Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 234/2011
PDF · 159.25 KB
No categories available
III. ÚS 234/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť V. T., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K., vo veci
namietaného porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice
II sp. zn. 49 Er 962/2010 zo 16. marca 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. T. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 11. apríla 2011
doručená sťažnosť V. T. (ďalej len „sťažovateľ”), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava”) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd”) sp. zn. 49 Er 962/2010 zo 16. marca 2011.
Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že 7. augusta 2010 bolo doručené
sťažovateľovi upovedomenie o začatí exekúcie v exekučnej veci oprávneného D...., B., proti
nemu ako povinnému o vymoženie 1 645,33 € s prísl.
Keďže sťažovateľ do okamihu doručenia upovedomenia nevedel o žiadnom
vykonateľnom rozsudku proti nemu, ktorý by oprávňoval exekútora na začatie exekúcie,
splnomocnil svojho právneho zástupcu, aby zistil okolnosti danej veci, v ktorej okresný súd
vydal na základe návrhu navrhovateľa 17. decembra 2007 platobný rozkaz. Tento
doručoval postupne na rôzne adresy bydliska sťažovateľa v K. uvedené v návrhu
navrhovateľa. Dňa 21. decembra 2007 bola zásielka vrátená z adresy na ... ulici s
odôvodnením, že adresát je neznámy, 10. januára 2008 z adresy ..., že adresát zásielku
neprevzal v odbernej lehote a preto okresný súd 16. januára 2008 požiadal Mestskú políciu
K. o doručenie zásielky s platobným rozkazom. Súčasne zisťoval jeho pobyt aj
prostredníctvom Registra obyvateľov v B. Na základe toho potom doručoval platobný
rozkaz opätovne na adresu jeho trvalého pobytu na ... v K., kde však sťažovateľ už rok
nebýval, hoci adresa bola stále platná.
Dňa 22. apríla 2008 okresný súd zrušil platobný rozkaz s odôvodnením, že ho nebolo
možné doručiť do vlastných rúk sťažovateľa. Pri príprave pojednávania 26. augusta 2008
bola zásielka vrátená z prvej adresy sťažovateľa opätovne z dôvodu, že adresát je
neznámy. Na pojednávaní okresný súd podľa § 29 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) ustanovil sťažovateľovi opatrovníka a vyhlásil rozsudok, ktorý doručil
opatrovníkovi 22. septembra 2008.
Dňa 18. augusta 2010 podal sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
v uvedenej exekučnej veci námietky proti exekúcii z dôvodu, že okresný súd nezákonným
spôsobom ustanovil opatrovníka a vyhlásil rozsudok, čím porušil jeho základné právo
a odňal mu možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby okresný súd exekúciu zastavil
z dôvodu, že je neprípustná. V námietkach proti exekúcii uviedol, že na adrese ... býva od
19. januára 2009. Okresný súd mu na túto adresu nič nedoručil napriek tomu, že túto
adresu navrhovateľ v návrhu riadne označil.
Sťažovateľ tvrdil, že okresný súd nepostupoval podľa ustanovenia § 29 ods. 2 OSP,
a napriek tomu, že neboli splnené zákonom požadované predpoklady na ustanovenie
opatrovníka, toho ustanovil, čím mu zároveň odňal možnosť konať pred súdom.
Okresný súd (vyšší súdny úradník) uznesením následne 7. decembra 2010 námietky
sťažovateľa proti exekúcii zamietol z dôvodu, že „súd po dôkladnom preštudovaní
spisového materiálu dospel k záveru, že tvrdenia povinného v námietkach proti exekúcii sa
opierajú o hmotnoprávne účinky exekučného titulu a skutočnosť, že pôvodné konanie
skončilo s ustanovením opatrovníka nezakladajú neprípustnosť exekúcie. Súd ustálil, že
uvedené skutočnosti boli predmetom rozhodovania konania vo veci samej /pôvodného
konania/ a nie exekučného konania. Z uvedeného je zrejmé, že námietky proti exekúcii nie
sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu ako exekučný titul.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych
majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje s cieľom uspokojiť pohľadávku
oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Rozhodovanie
o dôvodnosti nároku bolo predmetom pôvodného konania. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii
zamietol, pretože návrh oprávneného bo podaný dôvodne a súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by spôsobili, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik
vymáhaného nároku, brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť
exekúcie.“.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP z dôvodu,
že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
poukázal v ňom na nezákonnosť postupu okresného súdu pri ustanovení opatrovníka
a okresný súd mu v inej jeho veci sp. zn. 48 Er 2008/2005, Ex 1752/2005 doručoval
písomnosti na adresu ... V odvolaní namietal aj priebeh konania vo veci, ktorá
predchádzala exekučnému konaniu, pretože exekučným titulom, na základe ktorého začal
súdny exekútor exekučné konanie, je rozsudok okresného súdu z 26. augusta 2008 sp. zn.
