Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 234/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., N., zastúpenej advokátkou JUDr. M.

I., V., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2011 doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom zo

4. novembra 2002 domáhala vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie

spoločnosti T., a. s. Okresný súd vydal uznesenie sp. zn. z 18. novembra

2004, ktorým návrhu vyhovel a poveril sťažovateľku zvolať do 40 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a. s. Uznesenie okresného

súdu nadobudlo právoplatnosť 24. novembra 2004. V súlade s uznesením okresného súdu

zvolala sťažovateľka na 27. december 2004 mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T.,

a. s. Proti uzneseniu okresného súdu z 18. novembra 2004 podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie. Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe podaného mimoriadneho

dovolania rozsudkom sp. zn. z 28. júna 2006 zrušil uznesenie okresného

súdu z 18. novembra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľka doručila

okresnému súdu 15. augusta 2006 späťvzatie svojho návrhu a požiadala, aby okresný

súd konanie vo veci sp. zn. o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné

zhromaždenie spoločnosti T., a. s., zastavil. V súlade s týmto návrhom sťažovateľky

okresný súd vydal uznesenie sp. zn. z 19. augusta 2006 ktorým konanie

o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a. s.,

zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 2006.

Sťažovateľka podala proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5/2005

z 28. júna 2006, ktorý rozhodoval ako súd dovolací, sťažnosť ústavnému súdu. Ústavný súd

rozhodol o sťažnosti nálezom sp. zn. z 11. decembra 2007, podľa ktorého

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 28. júna 2006 bolo porušené

základné právo sťažovateľky podľa , ako aj právo podľa

dohovoru. Ústavný súd zároveň zrušil rozsudok najvyššieho súdu z 28. júna 2006 a vec

vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Potom, ako bola vec vrátená najvyššiemu súdu, ju tento opätovne prerokoval a vydal

rozsudok sp. zn. z 28. mája 2008, ktorým opäť zrušil uznesenie okresného

súdu z 18. novembra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti v poradí už druhému rozsudku najvyššieho súdu podala sťažovateľka sťažnosť

ústavnému súdu. Ústavný súd vydal 15. januára 2009 nález sp. zn. , ktorým

vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo 1/2008

z 28. mája 2008. Ústavný súd zároveň zrušil tento rozsudok najvyššieho súdu a vec vrátil

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd preto vec opakovane prerokoval a rozhodol uznesením sp. zn.

2 M Obdo 1/2009 z 23. novembra 2009, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu

z 18. novembra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Okresný súd, ktorému bola vec vrátená, o nej však podľa sťažovateľky nekonal

a ani nerozhodol. Preto sa sťažovateľka obrátila na predsedníčku okresného súdu

so sťažnosťou. K sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom z 18. augusta

2010, v ktorom vyhodnotila sťažnosť ako nedôvodnú z dôvodu, že konanie bolo uznesením

sp. zn. z 19. augusta 2006 zastavené. Sťažovateľka požiadala Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o prešetrenie vybavenia jej sťažnosti predsedníčkou

okresného súdu. O prešetrení sťažnosti bola sťažovateľka upovedomená v stanovisku

podpredsedníčky krajského súdu z 11. novembra 2010, v ktorom vyhodnotila námietky

sťažovateľky proti postupu predsedníčky okresného súdu ako nedôvodné. Podpredsedníčka

krajského súdu poukázala na to, že konanie bolo zastavené uznesením okresného súdu

z 19. augusta 2006.

4. Sťažovateľka poukázala v sťažnosti na situáciu, ktorá v konaní okresného súdu

sp. zn. vznikla. Sťažovateľka uvádza: „Faktom je však súčasný stav, keď

Najvyšší súd Slovenskej republiky aj po druhom náleze Ústavného súdu tretíkrát zrušil

uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. -73 zo dňa 18. novembra 2004

a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

23. novembra 2009 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie. Toto

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebolo napadnuté ústavnou sťažnosťou a

Ústavný súd ho preto nezrušil a teda je právoplatné.

