Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 94/2011
PDF · 196.37 KB
No categories available
PL. ÚS 94/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 8. júna 2011
o návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom
JUDr. R. M., B., na začatie konania o súlade § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení zákona č. 546/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky takto
rozhodol:
Konanie o návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. apríla 2011
doručený návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len
„skupina poslancov“), zastúpenej advokátom JUDr. R. M., B. (ďalej len „právny zástupca“),
na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o
súlade § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 546/2010 Z. z.,
ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Občiansky zákonník“), s čl. 1 ods.
1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy.
Namietané ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka sa stalo súčasťou Občianskeho
zákonníka na základe jeho novelizácie vykonanej zákonom č. 546/2010 Z. z., ktorým sa
dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony. Túto novelizáciu Národná rada Slovenskej republiky
schválila 9. decembra 2010 a je účinná od 1. januára 2011.
Namietané ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka znie:
„§ 47a
Účinnosť povinná zverejňovaných zmlúv
(1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom
nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
(2) Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej
zverejnení.
(3) Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti
bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez
zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje
informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje.
(4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na
jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu
zmluvy nedošlo.“
Skupina poslancov odôvodnila svoj návrh najmä takto:
«... § 47a Občianskeho zákonníka bolo podľa predkladateľa, vlády Slovenskej
republiky, do právneho poriadku zavedené s cieľom zaviesť pravidlá, ktoré zabezpečia
transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami.
Navrhovatelia podporujú snahu zákonodarcu dosiahnuť tento vytýčený cieľ, ako aj samotné
povinné zverejňovanie zmlúv, avšak spôsob jeho konkrétnej realizácie je z hľadiska súladu
s Ústavou Slovenskej republiky prinajmenšom sporný.
Zákon č. 546/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zaviedol do
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „infozákon“) legálnu definíciu
povinne zverejňovaných zmlúv, na ktoré odkazuje napadnuté ustanovenie ust. § 47a
Občianskeho zákonníka. Legálna definícia povinne zverejňovaných zmlúv teda nie je
súčasťou kódexu súkromného práva, Občianskeho zákonníka, ale upravuje ju infozákon.
Podľa ust. § 5a ods. 1 infozákona: Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva,
ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné
prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu,
majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb
zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami
Európskej únie.
Napadnuté ustanovenie § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka zavádza hmotnoprávnu
podmienku nadobudnutia účinnosti zmluvy, ktorá napĺňa legálnu definíciu podľa ust. § 5a
infozákona. Takáto povinne zverejňovaná zmluva nadobúda účinnosť až dňom nasledujúcim
po dni jej zverejnenia.
Podľa názoru predkladateľa, vlády Slovenskej republiky vyjadrenom v osobitnej
časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka Ide najmä o
povinne zverejňované zmluvy v zmysle ustanovenia § 5a infozákona. To však nevylučuje, že
v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje iný zákon, ktorý by ukladal zverejnenie
zmlúv. Týmto vyjadrením sa potvrdzuje právna neistota subjektov práva ohľadne
skutočnosti, či nadobudnutie účinnosti nimi uzatváraných zmlúv je podmienené zverejnením
podľa infozákona, alebo aj podľa iného právneho predpisu. Zákonodarca v dôvodovej
správe nevysvetľuje, o aký ďalší právny predpis by mohlo ísť.
Podľa dôvodovej správy zákonodarca má záujem na tom, aby sa upravený režim
odloženej účinnosti vzťahoval na právne úkony (§ 34 OZ), ktorými vznikajú, menia sa alebo
zanikajú práva a povinnosti. Pôjde preto najmä o
- dohodu,
- nepomenovanú zmluvu,
- zmiešanú zmluvu,
- úplné znenie všeobecných zmluvných (obchodných) podmienok, ak sa stali súčasťou
zmluvného vzťahu (t. j. ak zmluva - dohoda na ne odkazuje),
- dohodu o novácii (§ 570 až 573 OZ),
- dohodu o odpustení dlhu (§ 574 OZ) a vzdaní sa práva (§574 OZ), dohodu
o zrušení záväzku,
- dohodu o urovnaní (pokonávke) (§ 585 až 587 OZ),
- dohodu o započítaní (§ 581 ods. 3 OZ); dohodu o zmluvnej pokute (§ 544 a 545
OZ), dohodu o ručení (§ 546 až 550 OZ).
