Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 216/2011
PDF · 156.83 KB
No categories available
I. ÚS 216/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. L., B., vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v
spojení s právom na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I č. k. 1 Ps 16/2010-74
z 28. októbra 2010 a č. k. 1 Ps 14/2009-191 z 10. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Z. L. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla
2011 doručená sťažnosť JUDr. Z. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) v spojení s právom na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) č. k. 1 Ps 16/2010-74 z 28. októbra 2010 a č. k. 1 Ps 14/2009-191 z 10.
novembra 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa podnetom doručeným
okresnému súdu 7. októbra 2010 domáhala začatia konania o pozbavenie, obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony svojho manžela. Podanie návrhu na okresný súd sťažovateľka
zdôvodnila náhlou a podstatnou zmenou v správaní sa manžela, ktorý „... sa... správa
v domácnosti výlučne násilne, agresívne a preto je dôvodné podozrenie na zlyhanie jeho
zdravotného stavu, nielen pre domáce násilie, ktorého sa dopúšťa, ale aj z dôvodu jeho
súčastného zlyhania v zamestnaní... aj v súrodeneckých, rodičovských a príbuzenských
vzťahoch...“, a ktoré „... evokuje poruchu osobnosti, poruchy správania, ktoré si
s určitosťou vyžadujú pomoc odborníkov“. Iniciovaním občianskoprávnych konaní na
okresnom súde sa sťažovateľka snaží „... o zastavenie a elimináciu násilia, a samostatnými
žalobami vrátiť veci späť do pôvodného správneho právneho stavu, ktorý svojím násilným
a agresívnym správaním zmenil manžel, a taktiež sa snaží samostatnými podaniami
o riešenie zlyhania jeho psychického zdravotného stavu“. V sťažnosti podanej ústavnému
súdu sťažovateľka namietala skutkové závery okresného súdu, ku ktorým dospel vo svojom
uznesení č. k. 1 Ps 16/2010-74 z 28. októbra 2010, ktorým zamietol jej návrh na vydanie
predbežného opatrenia. Vo vzťahu k ďalšiemu napadnutému rozhodnutiu okresného súdu
č. k. 1 Ps 14/2009-191 z 10. novembra 2010 sťažovateľka namietala predovšetkým
nezákonnosť pridelenia veci sudkyni JUDr. H. H., ktorá jej nemala byť pridelená náhodným
výberom prostredníctvom elektronickej podateľne, ale ktorú si mala táto sama svojvoľne
prideliť a ktorá mala aj nezákonne rozhodnúť o zastavení predmetného konania z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku („... podotýkam v konaní o pozbavenie spôsobilosti na
právne úkony, ktoré je vecne oslobodené od platenia poplatku...“).
3. Nosným dôvodom sťažovateľkou podanej sťažnosti ústavnému súdu bola
rozpornosť právnych záverov okresného súdu v jeho napadnutých rozhodnutiach so
zisteným skutkovým stavom veci, jeho svojvoľnosť pri hodnotení dôkazov, tendenčnosť
vyvodzovania záverov, vedomá ignorácia relevantných skutočností verifikovaných aj
písomnými dôkazmi, svojvoľnosť a rozpor so zákonom v jeho postupe pri prideľovaní veci
zákonnému sudcovi a vyhodnocovaní podmienok konania, dôsledkom čoho sú právne
závery tohto súdu v jeho napadnutých rozhodnutiach arbitrárne a ústavne neudržateľné
(„Takýto postup a závery Okresného súdu Bratislava 1 vnímam ako svojvoľný a ústavne
neudržateľný. Postup a závery... Okresného súdu Bratislava 1 vo vyššie citovaných súdnych
konaniach predstavujú odopretie ústavou garantovaného práva na zákonného sudcu a tým
aj na spravodlivý súdny proces. K dôležitým prvkom právnej ochrany zaručenej v čl. 46 ods.
1 patrí právo na rozhodnutie veci nestranným sudcom, ktoré je implikované v záruke
nestrannosti súdu.“). Svoju argumentáciu následne podporila aj podrobným rozborom
skutkových okolností jej právnej veci a na ňu sa vzťahujúcej právnej úpravy, a to aj
s poukazom na judikatúru ústavného súdu, z ktorej podľa jej názoru jednoznačne vyplýva
právomoc ústavného súdu preskúmať závery okresného súdu („... skutkové a právne závery
všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté
právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené a neudržateľné
a zároveň mali za následok porušenie základného práva alebo slobody...“).
4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné práva /slobody/ JUDr. Z. L. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 v
spojení s jej právami uvedenými v článku 48 ods. 1 Ústavy... a jej právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru... postupom a uznesením Okresného súdu
Bratislava 1 č. k. 1 Ps 14/2009-191 zo dňa 10. 11. 2010 v spojení s postupom a uznesením
Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 1 Ps 16/2010-74 zo dňa 28. 10. 2010 porušené boli.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 1 Ps 14/2009-191 zo dňa 10. 11. 2010
a uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 1 Ps 16/2010-74 zo dňa 28. 10. 2010 sa
zrušujú a vec sa vracia... na ďalšie konanie.
Okresnému súdu Bratislava 1 sa prikazuje, aby vo veci ďalej konal a zakazuje
pokračovať v porušovaní základných práv /slobody/...
JUDr. Z. L. priznáva finančné zadosťučinenie v sume, ktorej výšku ponecháva na
úvahu Ústavného súdu...
Okresný súd Bratislava 1 je povinný sťažovateľke priznať náhradu trov konania...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich.
7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré
v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na
konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa
čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných
slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na
ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity
právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem
iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,
ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
8. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie postupu a napadnutých
rozhodnutí okresného súdu v jej právnej veci najmä z hľadiska rešpektovania jej základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48
ods. 1 ústavy, v dôsledku porušenia ktorých sa domáha v konaní pred ústavným súdom ich
ochrany a zrušenia napadnutých rozhodnutí okresného súdu (pozri bod 3, 4).
9. Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľka napadla uznesenie okresného súdu č. k.
1 Ps 16/2010-74 z 28. októbra 2010 odvolaním, ktoré podala 16. novembra 2010, a proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 1 Ps 14/2009-191 z 10. novembra 2010 sa bránila taktiež
podaním odvolania, ktoré doručila okresnému súdu 13. decembra 2010. Vecne a miestne
príslušným súdom na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku vo vzťahu
k napadnutým rozhodnutiam okresného súdu je Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“), na ktorom sú aj v súčasnom období vedené konania o sťažovateľkou podaných
odvolaniach pod sp. zn. 11 CoP 64/2011 a sp. zn. 11 CoP 103/2011.
10. Zo zistenia ústavného súdu teda vyplýva, že ochranu sťažovateľkou označených
základných práv má poskytnúť krajský súd v prebiehajúcich odvolacích konaniach
vedených pod sp. zn. 11 CoP 64/2011 a sp. zn. 11 CoP 103/2011, pričom právomoc
krajského súdu ako súdu všeobecného, ktorý je podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov v spojení s § 3 ods. 1 zákona
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vecne a miestne
príslušný na takéto konanie a rozhodovanie, zároveň vylučuje ústavný súd z konania
a rozhodovania o prípadnom porušení sťažovateľkou označených práv v konaní
o ňou podanej ústavnej sťažnosti.
11. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011