Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 337/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., S., zastúpenej advokátom JUDr. D.

B., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl.

20 ods. 1 a rozsudkom Okresného súdu Stará

Ľubovňa sp. zn. z 8. apríla 2010, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo 6. septembra 2010 a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. VI/2 Pz 146/11-7 o vybavení podnetu z 29. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2011

doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. D. B., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia čl. 2

ods. 3, , a (ďalej len

„ústava“) rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 C

215/2008 z 8. apríla 2010, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo 6. septembra 2010 a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 146/11-7 o vybavení podnetu z 29. marca 2011.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

«Sťažovateľ, T., s.r.o. je právnickou osobou. F. F. je fyzickou osobou - podnikateľom

od roku 1992. V roku 2003 F. F. kúpil na podnikateľské účely byt č. ..., nachádzajúci sa na

1. poschodí bytového domu so súpisným číslom ... kat. úz. T., ako aj spoluvlastnícky podiel

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k

pozemku... (ďalej len „byt“). Tento byt bol zakúpený za podnikateľským účelom a slúžil na

ubytovanie jeho zamestnancov. Dňa 13. 11. 2006 uzavrel v rámci svojej podnikateľskej

činnosti ako predávajúci so sťažovateľom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod

vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

Dňa 27. 8. 2008 podala p. F..., ako navrhovateľka žalobu na Okresný súd Stará

Ľubovňa, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva o prevode vlastníckeho práva k vyššie

uvedenému bytu uzavretá medzi žalovaným v 1. rade F. F. a žalovaným v 2. rade,

spoločnosťou T., s.r.o. (sťažovateľom) zo dňa 13.11.2006, je neplatná. Žalobkyňa

odôvodnila uplatnený nárok tým, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade došlo k uzavretiu

právneho úkonu - zmluvy počas trvania manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade

na jednej strane a spoločnosťou T., s.r.o. na strane druhej, pričom predmetom právneho

úkonu bol majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorého

prevodu vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o bežný úkon, je potrebný súhlas druhého

manžela. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa

8.4.2010, č. k. -114 určil, že žalobkyňou napadnutý právny úkon je neplatný.

Prvostupňový súd konštatoval, že predmetný byt patri do BSM žalobkyne

a žalovaného v 1. rade a na jeho kúpu boli použité finančné prostriedky z BSM. K námietke,

že „žalobkyňa dala súhlas žalovanému v 1. rade na použitie majetku BSM pri začatí

podnikania, t.j., že dala súhlas na zakúpenie motorového vozidla pri začatí podnikateľskej

činnosti žalovaného v 1. rade a na ďalšie úkony súvisiace s podnikaním už súhlas žalovaný

v 1. rade ako podnikateľ- fyzická osoba nepotreboval“ súd uviedol, že sa stotožňuje

s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne, že toto ustanovenie upravuje len

použitie majetku, ktorý už je v BSM a pri začatí podnikania, na použitie takéhoto majetku

BSM potrebuje podnikateľ súhlas druhého manžela. Predmetný byt bol nadobudnutý do

BSM po začatí podnikania- až vr. 2003 a ustanovenie sa nevzťahuje na

prevod nehnuteľnosti, t.j. na prevod predmetného bytu, pretože podľa nejde

o bežný úkon a na takýto úkon je potrebný súhlas druhého manžela a to aj v prípade, ak

predmetný byt užíval žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba podnikateľ pre podnikateľské

účely.

Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“, spolu s prvostupňovým súdom

„všeobecné súdy“) v rozsudku zo dňa 6.9.2010, č. k. konštatoval, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vyvodil právne závery a vo veci správne

rozhodol, a na základe toho potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa

stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade predaj

nehnuteľnosti nemožno považovať za bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov,

ktorú môže vybavovať každý z nich sám. Žalovaný v 1. rade súhlas na predaj bytu od

žalobkyne nemal, skutočnosť, ktorú prezentoval aj vo svojich podaniach a vyjadreniach aj

tým, že súhlas k prevodu nepotreboval. Z tohto dôvodu je právny úkon relatívne neplatný.

