Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 269/2011
PDF · 122.22 KB
No categories available
II. ÚS 269/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa
Mészárosa prerokoval oznámenie sudcov Ľudmily Gajdošíkovej, Ladislava Orosza a Jána
Lubyho o rozhodnutie ich predpojatosti vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 7691/2010 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková, Ladislav
Orosz a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sp. zn.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. decembra
2010 doručený návrh Mgr. Mgr. Bc. D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia
jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48
ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 v spojitosti
s čl. 10, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozhodnutiami ústavného súdu vedenými pod č. k. I. ÚS 330/2010-47 a sp. zn.
Sudcovia IV. senátu ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján
Luby oznámili predsedníčke ústavného súdu, že rozhodovali vo veci sťažovateľa uznesením
sp. zn. IV. ÚS 212/2010 z 20. mája 2010 tak, že jeho sťažnosť odmietli pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
V uvedenom podaní uviedli :
«V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 15. decembra 2010 sťažovateľ formuluje na
viacerých miestach závažné výhrady proti postupu a rozhodnutiu IV. senátu v predmetnej
veci; napr. na str. 50 tejto sťažnosti okrem iného uvádza: „...Uznesením č. IV. ÚS
212/2010-37 zo dňa 20. 05. 2010 sudcovia senátu Ústavného súdu SR (JUDr. Ján Luby,
JUDr. Ľudmila Gajdošíková, JUDr. Ladislav Orosz) zabránili sťažovateľovi v prístupe
spravodlivosti, keďže zmarili právo sťažovateľa na verejné a spravodlivé súdne konanie na
nezávislom a nestannom súde zriadenom zákonom ...
Z uvedeného protizákonného a protiústavného postupu senátu Ústavného súdu na
čele s predsedom senátu JUDr. Jánom Lubym vyplynulo dôvodné podozrenie na trestnú
činnosť – zneužívanie právomoci verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona), kedy sudca
spravodajca, a ani sudcovia uvedeného senátu ...neaplikovali v danom prípade na základe
§ 31a zákona o ústavnom súde ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech súkromným
osobám v rozpore s verejným záujmom, zákonmi SR a Ústavou SR. ako aj medzinárodnými
zmluvami, ktoré garantujú základné ľudské práva a slobody, a ktorými je SR viazaná. “.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti som spolu s ďalšími členmi IV. senátu dospel
k záveru, že citované (ako aj ďalšie) časti sťažnosti možno považovať za vyhlásenie
sťažovateľa v zmysle § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), t. j. za
vyhlásenie, že sudcov IV. senátu, a teda aj mňa, v predmetnej veci odmieta pre ich
predpojatosť.
Aj keď uvedené námietky sťažovateľa považujem za neopodstatnené a v predmetnej
veci sa necítim byť predpojatý a som pripravený o sťažnosti sťažovateľa rozhodnúť
objektívne a nestranne, považujem za potrebné námietky sťažovateľa predložiť na postup
a rozhodnutie podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde.»
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudca
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
predpojatosti.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného
súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
Zo subjektívneho hľadiska ústavný súd bral do úvahy, že sudcovia Ľudmila
Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby sami svoju predpojatosť v predmetnej veci
nevyhlásili, takže v tomto smere sú spôsobilí vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 7691/2010 rozhodovať nestranne.
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje, aby sa obava z nedostatku
nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných
skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť
čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosti sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu
nestranného. Existencia oprávnených pochybnosti závisí od posúdenia konkrétnych
okolnosti prípadu. Tzv. subjektívna nestrannosť sa posudzuje nielen podľa subjektívneho
postupu sudcu, ale aj podľa objektívnych symptómov.
Ústavný súd posúdil relevantnosť dôvodov oznámených sudcami z objektívneho
hľadiska a dospel k záveru, že pokiaľ už v jednej veci sťažovateľa rozhodli a sťažovateľ sa
nestotožnil so závermi ich rozhodnutia ako senátu a pokiaľ vyslovuje podozrenie
zo spáchania trestného činu, tieto skutočnosti bez ďalšieho objektívne neodôvodňujú
existenciu pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcov, a preto nevedie k ich vylúčeniu
vo veci sťažovateľa.
Ústavný súd v kontexte uvedeného zohľadnil najmä ústavné postavenie sudcu
ústavného súdu, jeho sľub a tiež skutočnosť, že garanciou pre nestrannú ochranu ústavnosti
v označenej veci je jej prerokovanie a rozhodnutie v pôsobnosti celého senátu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011