š. podala obžalobu pre trestný

čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák. na Okresný súd Trenčín, nebolo vytýčené žiadne

pojednávanie. ...

Od doby podania trestného oznámenia, t. j. od 21. 10. 2002 do 10. 10. 2008, kedy

bola podaná obžaloba na obv. na Okresný súd v Trenčíne, orgány činné v trestnom konaní

neboli schopné vec náležité za 6 rokov objasniť a vyšetriť a to ani napriek podaniam

sťažovateľa, ktorý sa svojimi podaniami dotazoval na postup pri vyšetrovaní.

Od 10. 10. 2008, t. j. od doby, kedy Okresná prokuratúra Trenčín sťažovateľovi

oznámila, že na obv. M. Š. bola podaná na Okresný súd Trenčín obžaloba, do dnešného dňa

nebolo vytýčené žiadne pojednávanie a Okresný súd Trenčín je vo veci nečinný.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že „vzhľadom na doterajší - 6

ročný - zdĺhavý proces v prípravnom konaní, nepodal na Okresný súd Trenčín sťažnosť na

prieťahy v súdnom konaní. Ak je pravdou, že na obv. M. Š. bola podaná obžaloba dňa 10.

10. 2008 na Okresný súd Trenčín a tento súd za 2 roky vo veci nekonal, sťažovateľ zastáva

názor, že došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ...

V náväznosti na predchádzajúce podania sťažovateľa o podanie informácii vo veci

a najmä na neefektívny a nedostatočne razantný postup orgánov činných v trestnom konaní,

sťažovateľ sa dostal do stavu právnej neistoty, domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej

veci. Zo strany sťažovateľa nedošlo k žiadnym prieťahom a podľa jeho názoru, jeho žiadosti

o poskytnutie informácii vo veci treba posudzovať ako žiadosti o urýchlenie priebehu

konania...

Aj keď je pravdou, že sa sťažovateľ neobrátil so svojou žiadosťou o prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ešte na okresný súd Trenčín vo veci, zastáva však názor, že

súd aj bez jeho žiadosti, či sťažnosti, mal konať už vzhľadom na pomerne dlhú dobu, bez

ďalších zbytočných prieťahov.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe skutočností uvedených v sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trenčín porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trenčín prikazuje, aby v konaní v trestnej veci vedenej proti obv.

M. Š. pre zločin podvodu podľa § 259 ods. 1, 3 Tr. zák. konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9 000,00 € (slovom deväťtisíc eur),

ktoré mu je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá uhradiť trovy konania J.

B. v sume 262,32 € (slovom: dvestošesťdesiatdva eur tridsaťdva centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. J. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

V podaní doručenom ústavnému súdu 28. marca 2011 sťažovateľ navrhol upraviť

bod 2 petitu takto:

„Okresnému súdu Trenčín prikazuje, aby v konaní v trestnej veci vedenej pod

č. k. 17/2008 proti obv. M. Š. pre zločin podvodu podľa § 259 ods. 1, 3 Tr. zák. konal bez

zbytočných prieťahov.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

Podľa je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je

koncentrovane vyjadrený v návrhu na rozhodnutie (petite).

Sťažovateľ v texte sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 tak postupom orgánov činných v trestnom konaní v priebehu prípravného

konania, ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré začalo podaním obžaloby doručenej okresnému súdu 10. októbra 2008. V petite však

sťažovateľ (v danom prípade zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou) namieta

porušenie označeného základného práva len postupom okresného súdu, preto ústavný súd

predbežne prerokoval sťažnosť len v rozsahu vymedzenom v petite sťažnosti (m. m.

, , ).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd považoval v prvom rade za

potrebné zdôrazniť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

je založená na princípe subsidiarity.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa sťažnosť podľa nie

je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie

ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Navyše, v danom prípade ide o trestné

konanie, v rámci ktorého má sťažovateľ tiež právo podať sťažnosť pre nečinnosť na

nadriadený súd podľa („ak je dôvodný predpoklad, že došlo

k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia

alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu...“).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

uvedených zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Rovnako tak za

účinný prostriedok ochrany základného práva podľa považuje aj

sťažnosť na nečinnosť podľa (,

). Účinnosť týchto právnych prostriedkov ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Ústavný súd považuje za potrebné

poukázať aj na § 64 ods. 1 zákona o súdoch, podľa ktorého „Účelom vybavovania sťažnosti

je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona

o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za

vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127

ods. 1 , v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní pred

všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu podali sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v rámci sústavy všeobecných súdov a v trestnom konaní, príp. aj

podľa .

