Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 287/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť K. H., D., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. -356

z 27. apríla 2010, doplňujúcim rozsudkom č. k. -390 zo 16. augusta 2010

a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 8. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2011

doručená sťažnosť K. H., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -356 z 27. apríla 2010, doplňujúcim rozsudkom č. k. 4 C

390 zo 16. augusta 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 8. decembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Okresný súd Ružomberok rozhodol o žalobnom návrhu sťažovateľa rozsudkom

č. -356 zo dňa 27.04.2010 tak, že žalobný návrh zamietol. Na odôvodnenie

svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že okrem sťažovateľa na strane navrhovateľa mal

byť aj ďalší účastník, ktorého sťažovateľ navrhol pripustiť na strane odporcov. Podľa

názoru okresného súdu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva naliehavý právny

záujem na takomto určení majú všetci dediči po poručiteľovi, ktorí v takomto konaní majú

všetci vystupovať na strane navrhovateľov. Podľa názoru súdu v takomto konaní sú teda

aktívne legitimovaní všetci dedičia.

Druhým dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu podľa názoru okresného súdu

bola skutočnosť, že sťažovateľ nežaloval všetkých spoluvlastníkov z pozemnoknižnej vložky,

keďže sťažovateľ ako navrhovateľ svoje právo, resp. právo svojho právneho predchodcu

odvodzoval zo zápisov v pozemkovej knihe.

Navrhovateľ sa v prvostupňovom konaní domáhal žalobným návrhom určenia, že

nehnuteľnosti identifikované ako KN parcely v určitom spoluvlastníckom podiele patria do

dedičstva po jeho právnom predchodcovi. Ako pasívne legitimovaného označil sťažovateľ

vlastníka, ktorému ako poslednému svedčilo vlastnícke právo podľa katastra nehnuteľností.

Sťažovateľ sa domáhal určenia, že časť spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve tohto

vlastníka patrí do dedičstva po jeho právnom predchodcovi. Podľa názoru sťažovateľa,

tento vlastník nadobudol spoluvlastnícky podiel jeho právneho predchodcu bez splnenia

zákonných podmienok, z uvedeného dôvodu mal naliehavý právny záujem na takomto

určení. ...

Voči rozsudku porušovateľa v 1. rade č. -356 zo dňa 27.04.2010 podal

sťažovateľ v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok - odvolanie. O podanom odvolaní

rozhodol Krajský súd Žilina - porušovateľ v 2. rade rozsudkom č. zo dňa

08.12.2010, ktorým potvrdil rozsudok porušovateľa v 1. rade č. -356 zo dňa

27.04.2010. ...

Ústavný súd SR už niekoľkokrát judikoval, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti

nemôže zasahovať do skutkových a právnych zistení všeobecných súdov, avšak v prípade, ak

skutkové a právne zistenia a argumenty všeobecných súdov sú spôsobilé zasiahnuť do

základných práv a slobôd účastníkov konania, je Ústavný súd SR oprávnený konštatovať

porušenie základných práv účastníkov garantovaných SR, ako aj Európskym

dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sme toho názoru, že v tomto

prípade je právny názor porušovateľov v 1. a 2. rade prezentovaný v citovaných rozsudkoch

arbitrárny a v rozpore so základným právom sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, ako

aj základnými procesnými princípmi.

Podaním zo dňa 11.04.2011 podal sťažovateľ na Najvyšší súd SR mimoriadny

opravný prostriedok - dovolanie voči rozsudku Krajského súdu Žilina č. zo

dňa 08.12.2010.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sme toho názoru, že rozsudkom Okresného

súdu Ružomberok č. -356 zo dňa 27.04.2010 spolu s dopĺňacím rozsudkom

č. -390 zo dňa 16.08.2010 a rozsudkom Krajského súdu Žilina č.

zo dňa 08.12.2010 bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa

, ods. 1 SR a , ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa K. H. domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa č. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a , ods. 1 SR rozsudkom Okresného súdu

Ružomberok č. -356 zo dňa 27.04.2010 spolu s dopĺňacím rozsudkom

č. -390 zo dňa 16.08.2010 a rozsudkom Krajského súdu Žilina č.

zo dňa 08.12.2010 porušené bolo.

2. Ústavný súd SR rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. -356 zo dňa

27.04.2010 spolu s dopĺňacím rozsudkom č. -390 zo dňa 16.08.2010 a rozsudok

Krajského súdu Žilina č. zo dňa 08.12.2010 zrušuje a vec vracia Okresnému

súdu Ružomberok na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd SR sťažovateľovi K. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 7.000 € (slovom sedemtisíc eur), ktoré mu sú Okresný súd Ružomberok a Krajský

súd Žilina povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

4. Okresný súd Ružomberok a Krajský súd Žilina sú povinní spoločne a

nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 314,18 € vrátane DPH za 2

úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 123,50 € + 7,41 € réž.

paušál, 2. vypracovanie a podanie ústavnej sťažnosti vo výške 123,50 € + 7,41 € réž.

paušál a to na účet advokáta JUDr. A. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z ustanovenia , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná subsidiárne, teda len vtedy, ak

poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade

sťažovateľ, ako to sám uvádza, podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie na

Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý o veci v čase podania na ústavný súd ešte

nerozhodol.

Ústavný súd konštatuje, že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až po rozhodnutí

o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj

vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis ,

).

Keďže sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam v tomto štádiu má Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011