Ďalej odvolací súd zdôraznil, že predmetný byt patrí do BSM, nakoľko bol zakúpený počas

trvania manželstva z prostriedkov BSM.

S rozhodnutím prvostupňového a odvolacieho súdu sťažovateľ, v danej veci žalovaný

v druhom rade a F. F. ako žalovaný v 1. rade nesúhlasili, pretože je v priamom rozpore so

znením a tiež s jeho účelom.

Žalovaní v 1. a 2. rade ako podávatelia v 1. a 2. rade podali na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej „Generálna prokuratúra“) podnet na podanie

mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom SR.

Tento podnet bol vybavený Krajskou prokuratúrou v Prešove (ďalej „Krajská

prokuratúra"). Dňa 25.1.2011 bolo podávateľom doručené upovedomenie o spôsobe

vybavenia podnetu Krajskou prokuratúrou v Prešove, sp. zn. Kc 267/10-4. Krajská

prokuratúra podnet odložila z dôvodu, že nebol zistený zákonný dôvod na podanie

mimoriadneho dovolania... S takýmto spôsobom vybavenia podnetu podávatelia nesúhlasili

a preto v súlade s ust. o prokuratúre podali

nadriadenému prokurátorovi podnet na preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu na

podanie mimoriadneho dovolania z 19.11.2010 podaného podávateľmi generálnemu

prokurátorovi SR, ktorý bol vybavený prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove.

Tento podnet bol vybavený Generálnou prokuratúrou. Dňa 8.4.2011 bolo

podávateľom doručené upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu Generálnou

prokuratúrou, sp. zn. VI/2 Pz 146/11-7. Generálna prokuratúra podnet odložila z dôvodu,

že nebol zistený zákonný dôvod na podanie mimoriadneho dovolania. ...

S takýmto spôsobom vybavenia podnetu sťažovateľ nesúhlasil a preto v súlade s ust.

o prokuratúre podal sťažovateľ a František Fabián

nadriadenému prokurátorovi podnet na preskúmanie zákonnosti vybavenia tohto

podnetu. Tento podnet bol vybavený Generálnou prokuratúrou rozhodnutím pod

sp. zn. VI/2 Pz 146/11-7 doručeným podávateľom dňa 8.4.2011. Generálna prokuratúra sa

s týmto podnetom nestotožnila a tento podnet odložila z dôvodu, že nebol zistený zákonný

dôvod na podanie mimoriadneho dovolania. Týmto rozhodnutím sťažovateľ vyčerpal všetky

opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje.

Sťažovateľ má právo namietnuť porušenie svojho základného práva rozsudkom Krajského

súdu Prešov zo dňa 6.9.2010, pod č. k. a oznámením Generálnej prokuratúry

o vybavení podnetu sp. zn. VI/2 Pz 146/11-7. Sťažovateľ toto svoje právo uplatňuje podaním

sťažnosti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva týmto rozsudkom Krajského

súdu Prešov.

V okolnostiach prípadu sťažovateľ namieta porušenie svojho práva vlastniť majetok

podľa čl. 20 ods. 1, práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46, práva na ukladanie

povinností zákonom, na základe zákona a v jeho medziach podľa čl. 13 ods. 1 a práva konať

všetko, čo nieje zákonom zakázané podľa . Krajský

súd Prešov a Generálna prokuratúra vydali rozhodnutia v rozpore s namietanými

základnými právami. Tým došlo k porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1, práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46, práva na ukladanie povinností

zákonom, na základe zákona a v jeho medziach podľa čl. 13 ods. 1 a práva konať všetko, čo

nie je zákonom zakázané podľa ...