Pre Okresný súd Bratislava I. preto odo dňa doručenia uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. novembra 2009 vznikla povinnosť

vo veci vedenej na Okresnom súd Bratislava I. pod sp. zn. -73 konať a

rozhodnúť, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky tak rozhodol a prikázal Okresnému

súdu Bratislava I. vo veci ďalej konať a rozhodnúť.“

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. -73 porušil

základné právo spoločnosti T. spoločnosť s ručením obmedzeným V., N., aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 34Exre

89/04-73 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti T. spoločnosť s ručením obmedzeným V. priznáva náhradu trov

konania v sume 314,18 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne JUDr. M. l., V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

sp. zn. . Ako uvádza aj samotná sťažovateľka, predmetné konanie bolo

uznesením sp. zn. z 19. augusta 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť

13. septembra 2006, zastavené. Z uvedeného možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta

prieťahy v konaní, ktoré bolo právoplatne dávno zastavené. Na druhej strane však

najvyšší súd svojím v poradí tretím rozhodnutím - uznesením sp. zn.

z 23. novembra 2009 uznesenie okresného súdu sp. zn. z 18. novembra 2004

(ktorým poveril sťažovateľku zvolať do 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a. s.) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie. Tak vznikla paradoxná situácia, keď najvyšší súd vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie takú vec, ktorá už bola právoplatne ukončená, ale ktorú bude musieť vyriešiť

zrejme zastavením konania pre neexistenciu vecnej podmienky konania, ktorou je návrh na

začatie konania ( a ).

8. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti popísanú situáciu

podrobil kontrole z toho hľadiska, či má za následok porušenie označených práv

sťažovateľky. Okresný súd v celom rozsahu vyhovel sťažovateľke, ktorá doručila

15. augusta 2006 späťvzatie návrhu vo veci sp. zn. , keď už 19. augusta

2006 vydal uznesenie, ktorým konanie zastavil. Zároveň tým rozhodol aj o vrátení súdneho

poplatku za podaný návrh sťažovateľke. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu nebol

podaný žiaden opravný prostriedok, a preto nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 2006.

Z uvedeného potom vyplýva, že vo vzťahu k sťažovateľke ako účastníčke konania na

okresnom súde vedeného pod sp. zn. bolo konanie právoplatne skončené

už 13. septembra 2006 a od tohto dátumu nie je v „hre“ žiadne jej právo, o ktorom by

okresný súd mohol a mal konať a rozhodnúť.

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie všeobecného súdu

o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. , ).

Okresný súd rozhodol ústavne konformne a v prípade späťvzatia návrhu sťažovateľkou aj

urýchlene. Ústavný súd preto nemôže prijať záver, že sťažovateľka sa postupom okresného

súdu nachádza v stave právnej neistoty. Skutočnosť, že najvyšší súd uznesením sp. zn.

2 M Obdo 1/2009 z 23. novembra 2009 zrušil uznesenie okresného súdu z 18. novembra

2004 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom konanie v tejto veci bolo už tri

roky zastavené, je len pokračovaním „vojny“ medzi ústavným súdom a najvyšším súdom,

ale bez reálneho dopadu na základné práva sťažovateľky. Preto nemožno dospieť k záveru,

že okresný súd svojím postupom porušuje základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

, resp. právo podľa dohovoru aj ďalej.

10. Treba totiž vychádzať zo zásady, že žiaden proces neexistuje samoúčelne, ale

jeho cieľom je dosiahnutie vzniku, zmeny či zániku hmotných práv a povinností fyzickej či

právnickej osoby. Táto skutočnosť sa musí nutne odrážať tiež v rovine základných práv

a slobôd, v danom prípade vo sfére vymedzenia rozsahu práva na spravodlivý proces

v primeranej dobe. Ak sťažovateľ nie je nositeľom toho – ktorého hmotného subjektívneho

práva alebo základného práva, nemôže sa dovolávať práva na spravodlivý proces

v primeranej dobe v „iluzórnom“ konaní, lebo taký proces vlastne nevykazuje žiaden

hmotnoprávny základ a ani nemôže taký proces požívať ústavnoprávnej ochrany.

11. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol,

nezaoberal sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011