Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 338/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. H., nar. ..., B., zastúpeného Mgr. P. S., advokátska

kancelária, s. r. o., B., za ktorého koná Mgr. P. S., advokát, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. -16 z 25. novembra

2010 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -28 z 31. januára 2011,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2011

doručená sťažnosť J. H., nar. ..., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -16 z 25. novembra 2010 a uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -28 z 31. januára 2011,

ktorou sa domáhal, aby ústavný súd vydal nález, ktorým bude konštatovať porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa uznesením okresného súdu č.

k. -16 z 25. novembra 2010, ako aj uznesením krajského súdu č. k. 8 Co

480/2010-28 z 31. januára 2011, obe rozhodnutia zruší, vec vráti okresnému súdu na nové

rozhodnutie a prizná sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom vo výške, ako bude vyčíslená v poskytnutej lehote.

Ako vyplynulo z podanej sťažnosti a z obsahu podaní ku spisu okresného súdu

sp. zn. , sťažovateľ sa ako navrhovateľ v tejto veci proti odporcovi – jeho

synovi (ďalej len „syn sťažovateľa“) domáhal návrhom doručeným okresnému súdu

16. septembra 2010 povolenia obnovy konania o určenie výživného na plnoleté dieťa

právoplatne skončeného rozsudkom okresného súdu č. k. -36 z 29. septembra

2009, ktorým okresný súd zaviazal sťažovateľa prispievať na výživu sťažovateľovho syna

sumou 133 € mesačne vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred a zaostalé výživné za obdobie

od 1. mája 2009 do 29. septembra 2009 vo výške 665 € povolil sťažovateľovi zaplatiť

v splátkach po 100 € mesačne.

Povoliť obnovu konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.

žiadal sťažovateľ podľa (ďalej

aj„OSP“) s odôvodnením, že 12. augusta 2010 bol v trestnom konaní vedenom na

Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, odbore skráteného vyšetrovania Dúbravka pod

sp. zn. ČVS: ORP-34/1OSV-B4-2009 vypočutý jeho syn, ktorý uviedol, že v čase podania

návrhu na určenie výživného proti sťažovateľovi disponoval sumou 200 000 Sk, čo v konaní

pred okresným súdom nepriznal, naopak tvrdil, že nevlastní žiadny majetok. Sťažovateľ

považoval zápisnicu o tejto výpovedi svojho syna za novú skutočnosť a dôkaz, ktorý nemal

možnosť v konaní pred okresným súdom sp. zn. bez svojej viny použiť

a samy osebe sú takého charakteru, že by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie

vo veci.

Okresný súd uznesením č. k. -16 z 25. novembra 2010 návrh

sťažovateľa na povolenie obnovy konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.

zamietol. Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého

obnova konania nie je prípustná proti rozsudkom, ktorých zrušenie alebo zmenu možno

dosiahnuť inak. Okresný súd vychádzal z toho, že rozsudok o určení výživného na plnoleté

dieťa je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery ( prvej vety

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), § 160

ods. 1 ), čo znamená, že sťažovateľ môže v zmysle požiadať

o zmenu rozhodnutia inak ako návrhom na povolenie obnovy konania, a to návrhom

na zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti. Návrh na obnovu konania sťažovateľa

považoval preto za neprípustný.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom

poukázal na to, že zmena rozsudku podľa § 78 ods. 1 prvej vety zákona o rodine a § 160

ods. 1 je možná iba v prípade zmeny pomerov.

Krajský súd uznesením č. k. -28 z 31. januára 2011 uznesenie

okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že

návrh sťažovateľa na obnovu konania smeroval proti rozsudku, proti ktorému je obnova

vylúčená.

Uznesenie okresného súdu č. k. -16 z 25. novembra 2010 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -28 z 31. januára 2011 nadobudlo

právoplatnosť 15. marca 2011.

Sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa uznesením krajského súdu č. k. -28 z 31. januára

2011 odôvodnil sťažovateľ tým, že okresný i krajský súd ústavne nekonformne aplikujúc

ustanovenie , ktoré sa na jeho vec nevzťahovalo, odmietli mu

spravodlivosť. Okresným súd v konaní sp. zn. rozhodol o určení výšky

výživného pre plnoleté dieťa na základe vedome klamlivých údajov uvedených jeho synom.

Informácie o svojom majetku, ktoré syn sťažovateľa okresnému súdu takto zatajil, nemohol

sťažovateľ vzhľadom na kontradiktórnosť konania získať ani prezentovať okresnému súdu

a ten ich nemohol ani sám vyhľadávať, pretože išlo o konanie o určenie výživného na

plnoleté dieťa. Prípadný návrh sťažovateľa na zníženie výživného nie je spôsobilý zvrátiť

negatívne dôsledky, ktoré mal rozsudok okresného súdu vo veci sp. zn. na

majetok sťažovateľa. Toto rozhodnutie okresného súdu navyše nemožno za danej situácie

zmeniť podaním takéhoto nového návrhu, pretože procesné pravidlá vyžadujú od

sťažovateľa, aby preukázal nové skutočnosti, ktoré majú odôvodniť zmenu rozsudku

o výživnom do budúcna. K odmietnutiu spravodlivosti došlo práve tým, že nové skutočnosti

a na nich predložený dôkaz sťažovateľom by v novom konaní nemal žiadnu váhu a nebol by

spôsobilý dosiahnuť zmenu; spôsobilým dosiahnuť zmenu je len v pôvodnom konaní, ak by

ho súd pri rozhodovaní vo veci poznal. Sťažovateľ sa dostal do situácie, že je povinný

hradiť plnoletému synovi výživné podľa rozsudku, ktorý bol vydaný na základe

neexistujúceho faktického stavu, čo vie dokázať, jedinou možnosťou ako tento stav zmeniť,

bola obnova konania, súdy však formalisticky a bez dostatočných dôvodov takýto postup

odmietli napriek tomu, že všetky podmienky na povolenie obnovy konania boli splnené.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

jednak uznesením okresného súdu č. k. -16 z 25. novembra 2010

a jednak uznesením krajského súdu č. k. -28 z 31. januára 2011.

1. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje voči uzneseniu

okresného súdu č. k. -16 z 25. novembra 2010.

Z vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich

sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ mohol alebo môže domôcť

využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. ).

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala voči

uzneseniu okresného súdu č. k. -16 z 25. novembra 2010, a dospel k záveru,

že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc

ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach

porušenia jeho základných práv týmto rozhodnutím okresného súdu, pretože preskúmavanie

jeho postupu zveruje v tomto prípade odvolaciemu súdu.

Odvolací súd vo veci o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol uznesením

č. k. -28 z 31. januára 2011. Krajský súd ako súd odvolací bol súdom,

ktorému patrí právomoc posúdiť, či odvolanie žalovaného bolo dôvodné, a rozhodnúť

o ňom.

Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smerovala proti rozsudku okresného súdu č. k. -16 z 25. novembra 2010 pre

nedostatok právomoci.

2. Ústavný súd sa ďalej zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti

uzneseniu krajského súdu č. k. -28 z 31. januára 2011. Sťažovateľ tvrdil, že

týmto uznesením malo byť porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd vychádza pri posudzovaní predmetu konania pred ústavným súdom

z jeho vymedzenia sťažovateľom v petite sťažnosti. V tomto prípade z petitu sťažnosti, tak

ako bol formulovaný sťažovateľom, vyplýva, že jeho sťažnosť smeruje (aj) proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -28 z 31. januára 2011, sťažovateľ žiadal vydať nález,

ktorým bude konštatované, že (aj) týmto uznesením bolo porušené jeho základné právo

na súdnu ochranu podľa , a žiada ústavný súd, aby uznesenie krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ odôvodnil porušenie týchto svojich základných práv tým, že krajský súd

interpretoval zákonné ustanovenia spôsobom nezlučiteľným s ich účelom a významom,

rozhodol arbitrárne, odôvodnenie jeho rozhodnutia je nedostatočné, pretože sa

nevysporiadalo s pre vec jeho rozhodujúcimi argumentmi prednesenými v súdnom konaní.

