Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 216/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. L., B., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa v

spojení s právom na zákonného sudcu podľa a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I č. k. -74

z 28. októbra 2010 a č. k. -191 z 10. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Z. L. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla

2011 doručená sťažnosť JUDr. Z. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) v spojení s právom na zákonného sudcu podľa a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -74 z 28. októbra 2010 a č. k. -191 z 10.

novembra 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa podnetom doručeným

okresnému súdu 7. októbra 2010 domáhala začatia konania o pozbavenie, obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony svojho manžela. Podanie návrhu na okresný súd sťažovateľka

zdôvodnila náhlou a podstatnou zmenou v správaní sa manžela, ktorý „... sa... správa

v domácnosti výlučne násilne, agresívne a preto je dôvodné podozrenie na zlyhanie jeho

zdravotného stavu, nielen pre domáce násilie, ktorého sa dopúšťa, ale aj z dôvodu jeho

súčastného zlyhania v zamestnaní... aj v súrodeneckých, rodičovských a príbuzenských

vzťahoch...“, a ktoré „... evokuje poruchu osobnosti, poruchy správania, ktoré si

s určitosťou vyžadujú pomoc odborníkov“. Iniciovaním občianskoprávnych konaní na

okresnom súde sa sťažovateľka snaží „... o zastavenie a elimináciu násilia, a samostatnými

žalobami vrátiť veci späť do pôvodného správneho právneho stavu, ktorý svojím násilným

a agresívnym správaním zmenil manžel, a taktiež sa snaží samostatnými podaniami

o riešenie zlyhania jeho psychického zdravotného stavu“. V sťažnosti podanej ústavnému

súdu sťažovateľka namietala skutkové závery okresného súdu, ku ktorým dospel vo svojom

uznesení č. k. -74 z 28. októbra 2010, ktorým zamietol jej návrh na vydanie

predbežného opatrenia. Vo vzťahu k ďalšiemu napadnutému rozhodnutiu okresného súdu

č. k. -191 z 10. novembra 2010 sťažovateľka namietala predovšetkým

nezákonnosť pridelenia veci sudkyni JUDr. H. H., ktorá jej nemala byť pridelená náhodným

výberom prostredníctvom elektronickej podateľne, ale ktorú si mala táto sama svojvoľne

prideliť a ktorá mala aj nezákonne rozhodnúť o zastavení predmetného konania z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku („... podotýkam v konaní o pozbavenie spôsobilosti na

právne úkony, ktoré je vecne oslobodené od platenia poplatku...“).

3. Nosným dôvodom sťažovateľkou podanej sťažnosti ústavnému súdu bola

rozpornosť právnych záverov okresného súdu v jeho napadnutých rozhodnutiach so

zisteným skutkovým stavom veci, jeho svojvoľnosť pri hodnotení dôkazov, tendenčnosť

vyvodzovania záverov, vedomá ignorácia relevantných skutočností verifikovaných aj

písomnými dôkazmi, svojvoľnosť a rozpor so zákonom v jeho postupe pri prideľovaní veci

zákonnému sudcovi a vyhodnocovaní podmienok konania, dôsledkom čoho sú právne

závery tohto súdu v jeho napadnutých rozhodnutiach arbitrárne a ústavne neudržateľné

(„Takýto postup a závery Okresného súdu Bratislava 1 vnímam ako svojvoľný a ústavne

neudržateľný. Postup a závery... Okresného súdu Bratislava 1 vo vyššie citovaných súdnych

konaniach predstavujú odopretie garantovaného práva na zákonného sudcu a tým

aj na spravodlivý súdny proces. K dôležitým prvkom právnej ochrany zaručenej v čl. 46 ods.

1 patrí právo na rozhodnutie veci nestranným sudcom, ktoré je implikované v záruke

nestrannosti súdu.“). Svoju argumentáciu následne podporila aj podrobným rozborom

skutkových okolností jej právnej veci a na ňu sa vzťahujúcej právnej úpravy, a to aj

s poukazom na judikatúru ústavného súdu, z ktorej podľa jej názoru jednoznačne vyplýva

právomoc ústavného súdu preskúmať závery okresného súdu („... skutkové a právne závery

všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté

právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené a neudržateľné

a zároveň mali za následok porušenie základného práva alebo slobody...“).

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné práva /slobody/ JUDr. Z. L. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 v

spojení s jej právami uvedenými v článku 48 ods. 1 ... a jej právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru... postupom a uznesením Okresného súdu

Bratislava 1 č. k. -191 zo dňa 10. 11. 2010 v spojení s postupom a uznesením

Okresného súdu Bratislava 1 č. k. -74 zo dňa 28. 10. 2010 porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 č. k. -191 zo dňa 10. 11. 2010

a uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 č. k. -74 zo dňa 28. 10. 2010 sa

zrušujú a vec sa vracia... na ďalšie konanie.

Okresnému súdu Bratislava 1 sa prikazuje, aby vo veci ďalej konal a zakazuje

pokračovať v porušovaní základných práv /slobody/...

JUDr. Z. L. priznáva finančné zadosťučinenie v sume, ktorej výšku ponecháva na

úvahu Ústavného súdu...

Okresný súd Bratislava 1 je povinný sťažovateľke priznať náhradu trov konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) (, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem

iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,

ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

8. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie postupu a napadnutých

rozhodnutí okresného súdu v jej právnej veci najmä z hľadiska rešpektovania jej základného

práva na súdnu ochranu podľa (resp. práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48

ods. 1 , v dôsledku porušenia ktorých sa domáha v konaní pred ústavným súdom ich

ochrany a zrušenia napadnutých rozhodnutí okresného súdu (pozri bod 3, 4).

9. Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľka napadla uznesenie okresného súdu č. k.

-74 z 28. októbra 2010 odvolaním, ktoré podala 16. novembra 2010, a proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -191 z 10. novembra 2010 sa bránila taktiež

podaním odvolania, ktoré doručila okresnému súdu 13. decembra 2010. Vecne a miestne

príslušným súdom na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku vo vzťahu

k napadnutým rozhodnutiam okresného súdu je Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“), na ktorom sú aj v súčasnom období vedené konania o sťažovateľkou podaných

odvolaniach pod sp. zn. a sp. zn. .

10. Zo zistenia ústavného súdu teda vyplýva, že ochranu sťažovateľkou označených

základných práv má poskytnúť krajský súd v prebiehajúcich odvolacích konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. , pričom právomoc

krajského súdu ako súdu všeobecného, ktorý je podľa

v znení neskorších predpisov v spojení s zákona

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov vecne a miestne

príslušný na takéto konanie a rozhodovanie, zároveň vylučuje ústavný súd z konania

a rozhodovania o prípadnom porušení sťažovateľkou označených práv v konaní

o ňou podanej ústavnej sťažnosti.

11. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011