V súvislosti s už uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti, ako aj súvisiaceho súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ nepodal

v priebehu namietaného konania sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch ani sťažnosť pre nečinnosť okresného súdu podľa § 55

ods. 3 , pričom v tejto súvislosti uviedol, že „jeho žiadosti o poskytnutie

informácii vo veci treba posudzovať ako žiadosti o urýchlenie priebehu konania...

Aj keď je pravdou, že sa sťažovateľ neobrátil so svojou žiadosťou o prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ešte na okresný súd Trenčín vo veci, zastáva však názor, že

súd aj bez jeho žiadosti, či sťažnosti, mal konať už vzhľadom na pomerne dlhú dobu, bez

ďalších zbytočných prieťahov.“.

Posudzujúc uvedenú argumentáciu sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru že ním

uvádzaný dôvod nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 52

ods. 2 , na základe ktorého by bolo možné sťažovateľovi odpustiť

nesplnenie podmienok konania pred ústavným súdom o jeho sťažnosti, a preto konštatoval,

že v danom prípade nevyužitie účinného prostriedku ochrany základného práva podľa čl. 48

ods. 2 zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa zákona o ústavnom

súde.

Bez ohľadu na túto skutočnosť ústavný súd považoval za potrebné preskúmať postup

okresného súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. .

Z vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že 10. októbra 2008 bol sťažovateľ

upovedomený Okresnou prokuratúrou Trenčín (ďalej len „okresná prokuratúra“) o tom, že

v tento deň bola na obvineného podaná obžaloba na okresnom súde. Sťažovateľ po podaní

obžaloby až do 2. decembra 2010, keď okresný súd vo veci rozhodol trestným rozkazom,

nielenže nepodal sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch alebo sťažnosť na nečinnosť

podľa , ale ani nežiadal okresný súd o podanie informácie

o stave a priebehu trestného stíhania v konaní pred súdom, tak ako uvádza v sťažnosti a ako

to urobil v priebehu prípravného konania.

Z obsahu spisu sp. zn. ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd bol

v namietanom konaní v podstate nečinný až do 13. januára 2010, keď vydal uznesenie,

ktorým bolo trestné stíhanie v časti zastavené.

Dňa 5. marca 2010 okresná prokuratúra podala sťažnosť proti uzneseniu okresného

súdu o zastavení konania z 13. januára 2010.

Dňa 1. apríla 2010 bola okresnému súdu vrátená zásielka od obžalovaného

(doručované uznesenie okresného súdu si obžalovaný neprevzal).

Okresný súd predložil 20. apríla 2010 spis Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o sťažnosti okresnej prokuratúry.

Dňa 4. júna 2010 doručila okresná prokuratúra okresnému súdu odôvodnenie

sťažnosti, ktoré okresný súd 8. júna 2010 zaslal krajskému súdu.

Krajský súd 10. júna 2010 na neverejnom zasadnutí uznesením zamietol sťažnosť

okresnej prokuratúry proti uzneseniu z 13. januára 2010.

Dňa 25. augusta 2010 bolo uznesenie krajského súdu doručené okresnej prokuratúre

a 30. augusta 2010 bolo doručené. Obvinený si zásielku neprevzal (doklad o neúspešnom

doručovaní z 22. septembra 2010).

Dňa 18. novembra 2010 bol k spisu pripojený spis Okresného súdu Prievidza sp. zn.

.

Okresný súd rozhodol v namietanom konaní trestným rozkazom z 13. decembra

2010, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu

4 roky. Zároveň bola týmto trestným rozkazom obvinenému uložená povinnosť nahradiť

škodu sťažovateľovi vo výške 4 315,21 € do 15 dní od právoplatnosti.

Sťažovateľovi bol trestný rozkaz doručený 15. marca 2011. Označený trestný rozkaz

v čase predbežného prerokovania sťažnosti ešte nenadobudol právoplatnosť vzhľadom na

problémy s jeho doručovaním obvinenému.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že v čase, keď sťažovateľ doručil ústavnému súdu

svoju sťažnosť (21. januára 2011), okresný súd už vo veci rozhodol, t. j. urobil úkon

na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa, a teda v tomto období už neporušoval jeho

základné právo podľa .

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , , ). Ak ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že v čase, keď sťažovateľ doručil sťažnosť

ústavnému súdu, už nedochádza, resp. nemôže dochádzať k porušovaniu základného práva,

ktorého ochrany sa sťažovateľ domáhal, tak zásadne odmieta takúto sťažnosť z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase, keď sťažovateľ doručil svoju sťažnosť

ústavnému súdu, už okresný súd v namietanom konaní rozhodol, ústavný súd konštatoval,

že sú dané dôvody aj na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu neprípustnosti,

ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa (napr. finančným zadosťučinením, trovami konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011