Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 197/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M.

M., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

právnu pomoc a rovnosť v konaní podľa a 3

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. decembra

2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 24. marca

2011 doručená sťažnosť spoločnosti G., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie jej základného práva na právnu pomoc a rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3

(ďalej len ,a“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 22. decembra 2010 (ďalej len „najvyšší súd“ a „uznesenie

najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že v konaní, v ktorom bola

sťažovateľka v procesnom postavení odporkyne, rozhodol Okresný súd Bratislava V (ďalej

len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. z 8. októbra 2009 tak, že vyhovel

návrhu navrhovateľa (protistrany sťažovateľky) a určil, že odstúpenie sťažovateľky od

zmluvy o dielo č. 06/05 z 17. marca 2005 je neplatné a zaviazal ju na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, ktorým žiadala napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, a to predovšetkým z toho dôvodu,

že konajúci okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keďže nevykonal ďalšie ňou

navrhované dôkazy. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

zo 17. júna 2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

a zaviazal sťažovateľku na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka na najvyššom súde dovolanie,

ktoré dôvodila tým, že sa jej ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom [( v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)]. Porušenie svojho práva konať pred súdom videla

sťažovateľka v tom, že prvostupňový okresný súd a aj odvolací krajský súd odmietli

pripustiť vykonanie ňou navrhovaných dôkazov, najmä výsluch svedka, ktorého výpoveď

mala podľa sťažovateľky objasniť konajúcimi súdmi nedostatočne zistený skutkový stav.

4. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol ako

neprípustné a zaviazal ju na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd v odôvodnení

uznesenia s poukazom na zdôraznil, že účastníci konania sú povinní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súdov nižšieho stupňa najvyšší súd dospel k záveru,

že obidva súdy dokazovanie vykonali a odvolací súd zaujal ku každému tvrdeniu

sťažovateľky stanovisko. Tvrdenie jedného z účastníkov konania, že súd nevykonal riadne

dokazovanie, sa nedá označiť za taký postup súdu, ktorým bola odňatá možnosť konať pred

súdom účastníkovi, ktorý správnosť vykonaného dokazovania namieta.

5. Podľa názoru sťažovateľky uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý mu

predchádzal, jej bola obmedzená možnosť konať pred súdom, čo má za následok porušenie

označených základných práv podľa a 3 . Sťažovateľka svoju

ústavnoprávnu argumentáciu opiera o rovnaké dôvody, aké uviedla v konaní pred

všeobecnými súdmi.

6. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie označených základných práv podľa postupom najvyššieho súdu

v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. a zrušil napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. V prvom rade je potrebné poznamenať, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v tomto prípade zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení

tých práv ( a 3 ) a v súvislosti s tým rozhodnutím (uznesenie najvyššieho

súdu), ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľka domáhala v návrhu na rozhodnutie, t. j.

v petite sťažnosti.

11. Sťažovateľka namietala, že najvyšší súd svojím postupom a napadnutým

uznesením porušil jej základné právo na právnu pomoc a princíp rovnosti účastníkov

v konaní garantovaných a 3 , a to tým, že nevyslovil odňatie jej práva

konať pred súdom podľa na tom základe, že sa nevykonali ňou

navrhnuté dôkazy na preukázanie skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci, pričom

sa konajúce súdy priklonili iba k tvrdeniam a stanoviskám protistrany.

12. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom. Podľa všetci účastníci sú si

v konaní podľa odseku 2 rovní.

13. v citovanom a 3 upravuje základné právo na právnu pomoc

a na rovnosť v konaní.

14. Sťažovateľka bola v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o jej právach, zastúpená

advokátom, ktorý jej v celom rozsahu a v priebehu celého súdneho konania na všeobecnom

súde – tak prvostupňovom, ako aj odvolacom a dovolacom – poskytoval právnu pomoc.

Už táto skutočnosť vylučuje záver o akomkoľvek porušení základného práva na právnu

pomoc a najvyšší súd sa ani žiadnym iným spôsobom nedotkol základného práva

sťažovateľky na právnu pomoc. Navyše, sťažovateľkou opísaný skutkový stav neobsahuje

nič, čo by naznačovalo možnosť porušenia označeného ústavného práva.

15. Ústavný súd posudzoval aj tvrdenie sťažovateľky o porušení rovnosti účastníkov

v konaní, ktoré odôvodňovala tým, že zo strany všeobecných súdov neboli vykonané ňou

navrhnuté dôkazy. V tejto súvislosti ústavný súd už judikoval, že neupravuje

prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné

kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,

či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí

dôkaz na jeho vykonanie (porovnaj , ).

16. Ústavný súd ďalej dopĺňa, že z práva na rovnosť v konaní nevyplýva pre

sťažovateľku právo, aby súdy akceptovali všetky jej návrhy na vykonanie dokazovania, ale

aby mala možnosť tieto návrhy predniesť. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva

vo svojej judikatúre vyvodzuje záver, že súd nie je povinný za každých okolností vykonať

všetky dôkazy, ktoré strana navrhne. Prípustnosť dôkazov nie je dohovorom regulovaná

a ide o otázku, ktorú upravuje predovšetkým vnútroštátne právo. Takisto význam dôkazov

a potrebnosť ich vykonania je otázka, ktorú posudzujú predovšetkým vnútroštátne orgány

(rozhodnutie Engel c. Holandsko z 8. júna 1976, § 91, podobne Komanický c. Slovenská

republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45 ).

17. Podľa názoru ústavného súdu právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti

dovolania v danej veci je zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom, najvyšší súd na všetky

zásadné námietky sťažovateľky zaujal stanovisko, a preto aj ústavný súd ho považuje

za dostačujúci a ústavne relevantný. Najvyšší súd zrozumiteľným a jednoznačným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré považoval dovolanie sťažovateľky za neprípustné,

okrem iného sa osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľky, že

v prerokovávanej veci jej krajským súdom bola odňatá možnosť pred ním konať, a treba

dodať, že pri interpretácii pojmu „odňatie možnosti konať pred súdom“ plne rešpektoval

relevantnú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ale i doterajšiu

judikatúru najvyššieho súdu (napr. rozhodnutie sp. zn. z 27. septembra 2001),

a teda tým posilnil aj princíp právnej istoty ako jednej z obsahových náležitostí právneho

štátu.

18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo

slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je teda absencia priamej

súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. O taký prípad išlo aj v prerokovávanej veci, preto ústavný súd z vyššie uvedených

dôvodov považuje sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd

nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na skutočnosť, že

sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011