Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 94/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 8. júna 2011

o návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom

JUDr. R. M., B., na začatie konania o súlade Občiansky

, ktorým sa dopĺňa

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony, s , , a a 3 Slovenskej

republiky takto

rozhodol:

Konanie o návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. apríla 2011

doručený návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„skupina poslancov“), zastúpenej advokátom JUDr. R. M., B. (ďalej len „právny zástupca“),

na začatie konania podľa (ďalej len „“) o

súlade ,

ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a

ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“), s ods.

1, , a a 3 .

Namietané ustanovenie sa stalo súčasťou Občianskeho

, ktorým sa

dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony. Túto novelizáciu Národná rada Slovenskej republiky

schválila 9. decembra 2010 a je účinná od 1. januára 2011.

Namietané ustanovenie znie:

„§ 47a

Účinnosť povinná zverejňovaných zmlúv

(1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom

nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

(2) Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej

zverejnení.

(3) Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti

bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez

zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje

informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje.

(4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na

jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu

zmluvy nedošlo.“

Skupina poslancov odôvodnila svoj návrh najmä takto:

«... bolo podľa predkladateľa, vlády Slovenskej

republiky, do právneho poriadku zavedené s cieľom zaviesť pravidlá, ktoré zabezpečia

transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami.

Navrhovatelia podporujú snahu zákonodarcu dosiahnuť tento vytýčený cieľ, ako aj samotné

povinné zverejňovanie zmlúv, avšak spôsob jeho konkrétnej realizácie je z hľadiska súladu

s prinajmenšom sporný.

, ktorým sa dopĺňa

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zaviedol do

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „infozákon“) legálnu definíciu

povinne zverejňovaných zmlúv, na ktoré odkazuje napadnuté ustanovenie ust. § 47a

. Legálna definícia povinne zverejňovaných zmlúv teda nie je

súčasťou kódexu súkromného práva, , ale upravuje ju infozákon.

Podľa ust. § 5a ods. 1 infozákona: Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva,

ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné

prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu,

majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb

zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami

Európskej únie.

Napadnuté ustanovenie zavádza hmotnoprávnu

podmienku nadobudnutia účinnosti zmluvy, ktorá napĺňa legálnu definíciu podľa ust. § 5a

infozákona. Takáto povinne zverejňovaná zmluva nadobúda účinnosť až dňom nasledujúcim

po dni jej zverejnenia.

Podľa názoru predkladateľa, vlády Slovenskej republiky vyjadrenom v osobitnej

časti dôvodovej správy k ustanoveniu Ide najmä o

povinne zverejňované zmluvy v zmysle ustanovenia § 5a infozákona. To však nevylučuje, že

v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje iný zákon, ktorý by ukladal zverejnenie

zmlúv. Týmto vyjadrením sa potvrdzuje právna neistota subjektov práva ohľadne

skutočnosti, či nadobudnutie účinnosti nimi uzatváraných zmlúv je podmienené zverejnením

podľa infozákona, alebo aj podľa iného právneho predpisu. Zákonodarca v dôvodovej

správe nevysvetľuje, o aký ďalší právny predpis by mohlo ísť.

Podľa dôvodovej správy zákonodarca má záujem na tom, aby sa upravený režim

odloženej účinnosti vzťahoval na právne úkony ( ), ktorými vznikajú, menia sa alebo

zanikajú práva a povinnosti. Pôjde preto najmä o

- dohodu,

- nepomenovanú zmluvu,

- zmiešanú zmluvu,

- úplné znenie všeobecných zmluvných (obchodných) podmienok, ak sa stali súčasťou

zmluvného vzťahu (t. j. ak zmluva - dohoda na ne odkazuje),

- dohodu o novácii ( až 573 ),

- dohodu o odpustení dlhu ( ) a vzdaní sa práva ( ), dohodu

o zrušení záväzku,

- dohodu o urovnaní (pokonávke) ( až 587 ),

- dohodu o započítaní ( ); dohodu o zmluvnej pokute ( a 545

), dohodu o ručení ( až 550 ).