V danej veci súdy totiž interpretovali ustanovenia hmotnoprávnych predpisov

v rozpore s ich znením, so zmyslom a s účelom zákona. Rozhodnutia všeobecných súdov

založené na takejto interpretácii hmotnoprávnych predpisov predstavujú také zásahy do

práv sťažovateľa, ktoré sú z ústavného hľadiska neudržateľné, a to z nasledujúcich

dôvodov: Sťažovateľ nadobudol vlastnícke právo k bytu špecifikovanému v bode I. tejto

sťažnosti po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok. Všeobecné súdy vyslovili

neplatnosť právneho úkonu, ktorým bolo na sťažovateľa prevedené vlastnícke právo k

predmetnému bytu z dôvodu absencie podstatnej náležitosti právneho úkonu - súhlasu

manželky prevodcu - Františka Fabiána s prevodom vlastníckeho práva.

V zmysle právnej argumentácie všeobecných súdov všetky právne úkony podnikateľa,

ktoré nespadajú do kategórie bežných vecí podľa ,

podliehajú súhlasu manžela podnikateľa.

Františkovi Fabiánovi bol daný súhlas na použitie majetku BSM na podnikanie

zo strany manželky a to najneskôr v čase, keď súhlasila s nákupom motorových vozidiel na

účely Autoškoly v roku 1993. Tento súhlas s použitím majetku BSM na podnikanie má

„generálny" charakter - ak ho podnikateľ získa od druhého manžela, nemusí oň už žiadať

pri každom ďalšom právnom úkone súvisiacom s podnikaním.

V zmysle ust. § 148a ods. l druhá veta, nie je súhlas druhého manžela potrebný na

ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním. Zákonodarca vymedzil právne úkony, na ktoré

podnikateľ súhlas druhého manžela nepotrebuje, na základe kritéria súvislosti právneho

úkonu s podnikaním. Otázka potreby súhlasu druhého manžela sa teda posudzuje

z hľadiska, či daný právny úkon súvisí s podnikaním, pričom nie je rozhodujúce, či ide

o bežný právny úkon v zmysle ods. l . Účelom druhá veta je umožniť

slobodný a nerušený výkon podnikateľskej činnosti podnikateľa - fyzickej osoby a poskytnúť

ochranu dobromyseľným tretím osobám, ktoré vstupujú do právnych vzťahov

s podnikateľmi. Ak by mal podnikateľ žiadať súhlas druhého manžela na každý právny úkon

súvisiaci s podnikaním, ktorý prekračuje medze bežného právneho úkonu v zmysle ust. §

145 ods. 1, narušilo by to celý systém podnikania fyzických osôb. To nebolo úmyslom

zákonodarcu a preto si toto ustanovenie ani nemožno takto vykladať. Ust. §148a je

jednoznačne lex specialis k ustanoveniu § 145 ods. 1. Ak teda manžel podnikateľ získa

v zmysle ust. §148a ods. 1 prvá veta súhlas druhého manžela na použitie majetku z BSM pri

začatí podnikania, v zmysle druhej vety ust. 148a ods. 1 súhlas na ďalšie právne úkony

súvisiace s podnikaním nepotrebuje, keďže je „krytý“ súhlasom udeleným pri začatí

podnikania. Predmetný byt bol zakúpený na podnikateľský účel, a bol riadne vedený

v účtovníctve podnikateľského subjektu. Na podnikateľský účel slúžil počas celej doby,

v ktorej bol vlastníctvom Františka Fabiána. Následne bol tento byt prevedený na

sťažovateľa, ktorý predmetný byt opäť využíval na podnikateľský účel, a to na ubytovanie

svojich zamestnancov. Podstatné je, že v čase prevodu bol byt Františkom Fabiánom

využívaný na podnikateľský účel, čo on samotný a sťažovateľ preukázali, pričom táto

skutočnosť nebola spochybnená ani vyvrátená...

