Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 217/2011
PDF · 128.35 KB
No categories available
I. ÚS 217/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Bc. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. A. Ch., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 6
ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 Nt 1652/2002 z 13. mája 2002, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. Bc. J. S. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla
2011 doručená sťažnosť Ing. Bc. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 3 Nt 1652/2002 z 13. mája 2002 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bol v trestnom konaní vedenom proti jeho
osobe napadnutým uznesením okresného súdu ustanovený obhajca JUDr. J. V.. Dôvodom
podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľom malo byť porušenie jeho práva na
obhajobu v trestnom konaní postupom okresného súdu, ktorý mu ustanovil obhajcu ex-offo
bez poskytnutia možnosti si ho zvoliť podľa svojho vlastného uváženia, čím bol tak
povinný/nútený súhlasiť s obhajcom ustanoveným okresným súdom, a teda „... postupom
Okresného súdu... bolo porušené moje právo na obhajobu nakoľko mi ako obvinenému
mala byť poskytnutá možnosť zvoliť si obhajcu. Ak tak súdu neurobil zasiahol tak výrazným
spôsobom do môjho práva na obhajobu.“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo Ing. Bc. J. S. na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy... a podľa
čl. 40 ods. 3 Listiny... a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru... postupom Okresného súdu...
v konaní 3 Nt 1652/02 porušené bolo.
2. Zrušuje sa opatrenie Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. 5. 2002
č. k. 3 Nt 1652/02.
3. Ing. Bc. J. S. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 7500 €...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov –
ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
5. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ
domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2
ods. 2 ústavy).
6. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie
tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04). Z uvedeného je
zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo
neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.
III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).
7. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľovi bolo uznesením
vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v B. pod ČVS: KUV-51/01-
OVEK-OB z 22. apríla 2002 vznesené obvinenie pre trestný čin falšovania a pozmeňovania
peňazí a cenných papierov formou spolupáchateľstva. Z dôvodu nutnej obhajoby bol
sťažovateľovi na návrh vyšetrovateľa Policajného zboru v prípravnom konaní uznesením
okresného súdu sp. zn. 3 Nt 1652/2002 zo 6. mája 2002 ustanovený najskôr obhajca JUDr.
S. Ch. Na základe ďalšej žiadosti vyšetrovateľa Policajného zboru v prípravnom konaní bol
napadnutým uznesením okresného súdu sťažovateľovi zmenený pôvodne ustanovený
obhajca JUDr. S. Ch. a ustanovený nový obhajca JUDr. J. V. Z uvedeného je „prima facie“
zrejmé, že k ustanoveniu JUDr. J. V. ako obhajcu ex-offo došlo ešte v roku 2002, pričom
sťažovateľova sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 21. apríla 2011, to znamená dávno
po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť
ako podanú oneskorene.
8. Nad rámec už uvedeného (bod 7) ústavný súd dodáva, že v súčasnosti sa vedie
trestné konanie proti sťažovateľovi na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
PK 1 T 56/2003 (v rámci odvolania rozhodoval Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 To 102/2009). V týchto konaniach sťažovateľ disponoval viacerými
obhajcami, ktorí boli nielen ustanovení súdom ex-offo ako napr. JUDr. A. Ch. (ktorá aj
podala sťažnosť ústavnému súdu, pozn.), ale aj zvolení samotným sťažovateľom, napr.
JUDr. J. S. či JUDr. R. T.
9. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011