- dohodu o zabezpečení záväzkov prevodom práva (§ 553 až 553e OZ) dohodu
o zabezpečení záväzkov postúpením pohľadávky (§ 554),
- dohodu o postúpení pohľadávky (§ 524 až 530 OZ), dohodu o prevzatí dlhu (§ 531
až 532 OZ),
- dohodu o pristúpení k záväzku (§ 533 až 534 OZ).
Právna úprava odloženej účinnosti sa podľa zákonodarcu má vzťahovať na skupinu
zmlúv, ktoré napĺňajú znaky povinne zverejňovanej zmluvy podľa ust. § 5a infozákona.
Navrhovatelia pripomínajú, že uzatvoreniu zmluvy povinnou osobou s druhou
zmluvnou stranou spravidla predchádza náročný proces verejného obstarávania podľa
zákona č. 26/20006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o VO“). Povinná osoba na zverejnenie zmluvy je v procese verejného
obstarávania, verejným obstarávateľom (§ 6 zákona o VO) alebo obstarávateľom (§ 8
zákona o VO). Zákon o VO ustanovuje široké povinnosti pre obstarávateľov a verejných
obstarávateľov pri výbere postupov zadávania zákaziek spravidla v závislosti od naplnenia
finančných limitov podľa § 4 zákona o VO. Práve proces verejného obstarávania má
zabezpečiť verejný, transparentný a spravodlivý výber dodávateľa spomedzi uchádzačov.
Takže už samotný proces verejného obstarávania by mal zabezpečovať transparentný
a verejný výber uchádzača.
Na zverejnenie povinne zverejňovanej zmluvy je povinná práve osoba podľa ust. § 2
infozákona, to znamená len jeden z účastníkov zmluvy. Podľa ust. § 5a ods. 4 povinne
zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej
správy, verejnoprávna inštitúcia alebo nimi založená právnická osoba, v ktorej vlastnia
väčšinu akcií alebo väčšinový obchodný podiel alebo ktorú ovládajú väčšinovým podielom
na hlasovacích právach alebo vymenúvajú viac ako polovicu členov správneho orgánu
alebo iného výkonného orgánu, alebo kontrolného orgánu, sa zverejňuje v Centrálnom
registri zmlúv (ďalej len „register“). V registri sa zverejňuje aj zmluva, ktorej účastníkom
je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená povinnými osobami
uvedenými v prvej vete. Povinná osoba zašle bezodkladne Úradu vlády Slovenskej republiky
zmluvu na zverejnenie. Register je verejný zoznam povinne zverejňovaných zmlúv, ktorý
vedie Úrad vlády Slovenskej republiky v elektronickej podobe; register je informačný
systém verejnej správy.
Podľa ust. § 5a ods. 5 infozákona povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je
iná povinná osoba, ako je uvedená v odseku 4, sa zverejňuje na webovom sídle povinnej
osoby, ktorá zmluvu uzaviera. Ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje
bezodplatne v Obchodnom vestníku.
Z uvedeného teda vyplýva, že povinná osoba, ktorou bude práve napr. ministerstvo,
štátny orgán, obec. VÚC atď. bude povinná zverejniť uzatvorenú zmluvu spôsobom ako
ustanovuje zákon. Zmluvy sa budú zverejňovať:
a) v Centrálnom registri zmlúv,
b) na webovom sídle povinnej osoby,
c) v Obchodnom vestníku.
Návrhové oprávnenie v zmysle písm. a) a c) na zverejnenie má len jeden účastník
zmluvy, t. j. štátny orgán alebo orgán verejnej správy, ktorému zverejnenie vyplýva ako
povinnosť zo zákona. Ďalej zo samotnej povahy veci vyplýva, že táto povinná osoba
disponuje aj právom rozhodnúť v zmysle písm. b) čo bude a čo nebude uverejnené na jej
webovom sídle.
