Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 234/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť V. T., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K., vo veci

namietaného porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice

II sp. zn. zo 16. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. T. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 11. apríla 2011

doručená sťažnosť V. T. (ďalej len „sťažovateľ”), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava”) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd”) sp. zn. zo 16. marca 2011.

Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že 7. augusta 2010 bolo doručené

sťažovateľovi upovedomenie o začatí exekúcie v exekučnej veci oprávneného D...., B., proti

nemu ako povinnému o vymoženie 1 645,33 € s prísl.

Keďže sťažovateľ do okamihu doručenia upovedomenia nevedel o žiadnom

vykonateľnom rozsudku proti nemu, ktorý by oprávňoval exekútora na začatie exekúcie,

splnomocnil svojho právneho zástupcu, aby zistil okolnosti danej veci, v ktorej okresný súd

vydal na základe návrhu navrhovateľa 17. decembra 2007 platobný rozkaz. Tento

doručoval postupne na rôzne adresy bydliska sťažovateľa v K. uvedené v návrhu

navrhovateľa. Dňa 21. decembra 2007 bola zásielka vrátená z adresy na ... ulici s

odôvodnením, že adresát je neznámy, 10. januára 2008 z adresy ..., že adresát zásielku

neprevzal v odbernej lehote a preto okresný súd 16. januára 2008 požiadal Mestskú políciu

K. o doručenie zásielky s platobným rozkazom. Súčasne zisťoval jeho pobyt aj

prostredníctvom Registra obyvateľov v B. Na základe toho potom doručoval platobný

rozkaz opätovne na adresu jeho trvalého pobytu na ... v K., kde však sťažovateľ už rok

nebýval, hoci adresa bola stále platná.

Dňa 22. apríla 2008 okresný súd zrušil platobný rozkaz s odôvodnením, že ho nebolo

možné doručiť do vlastných rúk sťažovateľa. Pri príprave pojednávania 26. augusta 2008

bola zásielka vrátená z prvej adresy sťažovateľa opätovne z dôvodu, že adresát je

neznámy. Na pojednávaní okresný súd podľa (ďalej

len „OSP“) ustanovil sťažovateľovi opatrovníka a vyhlásil rozsudok, ktorý doručil

opatrovníkovi 22. septembra 2008.

Dňa 18. augusta 2010 podal sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu

v uvedenej exekučnej veci námietky proti exekúcii z dôvodu, že okresný súd nezákonným

spôsobom ustanovil opatrovníka a vyhlásil rozsudok, čím porušil jeho základné právo

a odňal mu možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby okresný súd exekúciu zastavil

z dôvodu, že je neprípustná. V námietkach proti exekúcii uviedol, že na adrese ... býva od

19. januára 2009. Okresný súd mu na túto adresu nič nedoručil napriek tomu, že túto

adresu navrhovateľ v návrhu riadne označil.

Sťažovateľ tvrdil, že okresný súd nepostupoval podľa ustanovenia ,

a napriek tomu, že neboli splnené zákonom požadované predpoklady na ustanovenie

opatrovníka, toho ustanovil, čím mu zároveň odňal možnosť konať pred súdom.

Okresný súd (vyšší súdny úradník) uznesením následne 7. decembra 2010 námietky

sťažovateľa proti exekúcii zamietol z dôvodu, že „súd po dôkladnom preštudovaní

spisového materiálu dospel k záveru, že tvrdenia povinného v námietkach proti exekúcii sa

opierajú o hmotnoprávne účinky exekučného titulu a skutočnosť, že pôvodné konanie

skončilo s ustanovením opatrovníka nezakladajú neprípustnosť exekúcie. Súd ustálil, že

uvedené skutočnosti boli predmetom rozhodovania konania vo veci samej /pôvodného

konania/ a nie exekučného konania. Z uvedeného je zrejmé, že námietky proti exekúcii nie

sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu ako exekučný titul.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych

majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje s cieľom uspokojiť pohľadávku

oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Rozhodovanie

o dôvodnosti nároku bolo predmetom pôvodného konania. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii

zamietol, pretože návrh oprávneného bo podaný dôvodne a súd nezistil žiadne skutočnosti,

ktoré by spôsobili, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik

vymáhaného nároku, brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť

exekúcie.“.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie podľa z dôvodu,