Garancia ústavného práva vlastniť majetok podla č. 20 ods. 1 je v zásade

zabezpečovaná všeobecnými súdmi avšak za určitých predpokladov musí byť

zabezpečovaná aj ústavným súdom (, ). Sťažovateľ má za to, že v

danej veci sú naplnené predpoklady aj pre poskytnutie ochrany ústavným súdom.

Procesným postupom všeobecných súdov došlo totiž aj k porušeniu a .

Dohovoru. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa patrí aj

právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,

ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon. ...

Všeobecný súd má pri aplikácii právnej normy vychádzať z racionálnej

argumentácie, ktorá vylučuje akúkoľvek ľubovôľu vo výklade, a súčasne zabezpečiť aj účel

a zmysel použitej právnej normy so zreteľom na jej miesto v určitom systéme alebo

podsystéme právnych noriem. Všeobecnými súdmi uskutočnený výklad hmotnoprávnych

predpisov vykazuje značný stupeň arbitrárnosti. ..

Rozhodnutiami všeobecných súdov bolo porušené aj právo sťažovateľa priznané

SR, v zmysle ktorého možno povinnosti ukladať zákonom alebo

na základe zákona, a v jeho medziach.

Všeobecné súdy podmienili platnosť právneho úkonu, ktorým bolo na sťažovateľa

prevedené vlastníctvo k bytu, súhlasom manželky predávajúceho, pričom k nesprávnemu

právnemu záveru dospeli nesprávnym výkladom príslušných zákonných ustanovení.

Z rozhodnutí všeobecných súdov teda vyplýva povinnosť obstarať súhlas manželky

s právnym úkonom, ktorú však zákon v danom prípade neukladá. Podmienenie platnosti

právneho úkonu náležitosťou, ktorá zo zákona nevyplýva, predstavuje uloženie povinnosti,

ktoré je v priamom rozpore s a tiež s .

Sťažovateľovi bolo vlastnícke právo nadobudnuté riadne a v súlade so zákonom odňaté

v dôsledku rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré postupom v rozpore s uložili

povinnosť, ktorá zo zákona nevyplýva.

K zásahu do priznaných práv sťažovateľa došlo aj postupom orgánov

prokuratúry, na ktoré sa sťažovateľ obrátil s podnetom na podanie mimoriadneho

dovolania...

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Krajská prokuratúra v Prešove

konštatovali, že nezistili porušenie zákona rozhodnutiami všeobecných súdov.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Krajská prokuratúra v Prešove

konštatovali, že nezistili porušenie zákona rozhodnutiami všeobecných súdov.

Sťažovateľ si neuplatňuje nárok na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý mu

zo zákona ani nepatrí. Sťažovateľ si uplatňuje garantované právo na inú právnu

ochranu, ktorej obsahom je aj právo na riadne preskúmanie podnetu orgánmi prokuratúry

ako orgánmi ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb právnických

osôb a štátu. Sťažovateľ má za to, že orgány prokuratúry nedostatočne preskúmali

predložené podnety a nesprávne právne vec posúdili, v dôsledku čoho zrejmé porušenie

zákona nezistili a podnety na podanie mimoriadneho dovolania odložili.

Sťažovateľ si uplatňuje právo na inú právnu ochranu, v rámci ktorej prináleží

orgánom prokuratúry preskúmať podnet riadne a s potrebnou starostlivosťou, a podľa

najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať , ústavné zákony,

zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné

všeobecne záväzné právne predpisy tak, aby každé porušenie práv fyzickej osoby,

právnickej osoby alebo štátu bolo náležite zistené a odstránené.

Sťažovateľ má za to, že v danom prípade postupom orgánov prokuratúry došlo

k porušeniu ústavného práva na inú právnu ochranu podľa . Orgány

prokuratúry sa stotožnili s ústavne nesúladnými rozhodnutiami všeobecných súdov

a nevyhoveli podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania. Tento postup

orgánov prokuratúry znamenal zásah do garantovaných práv sťažovateľa, pretože

orgány prokuratúry nezistili porušenie zákona napriek tomu, že rozhodnutia všeobecných

súdov sú v zrejmom rozpore so zákonom...

Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že

samé rozhodnutie o porušení jeho základných práv v okolnostiach prípadu nemá povahu

dostatočnej satisfakcie...

Sťažovateľ žiada ústavný súd o priznanie úhrady trov konania vo výške 261,82 €

z dôvodu svojho právneho zastúpenia advokátom, ktoré je predpísané zákonom o ústavnom

súde.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie jej práv

zaručených v , , a rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 8. apríla 2010.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ,

môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých

je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže

domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých v súvislosti s napádaným postupom okresného súdu sťažovateľka

namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na základe

sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práv.

Sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia okresného súdu

vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. využitím riadneho opravného

prostriedku, ktorú aj účinne využila. Na základe sťažovateľkou podaného odvolania krajský

súd o odvolaní rozhodoval a rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 6. septembra

2010.

Vychádzajúc zo svojho postavenia ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už

po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

2. Sťažovateľka sa domáhala vyslovenia porušenia svojich práv zaručených v čl. 2

ods. 3, , a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 6. septembra 2010.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu zo 6. septembra 2010

nadobudol právoplatnosť 27. septembra 2010.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 3. mája 2011, teda zjavne po uplynutí

dvojmesačnej lehoty na jej podanie. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd

rozhodol podľa tak, že sťažnosť v tejto časti odmietol

ako oneskorene podanú.

3. Sťažnosť smeruje aj proti oznámeniu generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 146/11-

7, ktorým vybavila podnet sťažovateľky z 29. marca 2011.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka 19. novembra 2010 podala generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie

mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

zo 6. septembra 2010, pretože podľa nej „súd dospel k nesprávnym záverom o skutkovom

stave... a rozsudok, ktorého odôvodnenie sa opiera o skutočnosti, ktoré v konaní pred

súdom neboli preukázané, nie je v súlade so zákonom...“.

Krajská prokuratúra v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“), ktorá podnet

vybavovala, však konštatovala, že oba súdy správne zistili skutkový stav a správne právne

vec posúdili, preto nezistila dôvod na podanie podnetu na mimoriadne dovolanie, preto

podnet sťažovateľky odložila. Sťažovateľka so záverom krajskej prokuratúry nesúhlasila,

preto s poukazom na ustanovenie o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podala nadriadenému prokurátorovi

podnet na preskúmanie zákonnosti vybavenia tohto podnetu. Podnet vybavila generálna

prokuratúra prípisom č. k VI/2 Pz 146/11-7 z 29. marca 2011 (sťažovateľke bol doručený

8. apríla 2011.)

Generálna prokuratúra svoje rozhodnutie nepodať mimoriadne dovolanie

v sťažovateľkinej veci odôvodnila takto:

«Ani opätovným preskúmaním veci nebol zistený dôvod pre zmenu právneho

stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené vo vybavení Krajskej prokuratúry v Prešove

z 18. januára 2011 sp. zn. Kc 267/10-4, na ktoré v celom rozsahu poukazujem.

Podľa môže generálny prokurátor na základe

podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osohy poškodenej

rozhodnutím súdu podať mimoriadne dovolanie, ak zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu

bol porušený zákon.

V uvedenom prípade neboli zistené dôvody pre podanie tohto mimoriadneho

opravného prostriedku, ktorého sa Vašim podaním domáhate.

V opakovanom podnete opätovne vyjadrujete nespokojnosť s rozhodnutím súdov, ako

aj predchádzajúcim vybavením krajskej prokuratúry. Opätovne zdôrazňujete „že ste nikdy

nespochybňovali, že predmetný byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

(ďalej len „BSM“) avšak okolnosti jeho kúpy a účel, na ktorý bol podávateľom v 1) rade

počas celej doby jeho vlastníctva využívaný, zakladajú jeho právo nakladať

s nehnuteľnosťou spôsobom upraveným v ustanovení (ďalej

len „OZ“). Preto sa domnievate, že rozhodnutím sudov, ktorým bola určená neplatnosť

kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. bolo porušené jedno zo základných

vlastníckych oprávnení vlastníka a to právo nakladať s vecou patriacou do jeho

vlastníctva“.

