Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 341/2011
PDF · 142.39 KB
No categories available
II. ÚS 341/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. H. H.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Trnave č. k. 21 Cob 454/2010-27 z 2. mája 2011 a rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 22 Cb 144/2005-236 z 21. mája 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2011
doručená sťažnosť JUDr. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k 21 Cob
454/2010-27 z 2. mája 2011 a rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 22 Cb 144/2005-236 z 21. mája 2010.
Zo sťažnosti vyplýva:
«Žalobou zo dňa 28.12.2005 sa sťažovateľ domáhal rozhodnutia, aby bol žalovaný
A., s. r. o. zaviazaný na povinnosť vymeniť vadný osobný automobil ..., ŠPZ ..., č. motora ...,
č. karosérie ... za nové, bezvadové vozidlo zhodné s pôvodným vozidlom a zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca po kúpe reklamoval rôzne vady vozidla a žiadal o ich odstránenie
opakovane. Vadu vozidla „obitie karosérie vozidla spôsobenú odhadzovaním kamienkov
počas jazdy“ odporca odmietol uznať ako reklamáciu, lebo na takéto poškodenie sa záruka
na karosériu vozidla nevzťahuje. Poškodenie karosérie predstavuje približne 40 %
a prejavovala sa najmä na obojstranne predných a zadných dverách vozidla.
Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania považoval sťažovateľ vady vozidla za
natoľko závažné, že vzhľadom na ich príčinu vzniku a opakovateľnosť ich považuje za
neodstrániteľné, preto je požiadavka na odstránenie vád tovaru formou výmeny vadného
tovaru za bezchybný opodstatnená. ...
Rozsudkom zo dňa 21.05.2010 sp. zn. 22Cb 144/2005-236 súd rozhodol tak, že
žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania
a právneho zastúpenia odporcu vo výške 319,97 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie z dôvodu, že súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil vec.
Odvolací súd vec prejednal a o odvolaní rozhodol rozsudkom č. k. 21 Cob/454/2010-
275 zo dňa 22.03.2011 bez nariadenia pojednávania keď zistil, že odvolanie nie je dôvodné,
čím sa stal prvostupňový rozsudok dňom 02.05.2011 právoplatným. ...
... odvolací súd poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nemožno mať
za to, že by zo strany žalovaného bola zmluva porušená podstatným spôsobom, pretože
predmetná právna úprava (§345 Obch. zák.) za podstatné porušenie považuje také
porušenie, pri ktorom zmluvná strana vedela už v čase uzavretia zmluvy, že druhá strana
nebude mať pri omeškaní záujem na plnení zmluvy. Podstatné porušenie je konštruované na
objektívnom princípe a za podstatné porušenie zákon považuje aj také porušenie, o ktorom
v čase uzavretia zmluvy bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý
vyplýva i z jej obsahu alebo okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená, že zmluvná
strana, ktorej práva budú porušované, nebude mať záujem na plnení povinnosti pri
omeškaní. Leasingová spoločnosť a následne žalobca kupovali vozidlo už používané,
jazdené, teda s vedomím, že bolo používané. Rovnako bolo preukázané, že vady, ktoré
žalobca považuje za dôvod na výmenu zakúpeného tovaru – vozidla sú opraviteľné, ktorých
opravy sa žalobca aj domáhal. Ale ani v prípade, že by žalovaný neprejavil vôľu vady
v primeranej lehote odstrániť, nevzniká žalobcovi právo na výmenu veci, môže od zmluvy
odstúpiť alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny, čo platí iba pri podstatnom
porušení zmluvy. Nároky, ktoré si uplatňuje žaloba sa spájajú s plnením, ktoré má povahu
nepodstatného porušenia zmluvy, mohol si uplatňovať buď zľavu z kúpnej ceny alebo
odstúpiť od zmluvy, čím mu je dané právo zmeny pôvodne zvoleného nároku na odstránenie
vád, ktorá je podmiená neodstránením vád v primeranej lehote. Postupné poškodzovanie
laku vozidla, ktoré je spôsobe chýbajúcimi ochrannými prvkami, ktoré by zamedzovali
takémuto poškodzovaniu a ktoré je možné odstrániť opravou. ...
Odvolací súd arbitrárne rozhodol o návrhu sťažovateľa tým, že svoje skutkové
zistenia a právne závery riadne neodôvodnil. Odvolací súd sa obmedzil vo svojich záveroch
na konštalácie výsledkov jeho hodnotenia bez logického vysvetlenia zistených skutočností
s použitím súvisiacich právnych ustanovení. Rozhodnutie okresného súdu je tak
nepresvedčivé a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktorého výsledkom je
predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov konania.
Odvolací súd potvrdil v celom rozsahu rozsudok prvostupňového súdu a stotožnil sa
aj s jeho odôvodnením.
Odvolací súd konal týmto spôsobom vadne a osvojil si nesprávne právne posúdenie
veci nezistil riadne skutkový stav uskutočnené okresným súdom pre nasledovné skutočnosti,
ktoré boli bližšie zdôvodnené v podanom odvolaní. ...
Prvostupňový ani odvolací súd sa podľa názoru odvolateľa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s výsledkami dokazovania, ktoré vyplývajú zo záverov znaleckého
dokazovania vykonaného nariadeného súdom vyplývajúcich zo znaleckého posudku
vypracovaného znaleckou organizáciou E., s. r. o., týkajúceho sa uplatneného nároku
navrhovateľa.»
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/454/2010-27 zo dňa 02.05.2011 a aj
rozsudkom prvostupňového súdu Okresný súd Trnava, zo dňa 21.05.2010, č. k.
22Cb/144/2005-236 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/454/2010-27 zo dňa 02.05.2011
a rozsudok Okresného súdu Trnava, zo dňa 21.05.2010 č. k. 22Cb/144/2005-236 sa zrušuje
a vec sa vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2. Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/454/2010-27 zo dňa 02.05.2011 a aj
rozsudkom prvostupňového súdu Okresný súd Trnava, zo dňa 21.05.2010, č. k.
22Cb/144/2005-236
3. Krajský spd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho
zastúpenia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom
prípade sťažovateľ, ako sám uviedol v podanej sťažnosti, podal na Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie podaním z 18. mája 2011 podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku.
Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až
po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za
zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis
Keďže sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam v tomto štádiu má Najvyšší súd Slovenskej
republiky. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júla 2011