- záložnú zmluvu ( ),

- dohodu o zabezpečení záväzkov prevodom práva ( až 553e ) dohodu

o zabezpečení záväzkov postúpením pohľadávky (§ 554),

- dohodu o postúpení pohľadávky ( až 530 ), dohodu o prevzatí dlhu (

až 532 ),

- dohodu o pristúpení k záväzku ( až 534 ).

Právna úprava odloženej účinnosti sa podľa zákonodarcu má vzťahovať na skupinu

zmlúv, ktoré napĺňajú znaky povinne zverejňovanej zmluvy podľa ust. § 5a infozákona.

Navrhovatelia pripomínajú, že uzatvoreniu zmluvy povinnou osobou s druhou

zmluvnou stranou spravidla predchádza náročný proces verejného obstarávania podľa

6 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o VO“). Povinná osoba na zverejnenie zmluvy je v procese verejného

obstarávania, verejným obstarávateľom (§ 6 zákona o VO) alebo obstarávateľom (§ 8

zákona o VO). Zákon o VO ustanovuje široké povinnosti pre obstarávateľov a verejných

obstarávateľov pri výbere postupov zadávania zákaziek spravidla v závislosti od naplnenia

finančných limitov podľa § 4 zákona o VO. Práve proces verejného obstarávania má

zabezpečiť verejný, transparentný a spravodlivý výber dodávateľa spomedzi uchádzačov.

Takže už samotný proces verejného obstarávania by mal zabezpečovať transparentný

a verejný výber uchádzača.

Na zverejnenie povinne zverejňovanej zmluvy je povinná práve osoba podľa ust. § 2

infozákona, to znamená len jeden z účastníkov zmluvy. Podľa ust. § 5a ods. 4 povinne

zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej

správy, verejnoprávna inštitúcia alebo nimi založená právnická osoba, v ktorej vlastnia

väčšinu akcií alebo väčšinový obchodný podiel alebo ktorú ovládajú väčšinovým podielom

na hlasovacích právach alebo vymenúvajú viac ako polovicu členov správneho orgánu

alebo iného výkonného orgánu, alebo kontrolného orgánu, sa zverejňuje v Centrálnom

registri zmlúv (ďalej len „register“). V registri sa zverejňuje aj zmluva, ktorej účastníkom

je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená povinnými osobami

uvedenými v prvej vete. Povinná osoba zašle bezodkladne Úradu vlády Slovenskej republiky

zmluvu na zverejnenie. Register je verejný zoznam povinne zverejňovaných zmlúv, ktorý

vedie Úrad vlády Slovenskej republiky v elektronickej podobe; register je informačný

systém verejnej správy.

Podľa ust. § 5a ods. 5 infozákona povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je

iná povinná osoba, ako je uvedená v odseku 4, sa zverejňuje na webovom sídle povinnej

osoby, ktorá zmluvu uzaviera. Ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje

bezodplatne v Obchodnom vestníku.

Z uvedeného teda vyplýva, že povinná osoba, ktorou bude práve napr. ministerstvo,

štátny orgán, obec. VÚC atď. bude povinná zverejniť uzatvorenú zmluvu spôsobom ako

ustanovuje zákon. Zmluvy sa budú zverejňovať:

a) v Centrálnom registri zmlúv,

b) na webovom sídle povinnej osoby,

c) v Obchodnom vestníku.

Návrhové oprávnenie v zmysle písm. a) a c) na zverejnenie má len jeden účastník

zmluvy, t. j. štátny orgán alebo orgán verejnej správy, ktorému zverejnenie vyplýva ako

povinnosť zo zákona. Ďalej zo samotnej povahy veci vyplýva, že táto povinná osoba

disponuje aj právom rozhodnúť v zmysle písm. b) čo bude a čo nebude uverejnené na jej

webovom sídle.