Z vyššie uvedených dôvodov sa druhý účastník tohto právneho vzťahu dostáva
neopodstatnene do znevýhodneného postavenia v dôsledku skutočnosti, že konaním resp.
opomenutím druhého účastníka zmluvy zverejniť zmluvu nastáva sankcia vo forme
nulitnosti, zdanlivosti tohto právneho úkonu. Zjednodušene povedané, napr. verejný
obstarávateľ (resp. povinná osoba) sa môže svojho zmluvného partnera jednoducho zbaviť,
nakoľko po uplynutí trojmesačnej lehoty sa uplatní zákonná domnienka, že k uzatvoreniu
zmluvy nedošlo. Oprávnenie druhého účastníka v zmysle ust. § 5a ods. 6 infozákona podať
návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku, ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní
odo dňa uzavretia je v tomto rámci nedostatočné. Účastník zmluvy, ktorý po splnení
všetkých zákonných podmienok, uzatvoril s povinnou osobou zmluvu, je vystavovaný
právnej neistote a kladú sa mu ďalšie zákonné povinnosti a to sledovať, či zmluva, ktorú
uzatvoril bona fide je zverejnená alebo nie je, a pokiaľ nie je zverejnená, ukladá sa mu
„oprávnenie resp. povinnosť“ podať návrh na jej zverejnenie, pod hrozbou sankcie
zdanlivosti tohto právneho úkonu.
Navrhovatelia poukazujú aj na nedôslednosť a rozpornosť napadnutej právnej
úpravy, vo vzťahu k právnej úprave zmlúv týkajúcej sa prevodu práv k nehnuteľnostiam.
Vlastnícke právo patrí medzi tzv. vecné práva, je právom absolútnym, pôsobí erga
omnes (voči všetkým) - pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe
zmluvy pôsobí erga omnes až od nadobudnutia účinnosti zmluvy, t. j. až na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu.
Uvedené jednoznačne vyplýva z Občianskeho zákonníka a zo zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. V dikcii § 47 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je výslovne uvedené, že ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. V § 133 ods. 2 Občiansky
zákonník ustanovuje, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa
vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy
katastra nehnuteľností; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
Inými slovami, pojem „platnosť zmluvy“ a pojem „účinnosť zmluvy“ nemožno
stotožňovať ani vzájomne zamieňať. Zjednodušene povedané: platná zmluva (zmluva
uzatvorená v súlade so zákonom a podpísaná zmluvnými stranami) zaväzuje zmluvné strany
(zmeniť alebo zrušiť ju možno len po vzájomnej dohode); ak je zmluva účinná, pôsobí voči
všetkým. Účinnosť zmluvy znamená vznik, zmenu alebo zánik práv vyplývajúcich zo zmluvy.
Ak osobitný zákon neustanovuje inak, pri prevode práv k hnuteľnej veci nadobúda zmluva
účinnosť prevzatím hnuteľnej veci (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pri prevode práv
k nehnuteľnej veci nadobúda zmluva účinnosť až na základe právoplatného rozhodnutia
správy katastra o povolení vkladu konkrétneho vecného práva do katastra nehnuteľností
(§ 47 ods. 1 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1 a § 28 ods. 3 katastrálneho
zákona).
Z uvedeného vyplýva, že zmluvy, predmetom ktorých je prevod práv
k nehnuteľnostiam, nemôžu nadobudnúť účinnosť zverejnením na webovom sídle povinnej
osoby, v Centrálnom registri zmlúv alebo v Obchodnom vestníku. Žiadna zmluva nemôže
mať dva rozdielne dátumy nadobudnutia účinnosti, t. j. vzniku, zmeny alebo zániku práv
vyplývajúcich zo zmluvy.
V nadväznosti na uvedené dávame do pozornosti znenie § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho
zákona, ktoré ustanovuje povinnosť správy katastra nehnuteľností preskúmať zmluvu
z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej
forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým
mravom a že pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (odsek 1) a ktoré ustanovuje, že správa katastra
nehnuteľností vklad povolí, ak sú podmienky na vklad splnené: inak návrh zamietne
(odsek 3).
Zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon. ktorým zmluvné strany
zakladajú medzi sebou právny vzťah, a tým aj vzájomné práva a povinností. Pri uzavieraní
zmluvy nesmie byť porušené zákonné právo. Teória občianskeho práva rozlišuje rôzne
stupne vadnosti právnych úkonov: a) právne úkony zdanlivé (non negotium), t. j. také
prejavy vôle. z ktorých nikdy nevznikol právny úkon (neprihliada sa na ne), b) právne úkony
vadné. Právnymi následkami vadných právnych úkonov sú neplatnosť právneho úkonu
(absolútna alebo relatívna), odporovateľnosť právneho úkonu a možnosť jednostranného
odstúpenia od zmluvy.