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva:

„Podľa § 219 ods. 2 O.s.p,, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne, doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa

16.09.2010 domáhal povolenia obnovy konania podľa vedeného

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , v ktorom súd zaviazal

navrhovateľa (v uvedenom konaní bol v postavení odporcu) na platenie výživného na

odporcu (v uvedenom konaní navrhovateľ), rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

02.12.2009. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 12.08.2010 bol v trestnom konaní

vedenom na OR PZ, OJaKP, OSV-Dúbravka, ČVS: ORP-34/IOSV-B4-2009 vypočutý

odporca, ktorý uviedol, že v čase podania návrhu na určenie výživného ako aj počas tohto

konania, disponoval sumou 200.000,- Sk, ktorú ale v návrhu o určenie výživného neuviedol,

čím zavádzal súd v snahe získať lepšie postavenie a tiež nepravdivo uviedol, že nevlastní

žiaden majetok a nie je bez výživného schopný zabezpečiť svoje živobytie. Podľa návrhu mal

odporca peňažné prostriedky uložené na účte v ..., pričom navrhovateľ nemal k dispozícii

výpisy z účtov odporcu, ani nemal k týmto účtom prístup, rovnako nemal vedomosť

o skutočnostiach, ktoré zistila až polícia počas vyšetrovania vo vyššie uvedenej veci, a teda

nemal možnosť v pôvodnom konaní predmetný dôkaz predložiť a uvedenú skutočnosť použiť

vo svoj prospech. Dňa 15.11.2010 navrhovateľ doplnil svoj návrh.

Súd prvého stupňa pri vydaní napadnutého uznesenia dôsledne vychádzal a správne

aplikoval citované zákonné ustanovenia upravujúce podmienky prípustností obnovy konania

pri svojom rozhodovaní, pričom svoje skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie vecí

náležite a v súlade s požiadavkou riadne odôvodnil, na ktoré

odôvodnenie odvolací súd v celom rozsahu poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje. Jeho

záver o neprípustnosti obnovy konania z dôvodu, že návrh bol podaný proti rozsudku, proti

ktorému je obnova konania vylúčená v zmysle v spojení s

prvá veta je správny a nemôžu ho ovplyvniť ani navrhovateľom v odvolaní tvrdené

skutočnosti ohľadne nemožnosti preukázania zmeny pomerov v prípade podania návrhu na

zníženie výživného, nakoľko v danom prípade ide o rozsudok, ktorý môže súd bez

zachovania akejkoľvek lehoty zrušiť alebo zmeniť, a to preto, že podmienky, z ktorých pri

vynášaní rozsudku vychádzal, neboli splnené alebo už pominuli. V danej súvislosti treba

podotknúť, že z obsahu spisu nie je zrejmé, či uvedené skutočnosti nemohol navrhovateľ bez

svojej viny použiť už v pôvodnom konaní, čo však vzhľadom na vyššie uvedené nie je ďalej

potrebné skúmať.“

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval základné právo, pretože uvedená

situácia takúto možnosť reálne nepripúšťa (, , ,

a ).

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ten sa vysporiadal s argumentmi

sťažovateľa uvedenými v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, prečo bolo treba akceptovať v plnom rozsahu

rozsudok okresného súdu ako správny. Zo záverov rozhodnutia krajského súdu nevyplýva

jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov,

ktorá by bola popretím ich podstaty či zmyslu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu dostatočne

objasňuje právny základ rozhodnutia a je v súlade so zákonom. Závery súdu neboli

neodôvodnené alebo zjavne arbitrárne. Vzhľadom na uvedené samotná skutočnosť, že sa

sťažovateľ nestotožnil so závermi krajského súdu, nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (napr.

, , , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť už pri predbežnom

prerokovaní v uvedenom smere ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2011