Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 235/2011
PDF · 142.34 KB
No categories available
III. ÚS 235/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája
2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia svojich
základných práv podľa čl. 19 a čl. 46 v spojení s čl. 1 a čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky
a jeho práv podľa čl. 8 v spojení s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 52/03 pri
zisťovaní jeho majetkových pomerov v súvislosti s posudzovaním jeho žiadosti
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. apríla 2011 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 a čl. 46 v spojení s čl. 1 a čl. 12 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práv podľa čl. 8 v spojení s čl. 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 52/03 pri
zisťovaní jeho majetkových pomerov v súvislosti s posudzovaním jeho žiadosti
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.
Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol ako porušovateľa svojich práv okresný súd
(vyššieho súdneho úradníka tohto súdu), ktorý ho výzvou zo 14. januára 2011, a to „v rámci
šetrenia mojich, osobných, rodinných, majetkových, sociálnych finančných, zdravotných
a iných pomerov, zo strany súdu pre účely ustanovenia mi práv. zástupcu v dovolacom
konaní", vyzval na doplnenie jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu o také osobné
údaje, ktoré „požívajú zvláštnu ochranu“.
Sťažovateľ tvrdí, že „Takéto údaje osobného, charakteru nemusím dokonca povedať
ani svojej vlastnej žene, nie to ešte cudzím osobám!..., a preto sa domnieva, že okresný súd
„v osobe vyššieho súdneho úradníka prekročil svoje kompetencie v danej veci a vedno
s nimi aj sudcovskú etiku, pretože, ako som už predom spomenul, oficiálnym spôsobom
chcel odo mňa získať aj moje vyložene osobné údaje, ktoré sú chránené nielen našimi
zákonmi a Ústavou SR, ale aj medzinárodným právom a teda i Európskym Dohovorom,
ktorý takisto chráni takúto ľudskú dôstojnosť a v tejto súvislosti i fyzické osoby pred ich
ponižujúcim zaobchádzaním, za čo je možné podľa mňa považoval aj tento skutok, ktorý tu
nastal...“ .
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že:
„základné a ľudské práva I. K. K. podľa čl. 19 Ústavy SR v spojení s jej čl. 46 a v kontexte s
jej čl. 1 i 12, ako aj čl. 8 a 3 Dohovoru neoprávneným úradným vyžadovaním osobných
údajov sťažovateľa a od neho zo strany Okresného sudu v Bardejove, a to pri šetrení jeho
pomerov pre účely právneho zastúpenia v dovolaní u kauzy vedenej u tohto súdu pod č . k.
4C 52/03, súdnou výzvou, zo dňa 14. 1. 2011, porušené boli .
Súčasne v sťažnosti žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 33 000 €,
úhradu trov konania a ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že zásadne nie je
oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade
so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 ústavy má aj zákonom vymedzenú
právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody. Prijatie takej
sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci ústavného súdu vyjadrenú v čl. 127 ods. 1 ústavy
ako princíp subsidiarity (napr. II. ÚS 130/02).
Ústavný súd sa vo veci svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy
sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Všeobecné súdnictvo
zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje
sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má
prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušný
procesný poriadok [v tomto prípade Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)] je
zárukou účinnosti tejto právnej ochrany, aj zárukou ochrany zákonného prístupu
k uplatňovaniu základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu je právomoc ústavného súdu
v tejto veci subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc všeobecných súdov
(napr. II. ÚS 13/01).
Podstatou sťažnosti je skutočnosť, že vyšší súdny úradník okresného súdu vo výzve
zo 14. januára 2011 žiadal od sťažovateľa, aby preukázal zostatok disponibilných
finančných prostriedkov na svojich účtoch, výšku nákladov na bývanie, stravu a lieky,
výšku príjmov z nehnuteľností a špecifikoval aj to, na aké účely využil finančné prostriedky
získané na základe rozhodnutí ústavného súdu. Sťažovateľ tvrdí, že požadované údaje
požívajú zvláštnu ochranu podľa osobitných právnych predpisov, preto došlo k porušeniu
jeho označených práv.
Ústavný súd k tomu poznamenáva, že zo sťažnosti nezistil žiadne skutočnosti
preukazujúce, že by sťažovateľ svoje námietky týkajúce sa porušovania jeho základných
práv podľa ústavy, resp. dohovoru uplatnil najprv na okresnom súde. Vyšší súdni úradníci
sú zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva podľa osobitných právnych
predpisov, a to zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších
predpisov, ale i vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z.
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd
a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Vyšší súdni úradníci v zmysle týchto
predpisov majú tiež oprávnenie v občianskom súdnom konaní rozhodovať na základe
poverenia sudcu aj o ustanovení zástupcu účastníkovi konania podľa § 30 OSP. Ak
sťažovateľ nebol alebo nie je spokojný s postupom vyššieho súdneho úradníka mohol jeho
postup namietať najprv v odpovedi na jeho výzvu, alebo neskôr aj v opravnom prostriedku,
ktorý môže uplatniť podľa § 374 ods. 4 OSP proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, (okresného súdu), ak by jeho žiadosti v konečnom dôsledku nebolo vyhovené.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ túto možnosť pred okresným súdom nevyužil,
ale priamo sa obrátil so svojou sťažnosťou na ústavný súd. Keďže o jeho žiadosti
o ustanovenie právneho zástupcu pre dovolacie konanie sa na okresnom súde stále koná
a sťažovateľ svoje námietky týkajúce sa porušovania jeho základných práv podľa ústavy
resp. dohovoru proti údajnému nezákonnému postupu vyššieho súdneho úradníka
nepredniesol najprv v rámci prebiehajúceho konania na okresnom súde, ústavný súd jeho
sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre nedostatok svojej právomoci.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zároveň požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom. Vzhľadom na zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
sťažovateľa na ochranu ústavnosti bolo rozhodovanie o tejto žiadosti sťažovateľa už
bezpredmetné.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2011