Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 277/2011
PDF · 119.68 KB
No categories available
II. ÚS 277/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. S., S., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., K.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským
súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14 Co 10/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. Ľ. S. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2011
doručená sťažnosť Ing. Ľ. S., S. (ďalej len „sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským
súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 14 Co 10/2011. Sťažnosť
bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. mája 2011.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému súdu Zvolen
(ďalej len „okresný súd“) domáhal náhrady škody z titulu poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože pri dopravnej nehode 1. septembra
2007 ako vodič v motorovom vozidle zn. Nissan Almera na štátnej ceste v smere Zvolen –
Detva utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla
zn. Škoda Fabia combi, ktorý sa dostal na pravý okraj vozovky, strhol riadenie doľava,
dostal sa do bočného šmyku, následne prešiel do protismerného jazdného pruhu a bočne
narazil do motorového vozidla vedeného sťažovateľom. Trestné stíhanie proti vodičovi
motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi bolo zastavené, keďže tento na mieste nehody
zraneniam podľahol. Predmetom žalobou uplatneného nároku proti poisťovni K., a. s. (ďalej
len „žalovaná“), bola náhrada za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Požadované
bolestné predstavovalo sumu 858 220 Sk (28 487,69 €) a sťaženie spoločenského uplatnenia
predstavovalo sumu 257 870 Sk (8 559,72 €). Rozsudkom okresného súdu č. k.
15 C 14/2009-130 zo 14. októbra 2010 na základe vykonaného dokazovania bolo ustálené
bodové ohodnotenie bolestného na 2 125 bodov a bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia na 960 bodov. Pri počte bodov 2 125 a hodnote za 1 bod
345,48 Sk bola priznaná na bolestnom suma 734 145 Sk (24 369,15 €). Pri počte bodov 960
a hodnote 1 bodu 345,48 Sk bola priznaná na sťažení spoločenského uplatnenia suma
331 660,80 Sk (11 009,12 €). Okrem nárokov na priznanie náhrady za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia sťažovateľ rozšíril žalobu aj o zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia o 30 %. Okresný súd považoval aj tento nárok za dôvodný a priznal aj ďalších
3 302,74 €. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, ktorým sa domáhal
priznania ďalšej náhrady za bolestné vo výške 4 051,65 €, ako aj ďalšej náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 549,12 €. Rozsudkom krajského súdu č. k.
14 Co 10/2011-156 z 15. februára 2011 bol rozsudok okresného súdu potvrdený, pričom
právnemu zástupcovi sťažovateľa bol doručený 25. marca 2011.
S rozsudkami všeobecných súdov sťažovateľ nesúhlasí preto, lebo tieto nesprávne
vychádzali z hodnoty jedného bodu platnej pre rok 2006, teda zo sumy 345,48 Sk, hoci
podľa názoru sťažovateľa mali správne vychádzať z hodnoty jedného bodu platnej pre rok
2007, teda zo sumy 375,22 Sk.
Krajský súd sa v plnej miere stotožnil v spornej otázke s právnym názorom
okresného súdu a uviedol, že k poškodeniu zdravia sťažovateľa došlo v priamej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou 1. septembra 2007, preto pri určení výšky náhrady za bolesť
a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s odkazom na ustanovenie § 5 ods. 2
zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenie, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bolestnom“)
okresný súd správne vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky dosahovanej za rok 2006, t. j. za predchádzajúci rok, keď došlo
k vzniku nároku sťažovateľa na náhradu škody.
Sťažovateľ sa stotožňuje s krajským súdom iba v tom, že dátum vystavenia
lekárskeho posudku nie je rozhodujúci, ale nemôže sa za žiadnych okolností stotožniť
s názorom, podľa ktorého treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy v roku 2006.
V súvislosti s bolestným sa pri určovaní bodového hodnotenia bolesti hodnotí akútna fáza
bolesti, ktorá môže spravidla trvať do 60 dní, pričom sťažovateľ utrpel poškodenie na zdraví
v roku 2007. Preto mala byť priznaná hodnota za 1 bod vo výške 375,22 Sk (12,46 €)
v súlade s opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 11165/OL
z 19. apríla 2007, ktorým sa stanovuje výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2007. Táto predstavuje 2 % z priemernej mesačnej mzdy za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Podľa Štatistického úradu
Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na
náhradu, teda v roku 2006 bola priemerná mesačná mzda 18 761 Sk, z ktorej 2 %
predstavuje suma 375,22 Sk. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, treba mať na
pamäti, že liečba bola ukončená až v roku 2008, a preto sťažovateľovi mala byť priznaná
hodnota za 1 bod vo výške 402,92 Sk (13,38 €) v súlade s opatrením Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12384-1/2008-OL zo 14. mája 2008, ktorým sa
ustanovuje výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2008.
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu, t. j. v roku 2007 bola priemerná mesačná mzda
20 146 Sk, z ktorej 2 % predstavujú sumu 402,92 Sk.
Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.
14 Co 10/2011 s tým, aby bol rozsudok z 15. februára 2011 zrušený a vec bola vrátená na
ďalšie konanie. Požaduje napokon náhradu trov konania vo výške 154,58 €.
Z rozsudku krajského súdu č. k. 14 Co 10/2011-156 z 15. februára 2011 vyplýva, že
ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 15 C 14/2009-130 zo 14. októbra 2010.
Podľa názoru krajského súdu podstata sporu spočívala v právnej otázke, a to v určení
výpočtu jedného bodu, ktorým sa odškodňuje bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 5 ods. 2 zákona o bolestnom sa výška náhrady určuje sumou 2 % z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol
nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie
celé euro smerom nahor. Vzhľadom na skutkové zistenia okresný súd správne pri určení
hodnoty jedného bodu vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2006,
ktorá je 345,48 Sk. K poškodeniu zdravia sťažovateľa došlo v priamej príčinnej súvislosti
pri dopravnej nehode 1. septembra 2007. Z tohto dôvodu pri určení výšky náhrady za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia s odkazom na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona
o bolestnom správne okresný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy dosahovanej za
rok 2006, t. j. za predchádzajúci rok, kedy došlo k vzniku nároku sťažovateľa na náhradu
škody. Z tohto dôvodu vydanie lekárskych posudkov o bodovom ohodnotení je bez právnej
relevancie. Pojem „vznik nároku na náhradu podľa ods. 1“ treba vykladať v závislosti od
zistenia, kedy skutočne došlo k poškodeniu zdravia, a nie kedy bolo bodovo ohodnotené
lekárom. Vzhľadom na charakter uvedených nárokov sa uhrádza škoda, ktorá poškodenému
vznikla už samotným ublížením na zdraví pri dopravnej nehode. Pre jej finančné vyrovnanie
je teda rozhodujúci rok, v ktorom vznikol nárok na náhradu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri
uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani
právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného
súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže
stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa
všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.
O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by
bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,
Napadnuté závery krajského súdu treba považovať za dostatočne a presvedčivo
zdôvodnené. V žiadnom prípade preto nie sú arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené.
Za porušenie označených článkov ústavy a dohovoru nemožno považovať okolnosť, že
sťažovateľ má odlišný právny názor ako všeobecné súdy.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2011