Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 288/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Š. L., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre a jeho rozsudkom č.

k. -314 z 21. októbra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Š. L. o d m i e t a pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára

2011 doručená sťažnosť JUDr. Š. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), ako aj svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

,,krajský súd“) a jeho rozsudkom č. k. -314 z 21. októbra 2010 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako navrhovateľ v konaní

vedenom pred Okresným súdom Komárno (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

návrhom domáhal proti odporcom určenia vlastníckeho práva „k nebytovému

priestoru, ktorý vystaval ako kanceláriu v roku 1992. Kanceláriu vybudoval z verejného

priestranstva prejazdu vybudovaného pod polyfunkčným domom, pričom využil jednu

spoločnú časť steny obytného domu. Stavbu vykonal v súlade s projektovou dokumentáciou

na základe stavebného povolenia a stavbu začal užívať po vydaní kolaudačného

rozhodnutia.“.

Okresný súd rozsudkom č. k. -246 z 24. novembra 2009 návrh

sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu okresného súdu z 24. novembra

2009 odvolanie, ktorým ,,žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav

veci.“. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom č. k. -314

z 21. októbra 2010 rozsudok okresného súdu z 24. novembra 2009 potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľa napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom súdu,

ktorý mu predchádzal, „... boli porušené základné práva sťažovateľa zaručené

SR... v SR... v Listiny základných práv a slobôd... a v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd“, a to najmä tým, že krajský súd

v odvolacom konaní rozhodol bez verejného prerokovania veci, ,,zamietol odvolanie

a potvrdil rozsudok Okresného súdu v Komárne“. Podľa sťažovateľa krajský súd „pritom

nebral do úvahy ani znalecký posudok ani odborné vyjadrenie stavebníka - architekta.“.

V tomto ohľade sťažovateľ „vyčítal“ krajskému súdu, „... že zamedzením vystúpiť

a obhájiť svoje práva pred súdom boli porušené moje základné práva, nakoľko mi nebolo

umožnené osobne a verejne vystúpiť pred súdom. Nebolo povolené podať dovolanie ako

mimoriadneho opravného prostriedku, hoci predmetom sporu bola vec zásadného

významu...“.

Sťažovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby ústavný súd vyhovel

sťažnosti a takto rozhodol:

,,1. Základné právo JUDr. L. Š., na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane Ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom Krajského súdu v Nitre vedeného

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre vedeného pod sp. zn. z 21. októbra

2010 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť JUDr. L. Š., trovy konania v sume €

(slovom eur a centov) na jeho účet do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr.

, , ).

O zjavnú neopodstatnenosť ide aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho

základného práva podľa a podľa listiny, ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom č. k. -314 z 21. októbra 2010, a to z dôvodu, že krajský súd

potvrdil rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania, a teda neprerokoval jeho

vec verejne, a neumožnil tak sťažovateľovi „... verejne vystúpiť pred súdom“, vyjadriť sa a

doplniť dôkazy, hoci podľa názoru sťažovateľa bolo potrebné toto pojednávanie nariadiť.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku č. k. -314 z 21. októbra 2010

konštatoval, že „ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že podľa je

potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pretože súd prvého

stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec správne posúdil i po právnej stránke“.

Sťažovateľ namieta, že krajský súd v odvolacom konaní rozhodol bez verejného

prerokovania veci, čím mu neumožnil „osobne a verejne vystúpiť pred súdom“ a „obhájiť

svoje práva“.

Čo sa týka zákonnej úpravy nariadenia pojednávania v odvolacom konaní, tak podľa

(ďalej len „OSP“) na prejednanie odvolania

proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie

vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Z vyplýva, že základnou formou konania o odvolaní je konanie bez

nariadenia pojednávania. Odvolací súd nariadi pojednávanie len za predpokladu, že

odvolanie je podané proti rozhodnutiu vo veci samej, a to vždy, ak je splnený jeden

z procesných predpokladov ustanovených v až písm. c) .

Čo sa týka skutkovej stránky veci, je potrebné uviesť, že krajský súd považoval

skutkový stav zistený súdom prvého stupňa za dostatočný na to, aby vo veci rozhodol, a pri

svojom rozhodovaní vychádzal zo záveru, že neboli splnené ani ďalšie dôvody ustanovené

v , a preto postupoval podľa . Ústavný súd zo spisovej

dokumentácie zistil, že v danom prípade neboli splnené ani ďalšie dôvody na nariadenie

pojednávania v odvolacom konaní.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd postupoval ústavne konformným

spôsobom, ktorý nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia základných práv sťažovateľa

podľa , listiny a ani práva podľa dohovoru po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Skutočnosť, že všeobecný súd nerozhodne v súlade

s očakávaniami sťažovateľa alebo spôsobom, ktorý by si sťažovateľ prial, podľa

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu ešte nezakladá dôvody na vyslovenie porušenia

jeho práv. Postupom súdu, ktorý koná v súlade so zákonom, nie je konajúci súd podľa

názoru ústavného súdu spôsobilý porušiť základné práva sťažovateľa.

V súvislosti so sťažovateľovým prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením

krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , ako aj práva podľa dohovoru nie je záruka,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,

aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho

rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne.

V opačnom prípade ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov,

a tak vyslovovať porušenia základných práv (obdobne napr. , ).

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť už na predbežnom prerokovaní podľa

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších nárokoch na

ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2011