32 Cb 94/08, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný 20. októbra 2008 hoci o uvedenom
súdnom konaní sťažovateľ vôbec nevedel a tvrdí, že rozsudok okresného súdu sa preto
„nemohol stať právoplatným“.
Okresný súd takisto uznesením zo 16. marca 2011 sp. zn. 49 Er 962/2010 odvolanie
sťažovateľa zamietol bez toho, aby preveril a vysporiadal sa s jeho námietkami, a to
otázkou zákonnosti alebo nezákonnosti pri ustanovení opatrovníka a pojednávaní konanom
26. augusta 2008, kde okresný súd konal, hoci nemal vykázané doručenie predvolania
sťažovateľovi na toto pojednávanie. Podľa neho mal okresný súd exekúciu zastaviť
z dôvodu jej neprípustnosti.
Sťažovateľ sa preto domnieva, že rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 49 Er 962/2010
zo 16. marca 2011 došlo k porušeniu jeho základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a okresný
súd mu súčasne odňal možnosť konať pred súdom.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto nálezom rozhodol: „Základné právo V.
T. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru... Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.: 49 Er 962/2010
-18 zo dňa 16.3.2011 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn.: 49 Er 962/2010 - 18, zo dňa 16.3.2011
zrušuje a vec vracia... I na ďalšie konanie.
Okresný súd Košice II je povinný uhradiť V. T. trovy konania v sume 261,82 euro do
dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr. J. K...“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd podľa § 25 zákona o ústavnom súde každý návrh vrátane sťažnosti
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy,
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V exekučnom konaní podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia,
ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú
absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí
aj tvrdenie sťažovateľa, že nebol daný dôvod na ustanovenie opatrovníka
v občianskoprávnom konaní, teda jeho námietkam mal okresný súd z toho titulu vyhovieť.
K takým právnym prostriedkom patria návrh na odklad exekúcie podľa § 56
Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Účel týchto právnych prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký
a spravidla spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie
pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj
odložiť (jej vykonávanie).
Z Exekučného poriadku vyplýva, že jedným z prostriedkov obrany povinného
v exekučnom konaní sú námietky podľa § 50. Nie je to však jediný prostriedok obrany
povinného a navyše ani najúčinnejší prostriedok ochrany práv povinného z dôvodu,
že v prípade nevyhovenia námietkam nie je možné takéto rozhodnutie napádať riadnym
opravným prostriedkom. Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na odklad
exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie
exekúcie), ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ak
je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako je prípustné aj samostatne podať
návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli,
alebo neboli podané námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, prípadne sa takým
námietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu
k ochrane povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné
v prevažnej väčšine prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom
postupe na súde vyššieho stupňa. Sťažovateľ túto možnosť ochrany jeho práv v exekučnom
konaní však nevyužil.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nevyčerpal právne
prostriedky v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom zákone a už spomínaných ustanovení
Exekučného poriadku, ktoré umožňovali sťažovateľovi takú ochranu namietaného porušenia
označených základných práv, na ktorú bol oprávnený bez časového obmedzenia ihneď po
začatí exekučného konania, o ktorom sa dozvedel najneskôr doručením upovedomenia
o začatí exekúcie. Sťažovateľ bol oprávnený tieto právne prostriedky pred podaním
sťažnosti využiť, a keďže ich nevyužil, ústavný súd z tohto dôvodu odmietol jeho sťažnosť
už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne
napr. IV. ÚS 211/03 a IV. ÚS 103/04) bez toho, aby sa zaoberal jeho ďalšími námietkami
vznesenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2011