Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 275/2011
PDF · 144.28 KB
No categories available
IV. ÚS 275/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. S., Č., vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/107/2004 a jeho rozsudkom z 11. marca 2008 a postupom
Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/64/2008 a jeho uznesením
z 26. novembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. S. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2011
doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/107/2004 a jeho rozsudkom z 11. marca 2008 (ďalej aj
„namietaný rozsudok okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 To/64/2008 a jeho uznesením z 26. novembra 2008 (ďalej aj
„namietané uznesenie krajského súdu“).
Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že sťažovateľka bola v namietaných konaniach
pred súdom ako poškodená ich stranou. V sťažnosti poukazuje na pochybenia, ktorých sa
podľa jej názoru mali dopustiť okresný súd a krajský súd, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej
v sťažnosti označených práv. Sťažovateľka namieta najmä nedostatky v znaleckom
dokazovaní a v hodnotení dôkazov, v dôsledku čoho okresný súd a krajský súd mali dospieť
k nesprávnym záverom, pričom namieta aj „dĺžku a priebeh konaní“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil „porušenie
základného práva poškodenej na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, aby zrušil právoplatný rozsudok 3 T/107/2004 s odvolacími
uzneseniami a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie“.
V súvislosti s „dĺžkou a priebehom konaní“ sťažovateľka požaduje priznať finančné
zadosťučinenie v sume 700 € a napokon žiada, aby jej v konaní pred ústavným súdom bol
ustanovený právny zástupca z radov advokátov.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 T/107/2004 a jeho rozsudkom z 11. marca 2008 a postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/64/2008 a jeho uznesením
z 26. novembra 2008.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia,
oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom
zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako
podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti
po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie
tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn.
3 T/107/2004 z 11. marca 2008 krajský súd uznesením č. k. 2 To/64/2008-288
z 26. novembra 2008, pokiaľ ide o výrok o náhrade škody sťažovateľke, zrušil, pretože
sťažovateľka pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že sa nepripája do konania
s nárokom na náhradu škody, čo okresný súd v rozsudku nerešpektoval. Krajský súd
v označenom uznesení ďalej uviedol, že okresný súd mal podľa § 206 ods. 3 Trestného
poriadku účinného do 31. decembra 2005 rozhodnúť tak, že sťažovateľku ako poškodenú
s jej nárokom na náhradu škody do konania nepripustí. Krajský súd preto, ako už bolo
uvedené, zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 3 T/107/2004 z 11. marca 2008 v časti
výroku o náhrade škody ako oddeliteľnú časť rozsudku, čím napravil pochybenie okresného
súdu.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že napadnuté konanie právoplatne
skončilo 26. novembra 2008, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie krajského súdu
č. k. 2 To/64/2008-288 z 26. novembra 2008.
Keďže sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 15. júna 2011, teda nepochybne
so značným časovým odstupom po uplynutí lehoty ustanovenej na jej podanie v zmysle
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd ju odmietol ako podanú oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na oneskorenosť sťažnosti neprichádzalo
už do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal vecnými výhradami sťažovateľky voči postupom
súdu prvej i druhej inštancie, ktoré tvoria podstatnú časť odôvodnenia jej sťažnosti.
Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľka namietala
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom a rozhodnutím
okresného súdu, mohla byť táto časť sťažnosti odmietnutá aj z dôvodu nedostatku
právomoci na jej prerokovanie s poukazom na princíp subsidiarity, z ktorého vyplýva, že
právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam je daná iba vtedy,
ak o ochrane týchto práv nerozhodujú všeobecné súdy, pričom v danej veci postup
a rozsudok okresného súdu preskúmal krajský súd v odvolacom konaní.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi v nej
uvedenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2011