Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 274/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Európskeho súdu pre ľudské práva pri prerokúvaní jeho sťažnosti proti Slovenskej republike

z 21. júla 2009 zaregistrovanej pod č. 44512/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2011

doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) pri prerokúvaní jeho sťažnosti proti Slovenskej republike z 21. júla 2009

zaregistrovanej pod č. 44512/09.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ zaslal 21. júla 2009 ESĽP sťažnosť pre

porušenie jeho práv garantovaných dohovorom. Vyrozumením z 2. septembra 2009 ESĽP

potvrdil sťažovateľovi doručenie sťažnosti a zároveň mu oznámil, že ju zaregistroval pod

č. 44512/09. Prípisom ESĽP doručeným sťažovateľovi 26. apríla 2010 bol sťažovateľ

informovaný, že vyhovuje jeho žiadosti o spojenie súvisiacich vecí, ktoré sú u neho vedené

pod č. 61193/09 a č. 61232/09, a „že tieto budú ESĽP preskúmané súčasne“. Sťažovateľ

ďalej uviedol, že „ku dňu doručenia tejto sťažnosti ústavnému súdu nebolo ESĽP

rozhodnuté ani len o (ne)prijateľnosti podaných sťažností v zmysle IV. kapitoly

Rokovacieho poriadku pre ESĽP“.

Pretože ESĽP podľa názoru sťažovateľa „v danej veci nekoná v súlade s garanciami

zakotvenými v dohovore ako aj s vlastnou judikatúrou v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru

k právu na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, ktoré je rovnako záväzné

aj pre konania, resp. činnosti, ako postup pred ESĽP, dovolím si toto namietať v konaní

pred Ústavným súdom SR s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého

konania, resp. nekonania“.

Pokiaľ ide o právomoc ústavného súdu na prerokovanie tejto sťažnosti, sťažovateľ

vychádza „najmä z ústavného zákazu odmietnutia spravodlivosti (denagatio iustitiae)

a princípu subsidiarity k rokovaciemu poriadku ESĽP, v ktorom absentuje akýkoľvek

inštitút, resp. prostriedok nápravy, ktorý by mohol a musel sťažovateľ vyčerpať (využiť)

pred podaním sťažnosti Ústavnému súdu SR, a rovnako tak sťažovateľ vychádza z analógie

právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn.

z 18. 2. 2011, ktorý treba z procesného hľadiska považovať za správny in genere“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie vo veci konal a následne vydal tento nález:

„1. Podľa prvej vety SR sa vyslovuje, že Európsky súd pre

ľudské práva protiústavným postupom v konaní o sťažnosti (application) proti Slovenskej

republike vedenom pod č. 44512/09 Š. vs. Slovensko porušil sťažovateľovi základné právo

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej iba „dohovor“).

2. Podľa druhej a tretej vety SR sa prikazuje Európskemu súdu

pre ľudské práva v konaní o sťažnosti (application) proti Slovenskej republike vedenom pod

č. 44512/09 Š. vs. Slovensko konať bez zbytočných prieťahov podľa a v primeranej lehote

a súčasne sa mu zakazuje pokračovať v porušovaní vyššie označených namietaných

a porušených práv.

3. Podľa SR sa sťažovateľovi priznáva primerané finančné

zadosťučinenie ako nemajetková a morálna ujma vo výške 2 000 Eur spolu s úrokom

z omeškania v úrokovej sadzbe podľa a nariadenia vlády SR č.

odo dňa uplynutia lehoty na plnenie podľa tohto rozhodnutia (nálezu) do zaplatenia, ktoré

je povinný vyplatiť Európsky súd pre ľudské práva v lehote dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti (doručenia) tohto rozhodnutia (nálezu) k rukám sťažovateľa.

4. Európsky súd pre ľudské práva sa zaväzuje k náhrade všetkých trov konania.“

II.

Ústavný súd je podľa nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri výkone svojich kompetencií musí ústavný súd rešpektovať jeden zo základných

princípov právneho štátu zakotvený v , podľa ktorého štátne orgány môžu

konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Právomoci ústavného súdu sú taxatívnym spôsobom ustanovené v čl. 125 až čl. 129

a , z čoho vyplýva, že ústavný súd môže konať a rozhodovať len o takých

návrhoch na začatie konania, ktoré smerujú k uplatneniu jeho vymedzených

právomocí.

Jednou z podstatných obsahových náležitostí sťažnosti podľa § 20 zákona

o ústavnom súde je sťažovateľom identifikovaný subjekt (odporca), teda ten, proti komu

sťažnosť smeruje. Sťažovateľ musí v sťažnosti presne označiť orgán verejnej moci, ktorý

podľa jeho tvrdenia porušil jeho základné práva alebo slobodu, pričom môže ísť výlučne

o orgán verejnej moci Slovenskej republiky. Sťažnosť v danej veci však smeruje proti

postupu ESĽP, ktorý bol zriadený v zmysle hlavy II čl. 19 Protokolu č. 11 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd na zabezpečenie plnenia záväzkov prijatých

Vysokými zmluvnými stranami v tomto dohovore a v jeho protokoloch ako medzinárodný

súd sídliaci v Štrasburgu.

Sťažnosť podľa možno podať výlučne proti rozhodnutiam,

opatreniam alebo iným zásahom, ktorými boli porušené základné práva alebo slobody, ktoré

sa zaručujú na území Slovenskej republiky ( prvej vety ). Ústavný súd

so zreteľom na uvedené konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa nespadá pod žiaden z prípadov,

v ktorých by bol ústavný súd v zmysle uvedených článkov oprávnený rozhodovať,

a preto sa touto sťažnosťou s ohľadom na právomoci dané mu nie je oprávnený

zaoberať.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol pri predbežnom prerokovaní

podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2011