Napadnuté ustanovenia a to, konkrétne v ust. § 47a ods. 4 upravujú ako sankciu
nezverejnenia zmluvy jej zdanlivosť právneho úkonu (ničotnosť, non negotium). Podľa ust.
§ 47 ods. 4 ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa
na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že
k uzavretiu zmluvy nedošlo. Zákon v uvedenom ustanovení vyslovuje domnienku, na základe
ktorej sa má za to, že uzavretie zmluvy, ktorá v skutočnosti uzavretá bola, podľa zákonnej
domnienky uzavretá nebola. Tento právny úkon, ktorý možno skôr považovať v dôsledku
absencie zverejnenia ako hmotnoprávnej podmienky jeho účinnosti za vadný, zákon však
nesankcionuje neplatnosťou, ale vyslovuje domnienku, podľa ktorej sa právny úkon
považuje za ničotný, zdanlivý (non negotium).
Zdanlivé právne úkony sú také prejavy vôle, ktoré vôbec nemajú náležitosti právnych
úkonov. Na tieto úkony sa neprihliada, hľadí sa na ne akoby sa neboli urobili. (Lazár, J.
a kol. Občianske právo hmotné, 2006, str. 133).
Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje
pod sankciou neplatnosti, pričom sa rozlišuje absolútna a relatívna neplatnosť právneho
úkonu. (tamtiež)
Zo samotného posúdenia veci vyplýva, že v prípade, ak je zmluva uzavretá a chýba
jej jedna podstatná náležitosť nadobudnutia účinnosti (nie platnosti!), nemožno s takýmto
nedostatkom vyslovovať záver na základe zákonnej domnienky, že k uzavretiu zmluvy
nedošlo. Uvedené dostáva do horšieho postavenia účastníka právneho vzťahu, ktorý nie je
povinnou osobou. V prípade neplatnosti zmluvy, ktorá bola zapríčinená opomenutím
splnenia povinnosti druhým účastníkom zmluvy, má tento účastník možnosť uplatňovať
nároky vyplývajúce z porušenia povinnosti (napr. nárok na náhradu škody podľa § 373
Obchodného zákonníka alebo § 420 a nasl Občianskeho zákonníka). V prípade, pokiaľ bude
naplnená zákonná domnienka uvedená v napadnutom ust. § 47a ods. 4 Občianskeho
zákonníka, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo, ohrozí sa tým postavenie druhého
účastníka, ktorý ničotnosť, zdanlivosť právneho úkonu nespôsobil a uzavrel zmluvu bona
fide, pričom je sporné či si bude môcť uplatňovať nároky z porušenia povinnosti druhej
zmluvnej strany (keďže zmluva nevznikla).
Napadnuté ustanovenie § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka ďalej upravuje
výnimku, podľa ktorej zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej
udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je
účinná bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré
obsahuje informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje. Navrhovatelia
namietajú, že uvedené vymedzenie je veľmi vágne a do budúcnosti bude vyvolávať právnu
neistotu účastníkov zmluvy. Účastník zmluvy, najmä pokiaľ nejde o povinnú osobu, bude
vždy v stave právnej neistoty, či ním uzavretá zmluva je podriadená režimu podľa § 47a
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ k zverejneniu takejto zmluvy nedôjde a po uplynutí
lehoty troch mesiacov od uzatvorenia zmluvy vzniknú pochybnosti o tom, či má byť zmluva
podriadená režimu podľa ust. § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, vzniká riziko, že takáto
zmluva bude sankcionovaná zdanlivosťou podľa ust. § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka.»
V ďalšej časti svojho návrhu skupina poslancov po analýze relevantnej judikatúry
ústavného súdu poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade „orgán verejnej moci
v postavení subjektu povinného zverejniť povinne zverejňovanú zmluvu a teda rozhodnúť
o jej zverejnení alebo nezverejnení, nie je v rovnakom postavení ako druhý účastník zmluvy
(subjekt súkromného práva), ktorý takúto kompetenciu nemá...