že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

poukázal v ňom na nezákonnosť postupu okresného súdu pri ustanovení opatrovníka

a okresný súd mu v inej jeho veci sp. zn. , Ex 1752/2005 doručoval

písomnosti na adresu ... V odvolaní namietal aj priebeh konania vo veci, ktorá

predchádzala exekučnému konaniu, pretože exekučným titulom, na základe ktorého začal

súdny exekútor exekučné konanie, je rozsudok okresného súdu z 26. augusta 2008 sp. zn.

, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný 20. októbra 2008 hoci o uvedenom

súdnom konaní sťažovateľ vôbec nevedel a tvrdí, že rozsudok okresného súdu sa preto

„nemohol stať právoplatným“.

Okresný súd takisto uznesením zo 16. marca 2011 sp. zn. odvolanie

sťažovateľa zamietol bez toho, aby preveril a vysporiadal sa s jeho námietkami, a to

otázkou zákonnosti alebo nezákonnosti pri ustanovení opatrovníka a pojednávaní konanom

26. augusta 2008, kde okresný súd konal, hoci nemal vykázané doručenie predvolania

sťažovateľovi na toto pojednávanie. Podľa neho mal okresný súd exekúciu zastaviť

z dôvodu jej neprípustnosti.

Sťažovateľ sa preto domnieva, že rozhodnutím okresného súdu sp. zn.

zo 16. marca 2011 došlo k porušeniu jeho základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a okresný

súd mu súčasne odňal možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto nálezom rozhodol: „Základné právo V.

T. na súdnu ochranu podľa ... a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru... Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.:

-18 zo dňa 16.3.2011 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn.: - 18, zo dňa 16.3.2011

zrušuje a vec vracia... I na ďalšie konanie.

Okresný súd Košice II je povinný uhradiť V. T. trovy konania v sume 261,82 euro do

dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr. J. K...“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd podľa každý návrh vrátane sťažnosti

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V exekučnom konaní podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia,

ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú

absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí

aj tvrdenie sťažovateľa, že nebol daný dôvod na ustanovenie opatrovníka

v občianskoprávnom konaní, teda jeho námietkam mal okresný súd z toho titulu vyhovieť.

K takým právnym prostriedkom patria návrh na odklad exekúcie podľa § 56

Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.

Účel týchto právnych prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký

a spravidla spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie

pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj

odložiť (jej vykonávanie).

Z Exekučného poriadku vyplýva, že jedným z prostriedkov obrany povinného

v exekučnom konaní sú námietky podľa § 50. Nie je to však jediný prostriedok obrany

povinného a navyše ani najúčinnejší prostriedok ochrany práv povinného z dôvodu,

že v prípade nevyhovenia námietkam nie je možné takéto rozhodnutie napádať riadnym

opravným prostriedkom. Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na odklad

exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie

exekúcie), ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ak

je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako je prípustné aj samostatne podať

návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli,

alebo neboli podané námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, prípadne sa takým

námietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu

k ochrane povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné

v prevažnej väčšine prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom

postupe na súde vyššieho stupňa. Sťažovateľ túto možnosť ochrany jeho práv v exekučnom

konaní však nevyužil.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nevyčerpal právne

prostriedky v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom zákone a už spomínaných ustanovení

Exekučného poriadku, ktoré umožňovali sťažovateľovi takú ochranu namietaného porušenia

označených základných práv, na ktorú bol oprávnený bez časového obmedzenia ihneď po

začatí exekučného konania, o ktorom sa dozvedel najneskôr doručením upovedomenia

o začatí exekúcie. Sťažovateľ bol oprávnený tieto právne prostriedky pred podaním

sťažnosti využiť, a keďže ich nevyužil, ústavný súd z tohto dôvodu odmietol jeho sťažnosť

už pri jej predbežnom prerokovaní podľa (obdobne

napr. a ) bez toho, aby sa zaoberal jeho ďalšími námietkami

vznesenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2011