Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 252/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného Slovenskej

republiky postupom a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 8. septembra 2009

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2011

doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho

základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom a rozsudkom Okresného súdu

Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) z 8. septembra 2009 v konaní vedenom pod

sp. zn. , postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ je účastníkom súdneho konania vedeného pred

okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že „zo strany vymenovaných porušovateľov došlo

k porušeniu SR , že tento súd nekonal v súlade s SR ako aj

s “. Podľa názoru sťažovateľa mu a ani jeho právnemu zástupcovi z radov advokátov

„nebolo umožnené moju osobu obhajovať napriek tomu, že som sa ospravedlnila. O čom

svedčí aj potvrdenie lekárske.“.

Z odôvodnenia predloženej sťažnosti ďalej vyplýva, že „práve procesný postup

porušovateľov je v rozpore s SR a aj v rozpore s . Na tento nesprávny

procesný postup sa neprihliadalo a tým sa odňala možnosť uplatniť procesné právo

priznané mu .“.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie označeného základného práva postupom „porušovateľov“ a priznal mu

jednorazové finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ k predloženej sťažnosti nepriložil žiadne prílohy týkajúce sa napadnutého

konania ani plnú moc pre advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom, ale vzhľadom

na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery (ktoré doložil písomným potvrdením

o invalidnom dôchodku a vyhlásením o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch)

požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K predloženej sťažnosti ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že

nespĺňa viaceré povinné obsahové náležitosti.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Sťažovateľ k svojej sťažnosti nepripojil kópiu rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili jeho základné práva alebo slobody. Sťažovateľ ďalej

nedostatočným spôsobom identifikoval konania (neuvedením spisových značiek), v ktorých

malo dôjsť postupom „porušovateľov“ k porušeniu jeho základného práva. V konečnom

dôsledku sťažnosti chýba zmysluplné odôvodnenie opreté o právne relevantné súvislosti.

Takéto zistenia štandardne vedú ústavný súd k výzve sťažovateľovi na doplnenie

jeho podania s poučením, v akom smere je potrebné podanie doplniť, v akej lehote a aké sú

prípadné následky nevyhovenia výzve.

V posudzovanom prípade však ústavný súd z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti konania

podľa [ v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s ]

od výzvy adresovanej sťažovateľovi upustil. Dôvodom zvoleného postupu bolo samotné

rozhodnutie o predloženej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania. Ústavný súd

totiž na základe podkladov, ktorými disponoval, a na základe svojich zistení dospel

k záveru, že ani prípadné doplnenie sťažnosti sťažovateľa o povinné náležitosti by nemohlo

za žiadnych okolností viesť k prijatiu jeho sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil tieto relevantné skutočnosti:

Okresný súd v napadnutom konaní (sp. zn. ) rozhodol rozsudkom 8. septembra

2009, ktorým v plnom rozsahu zamietol žalobu sťažovateľa. Proti uvedenému rozsudku

okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Odvolacie konanie pred krajským súdom

prebiehalo pod sp. zn. , ktoré skončilo vynesením rozsudku z 28. januára

2010, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu. Rozsudok krajského súdu

nadobudol právoplatnosť 17. februára 2010. Sťažovateľ podal aj dovolanie, o ktorom

rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 31. januára 2011, ktorým ho

odmietol. Uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 24. februára 2011.

1. Na prerokovanie sťažnosti v časti napádajúcej postup a rozsudok okresného súdu,

ako aj postup krajského súdu ústavný súd nemá dostatok právomoci. V konaní pred

ústavným súdom sa uplatňuje princíp subsidiarity ( ), podľa ktorého, ak

o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa rozhoduje „iný súd“, ústavný súd nemôže

poskytnúť takým právam ochranu.

Prvostupňový rozsudok okresného súdu a postup, ktorý mu predchádzal, bol

napadnuteľný odvolaním ako riadnym opravným prostriedkom a v prípade napadnutého

postupu krajského súdu sťažovateľ mohol využiť dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že dovolanie z dôvodu uvedeného

v považuje za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základných

práv podľa a (postupom súdu bola účastníkovi konania

odňatá možnosť konať pred súdom) (, ).

S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ túto možnosť podať

odvolanie aj využil. Z uvedeného dôvodu ochranu jeho označenému právu poskytoval

krajský súd, a tak ústavný súd nemôže za žiadnych okolností podrobiť svojmu prieskumu

napadnutý rozsudok okresného súdu. Obdobne to platí aj v prípade údajného porušenia

sťažovateľovho základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

zaručeného postupom krajského súdu. Vzhľadom na podanie dovolania

práve z dôvodu uvedeného v poskytoval ochranu jeho označenému

právu najvyšší súd.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

2. Pokiaľ ide o napadnutý postup najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ústavný súd tu poukazuje na právne relevantnú časť odôvodnenia

uznesenia najvyššieho súdu, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že «pokiaľ žalobca

namietal, že okresný súd nesprávne vec prejednal v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti

jeho zástupkyne, hoci právna zástupkyňa ospravedlnila ich neúčasť telefaxovým podaním,

ktoré neskôr písomne doplnila, treba uviesť, že v spise sa žiadny záznam o uvedenej

telefaxovej správe a ani písomné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom dňa

8. septembra 2009, nenachádza. Ako to vyplýva zo zápisnice o predmetnom pojednávaní

(č.l. 127 a nasl), po jeho začiatku bolo prerušené za účelom zistenia, či sa žalobca, alebo

jeho právna zástupkyňa z účasti na pojednávaní neospravedlnili telefonicky alebo

prostredníctvom telefaxu. V zápisnici sa konštatuje, že bolo zistené, „že žiadne

ospravedlnenie žiadnou formou nedošlo“. Navyše, právna zástupkyňa žalobcu ani

v odvolaní tieto tvrdenia na zdôvodnenie existencie vady v zmysle § 221 ods. 1 písm, f/

, neuviedla. Žalobca preto neopodstatnene namietal, že prvostupňový súd nebral

vôbec do úvahy ospravedlnenie jeho neúčasti a neúčasti jeho zástupkyne na pojednávaní

dňa 8. septembra 2009, Čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K tvrdeniu dovolateľa, že nevykonaním jeho výsluchu mu súdy nižších stupňov

znemožnili preukázať v rámci súdneho konania opodstatnenosť jeho nároku, dovolací súd

uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo

96/1999 uverejnenom v Časopise Zo súdnej praxe pod Č. 26/2000 dospel k názoru, že

výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov a že nevykonanie dôkazu

výsluchom účastníka konania nieje postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať

pred súdom podľa , ak súd uváži, že

vykonanie tohto dôkazu nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu. V danom

prípade súdy nižšieho stupňa preto nepochybili, ak majúc za to, že skutkový stav zistený z

vykonaných dôkazov postačuje na rozhodnutie vo veci samej, žalobcu v konaní nevypočuli.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z takého skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej častí oporu vo vykonanom

dokazovaní, resp. že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť, že uvedené

námietky nespôsobujú existenciu vady v zmysle Námietky účastníka konania,

ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba považovať

za dovolacie dôvody podľa ods, 2 písm. b/ a c) , ktoré však sami o sebe

prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv. inou

vadou, resp. že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení

veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však

dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu smerovalo proti

takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je ( a )

a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.»

Vo svetle skutočností uvedených v citovanom uznesení najvyššieho súdu ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti dospel k jednoznačnému záveru

o nedôvodnosti námietok sťažovateľa, čo platí osobitne aj o namietanom postupe

najvyššieho súdu, ktorým sťažovateľ argumentoval v prospech tvrdenia o porušení svojho

základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom ( ).

Najvyšší súd rozhodoval vo veci sťažovateľa ako súd dovolací a v tomto type súdneho

konania, zvlášť, ak je dovolanie z procesných dôvodov ako neprípustné odmietnuté, sa

dokazovanie nevykonáva. Zjavne teda chýba príčinná súvislosť medzi postupom tohto súdu

a namietaným porušením základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

podľa . V tejto časti je preto podaná sťažnosť zjavne neopodstatnená.

3. Vzhľadom na odôvodnenie odmietnutia predloženej sťažnosti nepovažoval

ústavný súd za nevyhnutné odstraňovať nedostatky a vady podania sťažovateľa, pretože

taký postup by nemohol viesť k inému rozhodnutiu pri predbežnom prerokovaní

predloženej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2011