Napadnuté ustanovenia popierajú princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní,
nakoľko premietnutím normy verejného práva do základného kódexu práva súkromného
dochádza k nerovnomernému postaveniu účastníkov zmlúv, ktoré napĺňajú znaky povinne
zverejňovaných zmlúv, čím môže dôjsť k výraznému zásahu do slobody prejavu subjektu pri
uzatváraní zmluvy. Subjekt súkromnoprávneho charakteru uzatvárajúci zmluvu so
subjektom, v ktorom má majetkovoprávnu účasť štát, je až do času zverejnenia takejto
zmluvy v pochybnostiach, či účinky takejto zmluvy vôbec nastanú a to dokonca pod hrozbou
nulitnosti jeho prejavu vôle...“.
V záverečnej časti svojho návrhu skupina poslancov zdôrazňuje, že „cieľ
zákonodarcu zaviesť transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom
a s verejnými prostriedkami je legitímny. Z uvedeného dôvodu navrhovatelia nenamietajú
proti zverejňovaniu zmlúv, čo je v tomto kontexte prirodzený spôsob priblíženia sa k tomuto
cieľu. Podmieňovať nadobudnutie účinnosti zmlúv ako inštitútu súkromného práva
zverejnením a sankcionovať absenciu zverejnenia nulitnosťou právneho úkonu je však
v tomto kontexte nepochopením základných inštitútov súkromného a verejného práva a ich
vzájomnej previazanosti. Zákonodarca by mal absenciu zverejnenia zmluvy sankcionovať
len vo vzťahu k osobe povinnej (pokuty) a neuplatňovať sankciu (nulitnosť) voči obom
účastníkom zmluvného vzťahu, z ktorých jeden porušenie právnej povinnosti nespôsobil,
nakoľko zverejnenie zmluvy nie je jeho povinnosťou.“.
Na základe uvedenej argumentácie sa skupina poslancov domáha, aby ústavný súd
o jej návrhu nálezom takto rozhodol:
„Ustanovenie § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona,
č. 546/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nieje v súlade s čl. 1
ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.“
II.
Dňa 27. apríla 2011 bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu
skupiny poslancov označené ako „Späťvzatie návrhu“, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Týmto, v súlade s ust. § 96 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 31a zákona č. 38/1993
Z. z... návrh zo dňa 5. 4. 2011, vedený pod sp. zn. RVP 810/2011 berieme v celom rozsahu
späť a žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky konanie v predmetnej veci zastavil.“
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.
Ústavný súd konštatuje, že citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
a zákona o ústavnom súde zakladajú jeho oprávnenie zastaviť konanie o návrhu skupiny
poslancov, čo vyplýva aj z jeho doterajšej judikatúry, podľa ktorej sa s výnimkou konania
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na všetky ďalšie konania vedené pred ústavným súdom na
späťvzatie návrhu primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (m. m.
Zároveň však ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej
„späťvzatie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov nie je úkonom, ktorému
sa v konaní pred ním priznávajú automaticky účinky vedúce k zastaveniu konania.
Potvrdzuje to aj judikatúra ústavného súdu, ktorá obsahuje nielen súhlas so späťvzatím
návrhu, ale aj nesúhlas s takýmto dispozitívnym úkonom navrhovateľa.“ (PL. ÚS 14/02,
m. m. PL. ÚS 21/06). Ústavný súd napr. späťvzatie návrhu nepripustil v konaní vedenom
pod sp. zn. PL. ÚS 16/09 s poukazom na to, že „rešpektovanie vôle navrhovateľa, teda
dispozičnej zásady, v konaní pred ústavným súdom by išlo na úkor ochrany ústavnosti
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preskúmal návrh skupiny poslancov,
predovšetkým argumentáciu, z ktorej skupina poslancov vyvodzuje svoj právny názor
o nesúlade § 47a Občianskeho zákonníka s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12
ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy, a na tomto základe dospel k záveru, že v danom prípade
zastavenie konania nebude na úkor ochrany ústavnosti. V tejto súvislosti ústavný súd
pripomína, že zastavenie konania netvorí prekážku veci rozhodnutej pre prípadný iný návrh
na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy v tej istej veci (m. m. PL. ÚS 21/06).
Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. júna 2011