Z vyššie uvedených dôvodov sa druhý účastník tohto právneho vzťahu dostáva

neopodstatnene do znevýhodneného postavenia v dôsledku skutočnosti, že konaním resp.

opomenutím druhého účastníka zmluvy zverejniť zmluvu nastáva sankcia vo forme

nulitnosti, zdanlivosti tohto právneho úkonu. Zjednodušene povedané, napr. verejný

obstarávateľ (resp. povinná osoba) sa môže svojho zmluvného partnera jednoducho zbaviť,

nakoľko po uplynutí trojmesačnej lehoty sa uplatní zákonná domnienka, že k uzatvoreniu

zmluvy nedošlo. Oprávnenie druhého účastníka v zmysle ust. § 5a ods. 6 infozákona podať

návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku, ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní

odo dňa uzavretia je v tomto rámci nedostatočné. Účastník zmluvy, ktorý po splnení

všetkých zákonných podmienok, uzatvoril s povinnou osobou zmluvu, je vystavovaný

právnej neistote a kladú sa mu ďalšie zákonné povinnosti a to sledovať, či zmluva, ktorú

uzatvoril bona fide je zverejnená alebo nie je, a pokiaľ nie je zverejnená, ukladá sa mu

„oprávnenie resp. povinnosť“ podať návrh na jej zverejnenie, pod hrozbou sankcie

zdanlivosti tohto právneho úkonu.

Navrhovatelia poukazujú aj na nedôslednosť a rozpornosť napadnutej právnej

úpravy, vo vzťahu k právnej úprave zmlúv týkajúcej sa prevodu práv k nehnuteľnostiam.

Vlastnícke právo patrí medzi tzv. vecné práva, je právom absolútnym, pôsobí erga

omnes (voči všetkým) - pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe

zmluvy pôsobí erga omnes až od nadobudnutia účinnosti zmluvy, t. j. až na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu.

Uvedené jednoznačne vyplýva z

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. V dikcii § 47 ods. 1 Občianskeho

zákonníka je výslovne uvedené, že ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie

príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. V § 133 ods. 2 Občiansky

zákonník ustanovuje, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa

vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy

katastra nehnuteľností; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Inými slovami, pojem „platnosť zmluvy“ a pojem „účinnosť zmluvy“ nemožno

stotožňovať ani vzájomne zamieňať. Zjednodušene povedané: platná zmluva (zmluva

uzatvorená v súlade so zákonom a podpísaná zmluvnými stranami) zaväzuje zmluvné strany

(zmeniť alebo zrušiť ju možno len po vzájomnej dohode); ak je zmluva účinná, pôsobí voči

všetkým. Účinnosť zmluvy znamená vznik, zmenu alebo zánik práv vyplývajúcich zo zmluvy.

Ak osobitný zákon neustanovuje inak, pri prevode práv k hnuteľnej veci nadobúda zmluva

účinnosť prevzatím hnuteľnej veci ( ), pri prevode práv

k nehnuteľnej veci nadobúda zmluva účinnosť až na základe právoplatného rozhodnutia

správy katastra o povolení vkladu konkrétneho vecného práva do katastra nehnuteľností

( a , a katastrálneho

zákona).

Z uvedeného vyplýva, že zmluvy, predmetom ktorých je prevod práv

k nehnuteľnostiam, nemôžu nadobudnúť účinnosť zverejnením na webovom sídle povinnej

osoby, v Centrálnom registri zmlúv alebo v Obchodnom vestníku. Žiadna zmluva nemôže

mať dva rozdielne dátumy nadobudnutia účinnosti, t. j. vzniku, zmeny alebo zániku práv

vyplývajúcich zo zmluvy.

V nadväznosti na uvedené dávame do pozornosti znenie § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho

zákona, ktoré ustanovuje povinnosť správy katastra nehnuteľností preskúmať zmluvu

z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej

forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne

určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým

mravom a že pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré

by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (odsek 1) a ktoré ustanovuje, že správa katastra

nehnuteľností vklad povolí, ak sú podmienky na vklad splnené: inak návrh zamietne

(odsek 3).

Zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon. ktorým zmluvné strany

zakladajú medzi sebou právny vzťah, a tým aj vzájomné práva a povinností. Pri uzavieraní

zmluvy nesmie byť porušené zákonné právo. Teória občianskeho práva rozlišuje rôzne

stupne vadnosti právnych úkonov: a) právne úkony zdanlivé (non negotium), t. j. také

prejavy vôle. z ktorých nikdy nevznikol právny úkon (neprihliada sa na ne), b) právne úkony

vadné. Právnymi následkami vadných právnych úkonov sú neplatnosť právneho úkonu

(absolútna alebo relatívna), odporovateľnosť právneho úkonu a možnosť jednostranného

odstúpenia od zmluvy.

