Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
871/361821.0492e8.pdf
PDF · 106.19 KB
No categories available
6Cdo/118/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 118/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. J., bývajúceho v D.,
v dovolacom konaní zastúpeného Mgr. A. L., advokátkou so sídlom vo V., proti ţalovanému
Krajskému súdu v Banskej Bystrici, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 12,
o náhradu škody z nezákonného rozhodnutia, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 12 C 63/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 28. januára 2010 sp. zn. 12 Co 346/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 8. septembra 2009 č. k. 12 C 63/2008-131
zamietol návrh, ktorým sa ţalobca domáhal, aby bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť
mu náhradu škody vo výške 2 000 000,-- Sk. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe vec treba
posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.),
nakoľko údajne nezákonný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43 Cbo 12/2003 bol vyhlásený dňa 5. marca 2003. Z výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k záveru, ţe nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle
uvedeného zákona. Zo ţaloby, ako bola ţalobcom predloţená totiţ zistil, ţe ţalobca označil
na strane ţalovaného subjekt, ktorý za škodu podľa tohto zákona nezodpovedá a ţe ţalobca
nepodal ţiadosť ústrednému orgánu štátu o predbeţné prerokovanie nároku o náhradu škody.
V danom prípade nie sú splnené ani zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škody (§ 420 a nasl.
OZ). Ţalobu povaţoval preto v celom rozsahu za nedôvodnú.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 28. januára 2010
sp. zn. 12 Co 346/2009 rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho
konania. V úvode odôvodnenia rozhodnutia skonštatoval, ţe Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením z 10. decembra 2009 sp. zn. 3 Nc 30/2009 nevylúčil sudcov Krajského
súdu v Banskej Bystrici, vrátane sudcov senátu 12 Co, z prejednávania a rozhodovania tohto
prípadu. Vo veci samej dospel k záveru, ţe okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom zistil
skutkový stav a vyvodil z neho aj zodpovedajúci právny záver. V súvislosti s odvolacou
námietkou spočívajúcou v tom, ţe okresný súd zaťaţil konanie vadou uvedenou v § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. uviedol, ţe okresný súd konal v neprítomnosti ţalobcu a jeho právnej
zástupkyne v súlade s procesnými predpismi. Ţalobca, ani jeho právna zástupkyňa, hoci
na termín pojednávania boli obaja riadne predvolaní, sa totiţ na pojednávanie
nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a ani o odročenie pojednávania nepoţiadali.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil tým, ţe ţalovaný nepodal návrh
na priznanie náhrady trov.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca, ktoré doplnila
podaním jeho súdom ustanovená právna zástupkyňa. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil
tým, ţe súdy mu nesprávnym postupom odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Okresnému súdu vytýkal, ţe vec prejednal v jeho neprítomnosti
a v neprítomnosti jeho zástupkyne, hoci právna zástupkyňa oznámila telefaxom, ţe v deň
pojednávania absolvovala so svojou maloletou dcérou súrne vyšetrenie u lekára. Neskôr aj
písomne svoju neúčasť ospravedlnila a zároveň oznámila súdu, ţe ţalobca sa v tento deň
zúčastnil odborného vyšetrenia. Tieto podania súd prvého stupňa nebral vôbec do úvahy.
Ďalej namietal, ţe nerealizovaním jeho výsluchu nemohol v rámci súdneho konania
preukázať opodstatnenosť svojho nároku. Dovolanie odôvodnil aj tým, ţe napadnuté
rozhodnutie vychádza z takého skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu
vo vykonanom dokazovaní a ţe rozhodnutie súdu spočíva na nesprávanom právnom posúdení
predmetnej veci.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe navrhuje dovolanie ţalobcu zamietnuť.
Povaţoval napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci ţalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je preto
prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Osobitne sa zaoberal
námietkou dovolateľa, ţe prvostupňový súd nebral vôbec do úvahy ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní dňa 8. septembra 2009, na ktorom bola predmetná vec prejednaná a ţe
nevykonaním jeho výsluchu mu znemoţnil pre ukázať v rámci súdneho konania
opodstatnenosť nároku, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho procesných práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237
písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom
a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva. Takýmto procesným právom účastníka je napr. byť predvolaný na súdne
pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa
k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.
Pokiaľ ţalobca namietal, ţe okresný súd nesprávne vec prejednal v jeho neprítomnosti
a v neprítomnosti jeho zástupkyne, hoci právna zástupkyňa ospravedlnila ich neúčasť
telefaxovým podaním, ktoré neskôr písomne doplnila, treba uviesť, ţe v spise sa ţiadny
záznam o uvedenej telefaxovej správe a ani písomné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
konanom dňa 8. septembra 2009, nenachádza. Ako to vyplýva zo zápisnice o predmetnom
pojednávaní (č.l. 127 a nasl.), po jeho začiatku bolo prerušené za účelom zistenia, či sa
ţalobca, alebo jeho právna zástupkyňa z účasti na pojednávaní neospravedlnili telefonicky
alebo prostredníctvom telefaxu. V zápisnici sa konštatuje, ţe bolo zistené, „ţe ţiadne
ospravedlnenie ţiadnou formou nedošlo“. Navyše, právna zástupkyňa ţalobcu ani v odvolaní
tieto tvrdenia na zdôvodnenie existencie vady v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
neuviedla. Ţalobca preto neopodstatnene namietal, ţe prvostupňový súd nebral vôbec
do úvahy ospravedlnenie jeho neúčasti a neúčasti jeho zástupkyne na pojednávaní dňa
8. septembra 2009, čím mu mala byť odňatá moţnosť konať pred súdom.
K tvrdeniu dovolateľa, ţe nevykonaním jeho výsluchu mu súdy niţších stupňov
znemoţnili pre ukázať v rámci súdneho konania opodstatnenosť jeho nároku, dovolací súd
uvádza, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v svojom skoršom rozhodnutí sp. zn.
2 Cdo 96/1999 uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 26/2000 dospel k názoru, ţe
výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov a ţe nevykonanie dôkazu
výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať
pred súdom podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uváţi, ţe vykonanie
tohto dôkazu nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu. V danom prípade súdy
niţšieho stupňa preto nepochybili, ak majúc za to, ţe skutkový stav zistený z vykonaných
dôkazov postačuje na rozhodnutie vo veci samej, ţalobcu v konaní nevypočuli.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza
z takého skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní,
resp. ţe odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť, ţe uvedené námietky
nespôsobujú existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietky účastníka konania, ktorými
vytýka súdu existenciu tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba povaţovať za dovolacie
dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c) O.s.p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania
nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by
rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len
odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcu smerovalo proti
takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.)
a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná
správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Dovolací súd nepriznal úspešnému ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová