Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 224/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa , ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2011 doručená sťažnosť Ing. A. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa

(v postavení žalobkyne) v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn.

domáhala ochrany osobnosti proti žalovanému – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v B.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

,,Od podania žaloby na Okresnom súde Bratislava III. v roku 2002 sudca štyri roky

vôbec nekonal a prvé súdne pojednávanie bolo vytýčené až po viac ako šiestich rokoch, t. j.

v roku 2009. Rozsudok, ktorý bol vynesený v júni v roku 2009 som dostala až po troch

mesiacoch od vynesenia rozsudku a aj to až po sťažnosti adresovanej predsedovi Okresného

súdu Bratislava III. Dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave som zaslala

Okresnému súdu Bratislava III. 30. 3. 2010. Dovolanie bolo Okresným súdom Bratislava

III. zaslané Najvyššiemu súdu SR až 7. 10. 2010 a aj to až po dvoch sťažnostiach

adresovaných predsedovi Okresného súdu Bratislava III. a po sťažnosti adresovanej

predsedníčke Krajského súdu v Bratislave, nakoľko ani jednu z dvoch sťažnosti predseda

Okresného súdu Bratislava III neriešil.

Po nahliadnutí do spisu na Najvyššom súdu SR dňa 15. 2. 2011 spis. zn.

vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. -107

som sa dozvedela, že 28. 10. 2010 bol spis zo strany Najvyššieho súdu SR vrátený

Okresnému súdu Bratislava III. bez rozhodnutia o dovolaní s tým, že Najvyšší súd SR

požadoval od Okresného súdu Bratislava III., aby mi zaslal výzvu na zaplatenie súdneho

poplatku, ako i informáciu o možnosti požiadať o oslobodenie od zaplatenia súdneho

poplatku a so zreteľom na dôvod zrušenia mojej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

súdom, poskytnúť aj poučenie o tom, že odmenu a hotové výdavky ustanoveného advokáta

platí štát a v prípade neúspechu v dovolacom konaní mi nevznikne povinnosť nahradiť štátu

tieto trovy.

Nikto z Okresného súdu Bratislava III. ma však o tomto neinformoval a dokiaľ som si

15. 2. 2011 nepozrela na Najvyššom súde SR spis, ani som nevedela, že takéto niečo

Najvyšší súd SR od Okresného súdu Bratislava III. požadoval. Keďže som si myslela, že po

prehre na dovolacom súde budem musieť zaplatiť náklady právneho zástupcu ustanoveného

súdom, čo by som si nemohla dovoliť, nielenže som zrušila žiadosť o ustanovenie právneho

zástupcu, ale 13. 12. 2010 som zrušila (späť vzala) i dovolanie voči rozsudku Krajského

súdu, pretože som vedela, že bez právneho zástupcu by moje dovolanie Najvyšší súd SR

stejne zamietol. Ak by ma Okresný súd Bratislava III. na základe listu Najvyššieho súdu SR

zo dňa 28. 10. 2010 informoval o možnosti požiadať o oslobodenie od zaplatenia súdneho

poplatku, ako i to, že po prehre na Najvyššom súde SR nebudem musieť zaplatiť štátu

náklady na právneho zástupcu ustanoveného súdom, nevzala by som späť dovolanie voči

rozsudku Krajského súdu.“

Sťažovateľka ďalej uviedla:

,,Na základe vyššie uvedeného sa domnievam, že zo strany Okresného súdu

Bratislava III. došlo k porušeniu SR, ako i k porušeniu .

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a aby

nálezom takto rozhodol:

,,Základné právo A. K. na spravodlivý súdny proces, bez zbytočných prieťahov, v

primeranej lehote podľa SR a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, bolo postupom Okresného súdu Bratislava III. v konaní

pod sp. zn. -107 porušené.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v ním vedenom

konaní pod sp. zn. . Proti rozsudku okresného súdu č. k. -107

z 12. júna 2009 podala sťažovateľka odvolanie. Označený rozsudok okresného súdu

potvrdil Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k.

-144 zo 4. februára 2010; rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť

2. marca 2010 (sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 25. februára 2011). Z uvedeného

vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej

v , čo zakladá dôvod na odmietnutie z dôvodu, že bola

podaná oneskorene.

Z už spomenutého vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní je tiež posúdiť, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom alebo rozhodnutím

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak

v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré

vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 30. marca 2010 dovolanie proti uzneseniu krajského

súdu č. k. -144 zo 4. februára 2010. Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako

aj z informácie poskytnutej okresným súdom zistil, že sťažovateľka 13. decembra 2010

zobrala dovolanie v celom rozsahu späť, na základe čoho najvyšší súd uznesením sp. zn.

zo 16. februára 2011 dovolacie konanie zastavil.

Z uvedeného ďalej vyplýva, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

zo 16. februára 2011 o zastavení dovolacieho konania sa konanie vo veci sťažovateľky, na

ktoré sa vzťahujú záruky vyplývajúce z a dohovoru,

právoplatne skončilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a teda v čase doručenia

jej sťažnosti ústavnému súdu už k namietanému porušovaniu jej základného práva podľa

ani práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v namietanom konaní nemohlo dochádzať, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti o to viac, že sťažovateľka nemôže relevantne namietať

porušovanie svojich garantovaných práv postupom okresného súdu v konaní, ktoré

bolo na základe jej procesnej aktivity (späťvzatie) zastavené.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene, ako aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011