Napadnuté ustanovenia a to, konkrétne v ust. § 47a ods. 4 upravujú ako sankciu

nezverejnenia zmluvy jej zdanlivosť právneho úkonu (ničotnosť, non negotium). Podľa ust.

§ 47 ods. 4 ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa

na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že

k uzavretiu zmluvy nedošlo. Zákon v uvedenom ustanovení vyslovuje domnienku, na základe

ktorej sa má za to, že uzavretie zmluvy, ktorá v skutočnosti uzavretá bola, podľa zákonnej

domnienky uzavretá nebola. Tento právny úkon, ktorý možno skôr považovať v dôsledku

absencie zverejnenia ako hmotnoprávnej podmienky jeho účinnosti za vadný, zákon však

nesankcionuje neplatnosťou, ale vyslovuje domnienku, podľa ktorej sa právny úkon

považuje za ničotný, zdanlivý (non negotium).

Zdanlivé právne úkony sú také prejavy vôle, ktoré vôbec nemajú náležitosti právnych

úkonov. Na tieto úkony sa neprihliada, hľadí sa na ne akoby sa neboli urobili. (Lazár, J.

a kol. Občianske právo hmotné, 2006, str. 133).

Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje

pod sankciou neplatnosti, pričom sa rozlišuje absolútna a relatívna neplatnosť právneho

úkonu. (tamtiež)

Zo samotného posúdenia veci vyplýva, že v prípade, ak je zmluva uzavretá a chýba

jej jedna podstatná náležitosť nadobudnutia účinnosti (nie platnosti!), nemožno s takýmto

nedostatkom vyslovovať záver na základe zákonnej domnienky, že k uzavretiu zmluvy

nedošlo. Uvedené dostáva do horšieho postavenia účastníka právneho vzťahu, ktorý nie je

povinnou osobou. V prípade neplatnosti zmluvy, ktorá bola zapríčinená opomenutím

splnenia povinnosti druhým účastníkom zmluvy, má tento účastník možnosť uplatňovať

nároky vyplývajúce z porušenia povinnosti (napr. nárok na náhradu škody podľa § 373

alebo a nasl ). V prípade, pokiaľ bude

naplnená zákonná domnienka uvedená v napadnutom ust. § 47a ods. 4 Občianskeho

zákonníka, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo, ohrozí sa tým postavenie druhého

účastníka, ktorý ničotnosť, zdanlivosť právneho úkonu nespôsobil a uzavrel zmluvu bona

fide, pričom je sporné či si bude môcť uplatňovať nároky z porušenia povinnosti druhej

zmluvnej strany (keďže zmluva nevznikla).

Napadnuté ustanovenie ďalej upravuje

výnimku, podľa ktorej zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej

udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je

účinná bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré

obsahuje informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje. Navrhovatelia

namietajú, že uvedené vymedzenie je veľmi vágne a do budúcnosti bude vyvolávať právnu

neistotu účastníkov zmluvy. Účastník zmluvy, najmä pokiaľ nejde o povinnú osobu, bude

vždy v stave právnej neistoty, či ním uzavretá zmluva je podriadená režimu podľa § 47a

ods. 3 . Pokiaľ k zverejneniu takejto zmluvy nedôjde a po uplynutí

lehoty troch mesiacov od uzatvorenia zmluvy vzniknú pochybnosti o tom, či má byť zmluva

podriadená režimu podľa ust. , vzniká riziko, že takáto

zmluva bude sankcionovaná zdanlivosťou podľa ust. .»

V ďalšej časti svojho návrhu skupina poslancov po analýze relevantnej judikatúry

ústavného súdu poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade „orgán verejnej moci

v postavení subjektu povinného zverejniť povinne zverejňovanú zmluvu a teda rozhodnúť

o jej zverejnení alebo nezverejnení, nie je v rovnakom postavení ako druhý účastník zmluvy

(subjekt súkromného práva), ktorý takúto kompetenciu nemá...

