Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 269/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-74

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval oznámenie sudcov Ľudmily Gajdošíkovej, Ladislava Orosza a Jána

Lubyho o rozhodnutie ich predpojatosti vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková, Ladislav

Orosz a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. decembra

2010 doručený návrh Mgr. Mgr. Bc. D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia

jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48

ods. 1 a 2 (ďalej len „“) a práv podľa v spojitosti

s čl. 10, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozhodnutiami ústavného súdu vedenými pod č. k. -47 a sp. zn.

.

Sudcovia IV. senátu ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján

Luby oznámili predsedníčke ústavného súdu, že rozhodovali vo veci sťažovateľa uznesením

sp. zn. z 20. mája 2010 tak, že jeho sťažnosť odmietli pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

V uvedenom podaní uviedli :

«V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 15. decembra 2010 sťažovateľ formuluje na

viacerých miestach závažné výhrady proti postupu a rozhodnutiu IV. senátu v predmetnej

veci; napr. na str. 50 tejto sťažnosti okrem iného uvádza: „...Uznesením č. IV. ÚS

212/2010-37 zo dňa 20. 05. 2010 sudcovia senátu Ústavného súdu SR (JUDr. Ján Luby,

JUDr. Ľudmila Gajdošíková, JUDr. Ladislav Orosz) zabránili sťažovateľovi v prístupe

spravodlivosti, keďže zmarili právo sťažovateľa na verejné a spravodlivé súdne konanie na

nezávislom a nestannom súde zriadenom zákonom ...

Z uvedeného protizákonného a protiústavného postupu senátu Ústavného súdu na

čele s predsedom senátu JUDr. Jánom Lubym vyplynulo dôvodné podozrenie na trestnú

činnosť – zneužívanie právomoci verejného činiteľa ( ), kedy sudca

spravodajca, a ani sudcovia uvedeného senátu ...neaplikovali v danom prípade na základe

ustanovenia

v znení neskorších predpisov s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech súkromným

osobám v rozpore s verejným záujmom, zákonmi SR a SR. ako aj medzinárodnými

zmluvami, ktoré garantujú základné ľudské práva a slobody, a ktorými je SR viazaná. “.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti som spolu s ďalšími členmi IV. senátu dospel

k záveru, že citované (ako aj ďalšie) časti sťažnosti možno považovať za vyhlásenie

sťažovateľa v zmysle Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), t. j. za

vyhlásenie, že sudcov IV. senátu, a teda aj mňa, v predmetnej veci odmieta pre ich

predpojatosť.

Aj keď uvedené námietky sťažovateľa považujem za neopodstatnené a v predmetnej

veci sa necítim byť predpojatý a som pripravený o sťažnosti sťažovateľa rozhodnúť

objektívne a nestranne, považujem za potrebné námietky sťažovateľa predložiť na postup

a rozhodnutie podľa .»

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je sudca

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

predpojatosti.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Zo subjektívneho hľadiska ústavný súd bral do úvahy, že sudcovia Ľudmila

Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby sami svoju predpojatosť v predmetnej veci

nevyhlásili, takže v tomto smere sú spôsobilí vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

rozhodovať nestranne.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje, aby sa obava z nedostatku

nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných

skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť

čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosti sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu

nestranného. Existencia oprávnených pochybnosti závisí od posúdenia konkrétnych

okolnosti prípadu. Tzv. subjektívna nestrannosť sa posudzuje nielen podľa subjektívneho

postupu sudcu, ale aj podľa objektívnych symptómov.

Ústavný súd posúdil relevantnosť dôvodov oznámených sudcami z objektívneho

hľadiska a dospel k záveru, že pokiaľ už v jednej veci sťažovateľa rozhodli a sťažovateľ sa

nestotožnil so závermi ich rozhodnutia ako senátu a pokiaľ vyslovuje podozrenie

zo spáchania trestného činu, tieto skutočnosti bez ďalšieho objektívne neodôvodňujú

existenciu pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcov, a preto nevedie k ich vylúčeniu

vo veci sťažovateľa.

Ústavný súd v kontexte uvedeného zohľadnil najmä ústavné postavenie sudcu

ústavného súdu, jeho sľub a tiež skutočnosť, že garanciou pre nestrannú ochranu ústavnosti

v označenej veci je jej prerokovanie a rozhodnutie v pôsobnosti celého senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011