S týmto právnym názorom nie je možné sa stotožniť. Predovšetkým je potrebné

opätovne zdôrazniť, že ustanovenie nemožno vykladať samostatne bez väzby na

zákonnú úpravu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetný byt bol nadobudnutý počas

manželstva a na jeho nadobudnutie bolí použité finančné prostriedky patriace do BSM.

Rozhodnutie jedného z manželov o lom. že začne podnikateľskú činnosť, v rámci

ktorej použije majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve sa automaticky dotýka práv

a povinnosti druhého manžela, ktorý musí k takému použitiu dať svoj súhlas.

Nakladanie so spoločnými prostriedkami však nemôže byť v rozpore s koreninou

úpravou bezpodielového spoluvlastníctva manželov v . ako aj nadväzujúcimi

ustanoveniami zákona a to najmä s ustanovením , ktorý upravuje vzájomné vzťahy

manželov ohľadom bežných vecí tak. že bežné veci môže vybavovať každý z manželov

a v ostatných veciach (nie bežných) je potrebný súhlas oboch manželov.

Kúpu a predaj nehnuteľnosti v žiadnom prípade nie je možné považovať za

vybavovanie bežnej veci. K prevodu nehnuteľnosti je nevyhnutný súhlas oboch manželov,

inak je tento právny úkon neplatný.

Za takýto súhlas nemôžete považovať predchádzajúci súhlas býv. manželky s

použitím spoločných prostriedkov napr. na použitie Vášho spoločného auta resp. kúpu iných

motorových vozidiel pre Vaše podnikanie autoškole. Manželia si môžu odchylne upraviť

svoje vzájomne majetkové vzťahy odchylne od zákonnej úpravy a to najmä v prípade začatia

podnikania. Takáto dohoda však musí spĺňal všetky zákonom predpokladané podmienky

(napr. , ). Takáto skutočnosť zo súvisiaceho súdneho spisu

nevyplýva a preto rozhodnutie súdu. ktorým bola určená neplatnosť právneho úkonu -

kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela,

považujem za správne a zákonné.

Keďže Váš opakovaný podnet neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli

známe v súdnom konaní, alebo pri predchádzajúcom vybavovaní krajskej prokuratúry

a v postupe a rozhodovaní konajúcich súdov neboli zistené dôvody pre podanie

mimoriadneho dovolania, bol Váš opakovaný podnet odložený bez prijatia ďalších opatrení.

S poukazom na ustanovenie o prokuratúre

v platnom znení, zároveň oznamujem, že ďalšie podnety v uvedenej veci už nebudú

prešetrované.»

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu o opakovanom podnete vedenom

generálnou prokuratúrou pod č. k. VI/2 Pz 146/11-7 pre namietané porušenie označených

práv považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

sudov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Podstatou námietok sťažovateľky v danej časti konania je nesúhlas s právnym

názorom generálnej prokuratúry, ktorá dospela k záveru, podľa ktorého nie sú dané dôvody

na podanie mimoriadneho dovolania.

Podľa názoru ústavného súdu postup a stanovisko generálnej prokuratúry nemožno

v nijakom prípade považovať za arbitrárny, ale ani za zjavne neodôvodnený. Je vecou

posúdenia generálnej prokuratúry, či mimoriadne dovolanie v danej veci podá alebo

či dospeje k opačnému záveru. Skutočnosť, že závery sťažovateľky neakceptovala,

nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označených práv podľa . Preto niet

dôvodu na to, aby ústavný súd zasiahol do záverov generálnej prokuratúry.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2011