Napadnuté ustanovenia popierajú princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní,

nakoľko premietnutím normy verejného práva do základného kódexu práva súkromného

dochádza k nerovnomernému postaveniu účastníkov zmlúv, ktoré napĺňajú znaky povinne

zverejňovaných zmlúv, čím môže dôjsť k výraznému zásahu do slobody prejavu subjektu pri

uzatváraní zmluvy. Subjekt súkromnoprávneho charakteru uzatvárajúci zmluvu so

subjektom, v ktorom má majetkovoprávnu účasť štát, je až do času zverejnenia takejto

zmluvy v pochybnostiach, či účinky takejto zmluvy vôbec nastanú a to dokonca pod hrozbou

nulitnosti jeho prejavu vôle...“.

V záverečnej časti svojho návrhu skupina poslancov zdôrazňuje, že „cieľ

zákonodarcu zaviesť transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom

a s verejnými prostriedkami je legitímny. Z uvedeného dôvodu navrhovatelia nenamietajú

proti zverejňovaniu zmlúv, čo je v tomto kontexte prirodzený spôsob priblíženia sa k tomuto

cieľu. Podmieňovať nadobudnutie účinnosti zmlúv ako inštitútu súkromného práva

zverejnením a sankcionovať absenciu zverejnenia nulitnosťou právneho úkonu je však

v tomto kontexte nepochopením základných inštitútov súkromného a verejného práva a ich

vzájomnej previazanosti. Zákonodarca by mal absenciu zverejnenia zmluvy sankcionovať

len vo vzťahu k osobe povinnej (pokuty) a neuplatňovať sankciu (nulitnosť) voči obom

účastníkom zmluvného vzťahu, z ktorých jeden porušenie právnej povinnosti nespôsobil,

nakoľko zverejnenie zmluvy nie je jeho povinnosťou.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa skupina poslancov domáha, aby ústavný súd

o jej návrhu nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenie v znení zákona,

č. , ktorým sa dopĺňa v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nieje v súlade s čl. 1

ods. 1, , a a 3 .“

II.

Dňa 27. apríla 2011 bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu

skupiny poslancov označené ako „Späťvzatie návrhu“, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Týmto, v súlade s ust. v spojení s ust.

Z. z... návrh zo dňa 5. 4. 2011, vedený pod sp. zn. RVP 810/2011 berieme v celom rozsahu

späť a žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky konanie v predmetnej veci zastavil.“

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania

späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd

konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia alebo .

Ústavný súd konštatuje, že citované ustanovenia

a zakladajú jeho oprávnenie zastaviť konanie o návrhu skupiny

poslancov, čo vyplýva aj z jeho doterajšej judikatúry, podľa ktorej sa s výnimkou konania

o sťažnosti podľa na všetky ďalšie konania vedené pred ústavným súdom na

späťvzatie návrhu primerane použijú ustanovenia (m. m.

).

Zároveň však ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

„späťvzatie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov nie je úkonom, ktorému

sa v konaní pred ním priznávajú automaticky účinky vedúce k zastaveniu konania.

Potvrdzuje to aj judikatúra ústavného súdu, ktorá obsahuje nielen súhlas so späťvzatím

návrhu, ale aj nesúhlas s takýmto dispozitívnym úkonom navrhovateľa.“ (,

m. m. ). Ústavný súd napr. späťvzatie návrhu nepripustil v konaní vedenom

pod sp. zn. s poukazom na to, že „rešpektovanie vôle navrhovateľa, teda

dispozičnej zásady, v konaní pred ústavným súdom by išlo na úkor ochrany ústavnosti

v zmysle “.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preskúmal návrh skupiny poslancov,

predovšetkým argumentáciu, z ktorej skupina poslancov vyvodzuje svoj právny názor

o nesúlade s ustanoveniami , ,

ods. 2 a a 3 , a na tomto základe dospel k záveru, že v danom prípade

zastavenie konania nebude na úkor ochrany ústavnosti. V tejto súvislosti ústavný súd

pripomína, že zastavenie konania netvorí prekážku veci rozhodnutej pre prípadný iný návrh

na začatie konania podľa v tej istej veci (m. m. ).

Na základe uvedeného ústavný súd podľa

v spojení s rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2011